Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach s hlbokým zármutkom oznamuje celej vedeckej obci Slovenska, že vo veku nedožitých 91 rokov navždy odišiel náš dlhoročný kolega, významný slovenský fyzik
prof. RNDr. Vladimír Hajko, Dr. h. c.
(*3.10.1920 Krompachy – †24.7.2011 Košice).
Posledná rozlúčka s významnou osobnosťou slovenskej vedy bola vo štvrtok 28. júla o 10.00 hodine v obradnej sieni Krematória v Košiciach.
Prof. Vladimír Hajko prežil detstvo v Tisovci, v mestečku v severnej časti Rimavskej doliny, kde ukončil aj gymnázium. Vysokoškolské štúdium v odbore matematika – fyzika absolvoval na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1944). Po obhajobe diplomovej práce a vykonaní rigoróznych skúšok bol v roku 1948 na Univerzite Komenského promovaný za doktora prírodných vied.
Svoju vedecko-pedagogickú dráhu prof. Hajko začal na Katedre fyziky Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave, terajšej STU, kde pôsobil od roku 1948 ako blízky spolupracovník známeho prof. Ilkoviča do roku 1953, kedy odišiel do Košíc.
V Košiciach založil Katedru fyziky Vysokej školy technickej (terajšej TU). Jeho prechod do Košíc bol spojený tiež s habilitáciou na docenta. Na Vysokej škole technickej vykonával v rokoch 1953 až 1961 i funkciu prorektora. V roku 1963 stál prof. Hajko pri zrode Prírodovedeckej fakulty Univerzity P. J. Šafárika a stal sa jej prvým dekanom. Neskôr, v rokoch 1969 až 1974 bol rektorom Univerzity P.J. Šafárika v Košiciach.
V roku 1974 bol vymenovaný do funkcie predsedu Slovenskej akadémie vied. V rokoch 1980-1985 vykonával súčasne funkciu riaditeľa Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach. Vo funkcii predsedu SAV pôsobil do roku 1989. Na tomto poste významnou mierou prispel k rozvoju vedeckého bádania na Slovensku, osobitne na pracoviskách Slovenskej akadémie vied.
Vlastným vedným odborom prof. Hajka bol magnetizmus, predovšetkým štúdium magnetizačných procesov. Svojou prácou a výsledkami položil základ pre vznik aj dnes medzinárodne uznávanej košickej školy magnetizmu. Stál tiež pri zrode Českých a Slovenských konferencií o magnetizme, ktoré sa konajú s trojročnou periodicitou.
Za dosiahnuté výsledky, ako aj za vytvorenie fyzikálnej vedeckej školy na východnom Slovensku, bola prof. Hajkovi v roku 1972 udelená Štátna cena.
Výsledky svojej vedecko-výskumnej činnosti publikoval prof. Hajko vo viac ako 40 vedeckých prácach, ktoré sa stretli so živým ohlasom domácej a medzinárodnej vedeckej pospolitosti. K publikačným aktivitám prof. Hajka treba samozrejme prirátať aj množstvo vedecko-výskumných správ, recenzií, posudkov a vedecko-technických analýz i vedecko-populárnych článkov. Veľmi plodná je knižná publikačná aktivita prof. Hajka, v ktorej sa odrazilo jeho pedagogické majstrovstvo, majstrovstvo učiteľa. Celkovo v spolupráci s blízkymi spolupracovníkmi vydal 6 knižných publikácií, z ktorých treba spomenúť aspoň tieto: Základy fyziky, veľmi známu Fyziku v príkladoch, ktorá bola preložená aj do iných jazykov, Fyzika v experimentoch, ktorá vyšla aj v anglickej verzii, a Magnetizačné procesy.
K prednostiam prof. Hajka vždy patrila schopnosť a ochota obklopiť sa a pracovať najmä s mladými perspektívnymi pracovníkmi, ktorým sa snažil pripraviť čo najlepšie pracovné zázemie.
Výrazným spôsobom (spolu s prof. Dubinským) prispel k tomu, že dňom 1.1.1969 vstupuje do histórie fyziky na Slovensku Ústav experimentálnej fyziky SAV. Bol vytvorený na báze troch fyzikálnych katedier PF UPJŠ a detašovaného oddelenia FÚ SAV v Bratislave. Tým sa v Košiciach otvorila nová perspektíva pre fyzikálne bádanie a možnosti zapájať do výskumnej práce nadaných poslucháčov a absolventov hlavne z Prírodovedeckej fakulty UPJŠ.
Prof. Hajko mal veľký cit pre výber vedúcich pracovníkov, na ktorých staval jednotlivé smery. Veril im, že daný smer a ľudí pracujúcich v tomto zameraní dokážu výrazne posunúť dopredu. Vedel tiež často vytvoriť priestor aj pracovníkom, ktorí by boli mali v určitých (niekedy nie jednoduchých) rokoch na iných pracoviskách značné problémy.
„Človek si nemôže sám vybrať dobu, v ktorej by chcel prežiť svoj život. Vďaka svojim rodičom sa v istom čase a v istej krajine narodí a postupne sa pripravuje na svoje životné poslanie. Každá doba (a istým spôsobom i krajina) má pritom svoju spoločensko-politickú atmosféru, ktorá určuje „pravidlá hry“ a človek, ktorý vstupuje do aktívneho života, sa môže rozhodnúť bojovať za zmenu týchto „pravidiel“, ak sa javia pre vývoj spoločnosti nevyhovujúce a škodlivé. Alebo, je tu druhá možnosť, ktorú človek pri vstupe do aktívneho života má – prijať stanovené „pravidlá hry“ (a to niekedy aj ako nutné zlo) a v rámci ich existencie hľadať a nachádzať východiská pre dosahovanie takých cieľov, ktoré sú spoločensky užitočné a pozitívne. Ja som sa rozhodol pre tú druhú cestu, riadil som sa pritom vždy svojim životným krédom, ktoré mi odporúčalo žiť tak, aby som bol iným čo najmenej na obtiaž a čo najviac na osoh.“ (V. Hajko)
Česť jeho pamiatke!
