Slovenská matematická spoločnosť (SMS) prerokovala v rámci 48. konferencie slovenských matematikov v Jasnej pod Chopkom aktuálny stav matematického vzdelávania na Slovensku a splnomocňuje predsedu a podpredsedov naďalej pokračovať v rokovaniach s MŠVVaŠ pri presadzovaní dlhodobo navrhovaných systémových zmien, a to predovšetkým:
- Posilniť postavenie matematiky ako jedného z pilierov všeobecného vzdelávania a ako základ vzdelávania s orientáciou na prípravu odborníkov pre znalostnú ekonomiku:
- rozšíriť počet hodín matematiky v štátnom vzdelávacom programe na základných a stredných školách
- zaviesť povinnú maturitu z matematiky v dvoch úrovniach:
- prvá úroveň – odporúčaná pre maturantov, ktorí plánujú pokračovať vo VŠ štúdiu v STEM odboroch,
- druhá úroveň – pre všetkých ostatných maturantov
- podporovať starostlivosť o talenty – legislatívne znovu ustanoviť možnosť zriaďovania špeciálnych tried so zameraním na matematiku, informatiku a prírodné vedy, podporovať tvorbu študijnej literatúry pre talenty
- prehodnotiť proces tvorby učebníc – oddeliť odbornú a komerčnú časť tvorby a tlače učebníc, ku každej učebnici vydávať metodickú príručku, pre SŠ vydávať učebnice matematiky podľa tematických celkov
- zmeniť spôsob výučby matematiky – namiesto učenia sa matematiky viesť žiakov k aktívnej matematickej činnosti, potrebu osvojovania si nového učiva odvodzovať z aplikácii (motivácia a porozumenie je nevyhnutným predpokladom pre zlepšenie vzťahu k matematike), sústrediť sa na formatívne hodnotenie žiakov v poznávacom procese.
Skvalitnenie matematickej prípravy žiakov základných a stredných škôl je kľúčové hlavne pre štúdium STEM odborov na vysokých školách. Bez toho vysoké školy nedokážu plniť svoje poslanie výchovy špičkových odborníkov pre aktuálne a budúce potreby praxe. Štrukturálne zmeny v obsahu matematického vzdelávania je teda potrebné realizovať aj zhora nadol a pri vyučovaní sa sústrediť aj na rozvíjanie bádateľských schopnosti žiakov.
Povinná maturita z matematiky je jedným z nástrojov na zlepšenie predpokladov pre štúdium na vysokých školách. Okrem toho v sebe zahŕňa aj významný kultúrny a osobnostný rozmer – maturant by mal preukázať, že ovláda spôsob myslenia, v ktorom logická štruktúra, stratégie a prístupy k riešeniu praktických problémov, sú súčasťou jeho osobnosti.
- Prijať opatrenia na skvalitnenie prípravy budúcich učiteľov a ďalšieho vzdelávania učiteľov:
- vo vysokoškolskom vzdelávaní zvýšiť váhu odbornej predmetovej prípravy a pedagogickej praxe z predmetu
- v záujme zvýšenia kvality prípravy učiteľov oddeliť prípravu učiteľov pre ZŠ a SŠ
- akreditáciu učiteľstva aprobačných predmetov pre SŠ odvíjať od personálnych a materiálnych podmienok daných odborov, garantovanie viazať na tím odborníkov, nie na profesora z pedagogiky a psychológie
- ďalšie vzdelávanie učiteľov preniesť do kompetencie vysokých škôl.
Nevyhnutným predpokladom pre kvalitatívne zmeny vo vzdelávaní je kvalitný učiteľ, odborne a metodický pripravený pre vyučovanie žiakov v súlade s najnovšími vedeckými poznatkami, rešpektujúc podmienky učenia sa a individuálne potreby žiaka. Vzhľadom na špecifiká jednotlivých stupňov škôl, obsah vzdelávania, je potrebné oddeliť prípravu učiteľov pre základné školy a stredné školy.
Viazanie akreditácie na osobu garanta nezaručuje kvalitu prípravy budúceho učiteľa. Podmienky pre priznanie akreditácie je potrebné rozšíriť na širšiu personálnu (aj materiálnu) infraštruktúru s tým, že v prípade aprobačných predmetov je nutné posilniť odbornú (predmetovú) prípravu. Pracovisko, ktoré v príslušnom odbore nerealizuje kvalitný výskum, nedokáže túto odbornú prípravu zabezpečiť.
Systém kontinuálneho vzdelávania nepriniesol očakávanú kvalitatívnu zmenu v ďalšom vzdelávaní. Je potrebné oddeliť metodickú pomoc učiteľom od ich ďalšieho vzdelávania a zvyšovania kvalifikácie. Ďalšie vzdelávanie majú realizovať vysoké školy, ktoré realizujú kvalitný didaktický výskum.
