UNIVERZITA PAVLA JOZEFA ŠAFÁRIKA V KOŠICIACH

українська
AIS2

Rok a jeden deň po ...


Rok a jeden deň po ...
 
prešiel rok, čo Slovenská republika vstúpila do Európskej únie. Stala sa tak rovnoprávnym členom najvýznamnejšieho európskeho politického, demokratického i ekonomického zoskupenia. Spolu s naším mladým štátom sa do európskych štruktúr zaradilo aj slovenské vysoké školstvo, nevynímajúc z toho ani Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
     Pred rokom sa naše vysoké školy stali integrálnou súčasťou európskeho akademického priestoru. Aj pre našu Univerzitu sa táto skutočnosť začala prezentovať ako nová výzva. Za nami je doba, kedy sme sa mohli uspokojiť s pozitívnym hodnotením vzdelávacích a výskumných úspechov v rámci slovenskej akademickej verejnosti. V budúcnosti o tom, či skutočne dosahujeme aj európsku a svetovú kvalitu budú rozhodovať zahraničné renomované subjekty, ako je napríklad European University Association (EUA). EUA v tomto smere presadzuje koherentné hodnotenie kvality ako nástroja na rozvoj vzájomnej dôvery medzi inštitúciami a krajinami. Vývoj vo vyspelej Európe ide jednoznačne týmto smerom. Moderné európske vysoké školstvo je o hodný kus cesty pred nami. Pokiaľ si to na Univerzite niekto zatiaľ neuvedomil, je najvyšší čas, pretože vlak sa nám pomaly začína vzďaľovať ...
     Lokálne vysokoškolské štruktúry, akých je na Slovensku viac než dosť, budú mať v priebehu ďalších rokov iba malú šancu prežiť. Nech mi odpustia tí, ktorí sú múdrejší a možno aj diplomatickejší, ale musím konštatovať, že naša Univerzita síce je na popredných miestach vo viacerých kvalitatívnych, no najmä kvantitatívnych ukazovateľoch, ale platí to iba pre rámec lokálnych dimenzií, nie aj pre európsky rámec. Žiaľ, v súčasnosti nedosahujeme európske parametre takmer v žiadnej oblasti vysokoškolského pôsobenia. Pokiaľ budú naše fakulty a ďalšie vedecko-pedagogické pracoviská vidieť svoje poslanie iba vo vzdelávaní študentov a nie aj vo vede, resp. symbióze vedy a vzdelávania, veľa sa toho nezmení ani v ďalších rokoch po vstupe do Európskej únie. Symbióza vedy a vzdelávania sa musí chápať aj na našej Univerzite ako vzdelávanie študentov na báze najnovších vedeckých poznatkov. Základom vysokoškolského vzdelávania sa musí stať veda. Na tieto a niektoré ďalšie otázniky som upozornil aj v známom liste „Quo vadis, Universitas Šafarikiana v ekonomickej oblasti?“, ktorý bol predložený členom akademickej obce Univerzity.
     Budúci vývoj vysokých škôl má závisieť predovšetkým od toho, ako sa tieto subjekty presadia v oblasti vedeckého výskumu. V takomto chápaní sa uberá smerovanie Európskeho vysokoškolského priestoru potvrdené ešte v roku 1999 Bolonskou deklaráciou a ďalšími stretnutiami ministrov školstva (v máji 2001 v Prahe, v Berlíne v roku 2003, atď.). Aj samotná Lisabonská stratégia Európskej únie z roku 2000 má ako jednu zo svojich priorít zapísanú podporu znalostnej ekonomiky, vedy, výskumu a inovácií. Myšlienku Európskeho vysokoškolského priestoru a jeho synergie s Európskym výskumným priestorom zdôrazňujú aj závery a uznesenia Slovenskej rektorskej konferencie (SRK), ktorá je jednou z trojice reprezentácie vysokých škôl. Na výjazdovom zasadnutí SRK v dňoch 7. a 8. apríla 2005 v sídle Európskej komisie v Bruseli, ktoré pripravila v spolupráci s Európskou komisiou a SRK kancelária eurokomisára pána Jána Figeľa, som mal možnosť sa v plnej miere presvedčiť o inom zornom pohľade na vývoj v Európskom vysokoškolskom a výskumnom priestore, než sa na našej Univerzite - a to aj na úrovni niektorých univerzitných akademických orgánov – prezentuje.  Verím, že na našej Alma mater je dosť profesorov a docentov, i mladých ľudí, ktorí síce najvyššie akademické a vedecko-pedagogické méty ešte nedosiahli, ale sú za smerovanie UPJŠ v tomto azimute. Aj naša Univerzita sa musí zapojiť do podpory realizácie myšlienky „Európa vedomostí“, ktorá vychádza zo silnej výskumnej kapacity a univerzitného vzdelávania založeného na výskume. Interakcia medzi európskym vysokoškolským a výskumným priestorom kladie dôraz na doktorandské štúdium, ale súčasne vyžaduje mať na zreteli aj postdoktorandské vzdelávanie a rôzne formy celoživotného vzdelávania.
     V ostatnom čase sa UPJŠ zapája vo zvýšenej miere aj do medzinárodných vzdelávacích programov. Univerzita bola prijatá do viacerých tematických sietí, napríklad siete zameranej na manažment kvality bakalárskych a magisterských študijných programov a manažment kvality doktorandských študijných programov. To všetko je síce pekné a svedčí to o našom úsilí zvládnuť transformačné procesy vo vysokoškolskom vzdelávacom a výskumnom priestore, nemôže nás to však ani zďaleka uspokojiť. Všetci, ktorým je osud našej Alma mater životným osudom, by si to mali včas uvedomiť.
 
Košice, 2. mája 2005
 
 

prof. JUDr. Vladimír Babčák, CSc.
r e k t o r

Posledná aktualizácia: 27.08.2008