UNIVERZITA PAVLA JOZEFA ŠAFÁRIKA V KOŠICIACH

українська
AIS2

Slovo k Vianociam


Opäť sme sa ocitli v období, ktoré sa dá vyjadriť symbolicky – blíži sa čas radostný, blíži sa čas vianočný. Táto jednoduchá myšlienka ukrýva a súčasne aj predznamenáva podstatu a poslanie najkrajších dní v roku. Vnímame ich ako dni plné pokoja, Božieho slova, ale i otepľovania medziľudských vzťahov. Aj keď sa neskôr rozvidnieva a skôr stmieva, aj keď za oknami vyčíňa meluzína a ulice sú plné zašpineného mrznúceho či topiaceho sa snehu, predsa v tomto vzácne radostnom čase sú ľudia k sebe milší a majú k sebe bližšie, než po iné, všedné dni.
     Nie je to však iba obdobie blížiacich sa Vianoc, ktoré nám pripomínajú decembrové dni. Je to aj predzvesť zatvárania dverí za rokom končiacim, príležitosť na bilancovanie jedného roka, ktorý len, toť, nedávno začal a už sa kozmickou rýchlosťou blíži jeho záver. Preto mi dovoľte vysloviť slovo k pri­chádzajúcim sviatkom Vianoc, ktoré sú nerozlučne spojené v tejto časti sveta s nadchádzajúcim Novým rokom.
     Vianoce to je predovšetkým rodina, plný dom príbuzných, známych a priateľov, ktorí sa tešia, že sa po dlhšom čase opäť vidia a že sú spolu a že je im dobre. Vianoce to sú rozsvietené ulice plné ľudí, ktorí chcú prekvapiť svojho blízkeho nejakým pekným darčekom. Vianoce to sú aj rozžiarené oči detí, ktoré nemôžu spať v očakávaní, akú darčekovú nádielku im Štedrý deň prinesie. Vianoce to sú aj stoly preplnené dobrotami a pokrmami, ktoré štedrá príroda ponúka a my si z nej berieme bez toho, aby sme mysleli na svoje zdravie. Vianoce to je aj Božie slovo, ktoré nám viac ako po celý rok pripomína, že je tu Stvoriteľ, že je tu Ježiš, ktorý sa narodil a obetoval pre ľudí. Božie slovo sa zrodilo a zapísalo pre väčšinu z nás do sŕdc natr­valo. Vianoce to je aj láska vo všetkých jej podobách, to je aj cit a porozumenie medzi ľuďmi. Všetko to je krásne preto, lebo sú Vianoce a opäť sú tu Vianoce preto, lebo všetko je také krásne... Snívajme preto tak, ako sa spieva v texte jednej melódie „Každý deň budú vraj Vianoce ...“.
     Vianoce to sú však aj zomierajúce a hladujúce deti, ktoré sa ničím neprevinili. Jedinú vinu nesú na svojich pleciach iba tým, že sa narodili na nesprávnom mieste a v nesprávnom čase. Vianoce to sú aj ulice so žobrajúcimi ľuďmi, ku ktorým v čase sviatočnom častejšie obraciame tvár a možno že niekedy aj odvraciame... Vianoce to sú aj opustení ľudia, ktorým stekajú po tvárach slzy za stratenými blízkymi, za zničenými ilúziami či premárnenými šancami... Aj toto sú Vianoce, i keď nie v ich pôvodnej symbolike.
     Vianoce na našej Univerzite, to sú v prvom rade chodby plné študentov v očakávaní zápočtov, skúšok, kreditov. Každá úspešná skúška je u študentov akosi podvedome spájaná s Vianocami a s darčekmi. Pre rodičov je to určite ten najkrajší darček.
     Vianoce to je aj postupné uzatváranie účtov o hospodárení Univerzity. Je to aj očakávanie, či skončí naša alma mater s vyrovnaným hospodárením alebo so schodkom ako po minulé roky. 
     Každý si praje, aby Vianoce boli veselé a plné radosti. Toto pra­jem aj ja na­šim študentom, učiteľom a ostatným zamestnancom. Prajem Vám všetkým k Vianociam, aby ste na tomto pozemskom svete, kde sme iba dočasnými obyvateľmi nielen brali lásku, ale ju aj plným priehrštím rozdávali. Prajem Vám, aby ste zasievali medzi ľudí iba zrnká pokoja a vzájomného porozumenia, pretože čím viac týchto zrniek zasejete, tým bohatšia bude úroda. A samozrejme, prajem Vám, milí študenti a kolegovia, aby Vás neopúšťalo šťastie a aby Vám ostalo verné zdravie.
 
                                        

prof. JUDr. Vladimír Babčák, CSc.
rektor 

                             
 
                                                                                            
Posledná aktualizácia: 27.08.2008