UNIVERZITA PAVLA JOZEFA ŠAFÁRIKA V KOŠICIACH

українська
AIS2

Slovo k Vianociam


Slovo k Vianociam

Obdobie, ktoré sa závratnou rýchlosťou blíži, je asi pre väčšinu ľudí na Slovensku tým najradostnejším. Všetkých ľudí dobrej vôle spája ústredná myšlienka Vianoc, narodenie Ježiša; je to ten pravý symbol, ktorý má kresťanov sprevádzať počas týchto dní, nielen na Štedrý deň. 
     Blížiaci sa sviatočný čas symbolizuje pre každého z nás niekto alebo niečo iné. Pre deti je to Dedo Mráz, Mikuláš alebo Santa Klaus (vyberte si podľa vkusu a presvedčenia), ktorý sa v noci tíško a nenápadne vnára do detských snov, aby sa po prebudení ich sníčok premenil na vytúženú hračku či iný darček. Pre ostatných, ktorí už zabudli na detské sny a tak sa súčasne obrali o nádhernú možnosť snívať, je to doba radostných starostí. Beháme po nákupoch (väčšinou „našťastie“ manželky, resp. partnerky) a s  plnými  taškami sa plahočíme cez špinavý sneh, tešiac sa pritom na niekoľko dní voľna a na kapustnicu, vyprážaného kapra, „bobaľky“, „mačanku“ a na iné dobroty.
     Ocitli sme sa teda v období, ktoré sa dá vyjadriť jednoduchou myšlienkou – blíži sa čas radostný, blíži sa čas vianočný. Vnímame ho ako obdobie plné pokoja, Božieho slova, a, i keď to znie paradoxne – počas studených dní a ešte mrazivejších nocí - otepľovania medziľudských vzťahov. Aj keď sa neskôr rozvidnieva a skôr stmieva, aj keď za oknami vyčíňa meluzína a ulice sú plné zašpineného mrznúceho či topiaceho sa snehu, predsa v tomto vzácne radostnom čase sú ľudia k sebe o niečo milší a majú k sebe bližšie, než po iné, všedné dni. Aspoň tak je tomu na Slovensku ...
     Vianoce to je predovšetkým rodina, plný dom príbuzných, známych a priateľov, ktorí sa tešia, že sa po dlhšom čase opäť vidia a že sú spolu a že je im dobre. Vianoce to sú rozsvietené ulice plné ľudí, ktorí chcú prekvapiť svojho blízkeho nejakým pekným darčekom. Vianoce to sú aj rozžiarené oči detí, ktoré nemôžu spať v očakávaní, akú darčekovú nádielku im Štedrý deň prinesie. Vianoce to sú aj stoly preplnené dobrotami a pokrmami, ktoré štedrá príroda ponúka a my si z nej berieme bez toho, aby sme mysleli na svoje zdravie. Vianoce to je aj Božie slovo, ktoré nám viac ako po celý rok pripomína, že je tu Stvoriteľ, že je tu Ježiš, ktorý sa narodil a obetoval pre ľudí. Božie slovo sa zrodilo a zapísalo pre väčšinu z nás do sŕdc natrvalo. Vianoce to je aj láska vo všetkých jej podobách, to je aj cit a porozumenie medzi ľuďmi. Všetko to je krásne preto, lebo sú Vianoce a opäť sú tu Vianoce preto, lebo všetko je také krásne... Snívajme preto tak, ako sa spieva v texte jednej piesne „Každý deň budú vraj Vianoce ...“.
     Vianoce to však nie je iba radosť a spokojnosť v srdciach ľudí dobrej vôle. Vianoce to sú aj ulice, v ktorých sa viac ako inokedy objavujú žobrajúci ľudia, ku ktorým v období sviatočnom častejšie obraciame tvár a možno že niekedy aj odvraciame... Vianoce to sú aj opustení ľudia, ktorým stekajú po tvárach slzy za stratenými blízkymi, za zničenými ilúziami či premárnenými šancami... Aj toto sú Vianoce, i keď nie v ich pôvodnej symbolike.
     Nie je to však iba obdobie blížiacich sa Vianoc, ktoré nám pripomínajú decembrové dni. Je to aj predzvesť zatvárania dverí za rokom končiacim, príležitosť na bilancovanie jedného roka, ktorý len, toť, nedávno začal a už sa rýchlosťou svetla blíži jeho záver. Preto mi dovoľte vysloviť slovo k prichádzajúcim sviatkom Vianoc, ktoré sú nerozlučne spojené v tejto časti sveta s nadchádzajúcim Novým rokom.
     Vianoce na našej Univerzite, to sú v prvom rade chodby plné študentov v očakávaní zápočtov, skúšok, kreditov. Každá úspešná skúška je u študentov akosi podvedome spájaná s Vianocami a s darčekmi. Pre rodičov je to určite ten najkrajší darček.
     Vianoce to je aj postupné uzatváranie účtov o hospodárení Univerzity. Je to aj očakávanie, či skončí naša alma mater s vyrovnaným hospodárením alebo so schodkom. 
     Každý si praje, aby Vianoce boli veselé a plné radosti. Toto prajem aj ja našim študentom, učiteľom a ostatným zamestnancom. Prajem Vám všetkým k Vianociam, aby ste na tomto pozemskom svete, kde sme iba dočasnými obyvateľmi, nielen brali lásku, ale ju aj plným priehrštím rozdávali. Prajem Vám, aby ste zasievali medzi ľudí iba zrnká pokoja a vzájomného porozumenia, pretože čím viac týchto zrniek zasejete, tým bohatšia bude úroda. A samozrejme, prajem Vám, milí študenti a kolegovia, aby Vás neopúšťalo šťastie a aby Vám ostalo verné zdravie.
     Vianoce prichádzajú a po niekoľkých dňoch odchádzajú. S ich príchodom vchádza do nás pokora a milota, za čo im volám ono kresťanské Aleluja,  škoda však, že nie je v ich moci pri odchode odniesť so sebou aj všetku tú zlobu medzi ľuďmi. Takto by sme skutočne mali vždy Vianoce. Aj napriek tomu stále snívam...

 

 

 

prof. JUDr. Vladimír Babčák, CSc.
r e k t o r

Posledná aktualizácia: 27.08.2008