UNIVERZITA PAVLA JOZEFA ŠAFÁRIKA V KOŠICIACH - Prírodovedecká fakulta

українська
Web stránka
Telefónny zoznam
AIS2

50. výročie založenia Katedry jadrovej fyziky PF UPJŠ

História Katedry jadrovej fyziky sa začala písať v roku 1964. Katedra vznikla na základoch Rádioizotopového strediska (doc. J. Dubinský, Ing. M. Karabová a Ing. J. Karaba) dislokovaného z Vysokej školy technickej na novovzniknutú Prírodovedeckú fakultu Univerzity P. J. Šafárika. Po dlhodobom pobyte v SÚJV Dubna pôsobil od roku 1963 na Prírodovedeckej fakulte RNDr. Jozef Tuček, ktorý spolu s Ing. Mariannou Karabovou zriadili za účinnej pomoci Spojeného ústavu jadrových výskumov v Dubne (SÚJV), Fyzikálneho ústavu ČSAV a Fakulty technickej a jadrovej fyziky ČVUT v Prahe fotoemulzné laboratórium, v ktorom sa už v roku 1964 začali študovať hadrónovo-jadrové interakcie pomocou jadrových fotoemulzií. Úlohou novej katedry bola výchova jadrových fyzikov, podieľala sa tiež na výučbe stredoškolských učiteľov fyziky.

 Prvým vedúcim katedry bol prof. RNDr. J. Dubinský. Má veľké zásluhy na personálnom a materiálnom vybudovaní katedry. V januári 1969 sa prof. J. Dubinský stal riaditeľom novoutvoreného Ústavu experimentálnej fyziky SAV. V tejto funkcii zabezpečil rozvoj fyziky vysokých energií rozšírením spolupráce so SÚJV v Dubne a rozvoj kozmickej fyziky zapojením Ústavu experimentálnej fyziky do programu Interkozmos. Úzka spolupráca Katedry jadrovej fyziky s Ústavom   experimentálnej fyziky umožnila katedre podieľať sa na oboch programoch. Tým bola vytvorená široká vedecká základňa, ktorá  umožnila rast pracovníkov katedry a vytváranie spoločných vedecko-výskumných tímov.

V roku 1966 sa katedra presťahovala do priestorov bývalej strednej ekonomickej školy na Moyzesovu ulicu. Jadrový výskum sa rýchle rozvíjal. Do práce fotoemulznej skupiny sa zapojil RNDr. E. Sileš  a v roku 1967 úspešne obhájili diplomové práce prví traja jadroví fyzici (L. Šándor, M. Lojová-Tóthová, V. Menyhértová-Vavrinčíková).

V prvých rokoch sa katedra rozrástla príchodom nových absolventov Prírodovedeckej fakulty v Bratislave (G. Martinská a P. Matula), absolventov Fakulty technickej a jadrovej fyziky v Prahe (Ing. O. Csala a Ing. J. Michalčák) a Ing. J. Patočka, ktorý spolu s Dr. G. Martinskou a Ing. J. Michalčákom začali študovať fyziku vysokých energií metódou bublinových komôr. Po vzniku ÚEF SAV časť pracovníkov prešla na akadémiu  a na katedru prišli noví pracovníci, absolventi našej fakulty A. Dirner (1973), S. Vokál (1974) a z ÚVT VŠT Košice J. Urbán (1977), absolvent MFF UK Praha.

Prvé kroky v oblasti výskumu fyziky vysokých energií boli vykonané pri štúdiu vysokoenergetických častíc kozmického žiarenia. Výskumy sa týkali protónovej zložky rozsiahlych spŕšok. Na Lomnickom štíte bola vtedy nainštalovaná emulzná komora, pomocou ktorej boli nájdené interakcie častíc s energiou väčšou ako I013 eV. Ďalšie práce vykonané  emulznou metodikou boli založené na spracovávaní jadrových emulzií exponovaných vo zväzku relativistických jadier s hybnosťou 4,1 - 4,5 GeV/c na nukleón, urýchlených na synchrofázotróne v Laboratóriu vysokých energií SÚJV v Dubne. Spracovanie fotoemulzií sa realizovalo na katedre vo fotoemulznom laboratóriu a neskôr sa tento proces zautomatizoval za zvýšeného použitia výpočtovej techniky. Paralelne s týmto výskumom sa rozvíjala metodika bublinových komôr v spolupráci s Ústavom experimentálnej fyziky SAV. Boli skúmané interakcie záporných piónov s nukleónmi a jadrami pri 5 GeV/c pomocou jednometrovej propánovej bublinovej komory a protónovo- antiprotónové zrážky pri vtedy najvyššej hybnosti 22,4 GeV/c pomocou dvojmetrovej vodíkovej bublinovej komory ĽUDMILA  na urýchľovači v Serpuchove, Rusko.

Od roku 1978 sa na Katedre jadrovej fyziky začína kreovať skupina odborníkov orientovaná na biofyziku, preto v roku 1979 bola katedra premenovaná na Katedru jadrovej fyziky a biofyziky. Vedúcim katedry sa stal prof. E. Síleš. V tom istom roku sa vytvorili podmienky pre štúdium tejto špecializácie a prví traja študenti absolvovali štúdium v odbore biofyzika a od nasledujúceho roku sa prijímali študenti na tento odbor pravidelne. Vtedajšie výskumné úlohy z biofyziky sa týkali hlavne štúdia štruktúry nukleových kyselín.  V roku 1982 sa katedra presťahovala do novostavby na Jesennú 5, kde sa začalo s budovaním biofyzikálnych laboratórií a počítačového laboratória. V nových priestoroch bolo zmodernizované praktikum elektroniky s využitím výpočtovej techniky. V tomto roku ukončili odbor Jadrová fyzika poslední traja absolventi.

Katedra, popri riešení biofyzikálnych úloh, pokračovala v študovaní interakcií  ľahkých jadier  s protónmi pri stredných energiách pomocou jednometrovej vodíkovej bublinovej komory na synchrofázotróne SÚJV v Dubne. Emulzná skupina bola prijatá do CERNovskej EMUO1 spolupráce (v r.1991), kde boli študované jadrové interakcie najťažších  jadier 197Au a  208Pb,  pri  energiách 11 a 200 AGeV. Ožiarenie fotoemulzií vysokoenergetickými primárnymi jadrami bolo pritom vykonané na urýchľovačoch AGS v BNL (USA) a SPS (CERN). Analýza interakcií pomocou fotojadrových emulzií v ďalšom pokračovala a bola zameraná na štúdium fragmentácie ľahkých jadier na Nuklotróne LVE v SÚJV.

V roku 1991 sa začala prostredníctvom OFVE ÚEF SAV v Košiciach spolupráca s CERNom. Zúčastnili sme sa v experimentoch na urýchľovači SPS v ktorých boli pozorované náznaky existencie kvarkovo-gluónovej plazmy. Taktiež bola nadviazaná spolupráca s Ústavom pre jadrový výskum Fz-Jülich, Nemecko, zameraná na štúdium produkcie mezónov v blízkosti prahu na urýchlovači COSY, ktorá trvala 10 rokov.       

V roku 1998 sa Katedra jadrovej fyziky a biofyziky rozčlenila na dve samostatné katedry Katedru jadrovej fyziky a Katedru biofyziky. Po založení  Ústavu fyzikálnych vied v roku 2002 sa zlúčila s ďalšími troma fyzikálnymi katedrami do Ústavu fyzikálnych vied a bola premenovaná na  Katedru jadrovej a subjadrovej fyziky.

Výskum v súčasnosti  je zameraný na spinovú fyziku v oblasti stredných energií  a na hľadanie exotických eta-mezónových jadier na urýchľovači NUKLOTRÓN  SÚJV v Dubne, na štúdium vlastností silne interagujúcej jadrovej hmoty za extrémnych podmienok (experimenty ALICE na LHC v CERNe a STAR na urýchľovači RHIC v BNL, USA) a na previerku Štandardného modelu (experiment ATLAS)  na urýchľovači LHC v CERNe  v Ženeve.

Katedra od svojho vzniku zabezpečuje výučbu predmetov Atómová a jadrová fyzika (v súčasnosti Všeobecná fyzika IV)  a ďalších špecializovaných predmetov na učiteľských kombináciách s fyzikou a bola gestorskou katedrou zamerania Jadrová fyzika v rámci jednoodborového štúdia Fyziky. Od ak.r. 2004/2005 má akreditované štúdium na druhom i treťom stupni vzdelávania v odbore Jadrová a subjadrová fyzika (špecializácie - fyzika vysokých energií, aplikovaná jadrová fyzika a kozmické žiarenie).

Želáme katedre ďalšie úspešné a plodné roky v pedagogickej i vedecko-výskumnej činnosti.

Alexander Dirner
Gabriela Martinská
Jozef Urbán


Posledná aktualizácia: 26.11.2014