Prejsť na obsah

Pavol Jozef Šafárik zaradil slovenčinu medzi samostatné „nárečia“, na úroveň s češtinou

4minút, 5sekúnd

    Kultúrna a vedecká obec na Slovensku a v Českej republike si v týchto dňoch pripomína 160. výročie úmrtia významného slovenského historika, etnografa, básnika a zakladateľa vedeckej slavistiky Pavla Jozefa Šafárika (13. 5. 1795, Kobeliarovo – 26. 6. 1861, Praha).

    P. J. Šafárik patrí k najvýznamnejším osobnostiam slovenských dejín, po ktorej je pomenovaná ulica či námestie v každom väčšom slovenskom meste a od roku 1959 aj druhá najväčšia klasická univerzita na Slovensku – Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (UPJŠ). Napriek tomu akoby ostával „v tieni“ iných významných osobností. Prečo vie o ňom verejnosť na Slovensku tak málo?
    „Myslím si, že tých dôvodov je viacero,“ hovorí odborník na život a dielo P. J. Šafárika a bývalý prorektor UPJŠ pre rozvoj vzťahov s verejnosťou (2015 – 2019) prof. PhDr. Ján Gbúr, CSc., ktorý pôsobí ako literárny vedec na Katedre slovakistiky, slovanských filológií a komunikácie Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach.
    „P. J. Šafárik sa verejne príliš neangažoval, preto ho väčšinová časť slovenskej verejnosti počas jeho života takmer nepoznala. Jeho jediná verejná a politická angažovanosť je spojená s prípravou a priebehom Slovanského zjazdu v Prahe v roku 1848, na ktorom sa zapojil do riešenia sporu medzi predstaviteľmi Slovákov a delegátmi dvoch južnoslovanských národov – Srbmi a Chorvátmi – o riešenie národno-emancipačného procesu slovanských národov v rámci Uhorska,“ približuje J. Gbúr s tým, že ostatnú časť svojho života Šafárik venoval humanitnej vede. Jeho vedecké knižné tituly boli oceňované predovšetkým v slovanskom akademickom prostredí, lebo sa venoval najmä slovanskej filológii a etnogenéze Slovanov.
    Ďalším dôvodom, prečo ostával a ostáva „v tieni“ významných osobností slovenskej kultúrnej histórie, je podľa prof. Gbúra aj skutočnosť, že je považovaný – spolu s ďalším rodeným Slovákom Jánom Kollárom – za „dvojdomého“ autora, ktorý patrí rovnako do českej aj slovenskej kultúry.
    „Od roku 1959, keď si meno P. J. Šafárika požičala do svojho názvu naša univerzita, výrazne ožilo vo verejnosti – a to nielen v akademickej – aj Šafárikovo dielo. UPJŠ v Košiciach sprístupňuje a propaguje jeho vedecké diela a básnickú tvorbu pre našich študentov a pre širokú čitateľskú a kultúrnu verejnosť na Slovensku aj v zahraničí. Verím, že v tomto trende aktívnej a cieľavedomej propagácie života a tvorby Šafárika bude pokračovať aj v ďalších rokoch.
    Aký je najdôležitejší prínos P. J. Šafárika pre slovenský národ, slovenskú kultúru a slovenskú históriu? Prečo by sme mali o ňom vedieť omnoho viac ako v súčasnosti?
    „Hlavným prínosom je Šafárikovo vedecké dielo a osobitne jeho tri monumentálne knižné tituly – Geschichte der slawischen Sprache und Literatur nach allen Mundarten (Dejiny slovanského jazyka a literatúry všetkých nárečí), Slovanské starožitnosti a Slovanský národopis. Ide o základné vedecké diela slavistiky s vypracovanou metódou komplexného spracovania rozsiahlej filologickej a etnologickej látky,“ uvádza prof. Gbúr, pričom vyzdvihuje Šafárikovu snahu o globálny pohľad na Slovanstvo a jeho jazykové členenie a tiež skutočnosť, že zaradil slovenčinu medzi samostatné „nárečia“, na úroveň s češtinou, a redefinoval pojmy slovanský národ, slovanský jazyk, slovanská literatúra a literárna kultúra.
    Dôležitým prínosom je aj Šafárikova básnická tvorba sústredená do zbierky poézie Tatranská múza s lýrou slovanskou.
Vďaka výbornému prekladu Ľubomíra Feldeka do súčasnej slovenčiny má priestor na to, aby úspešne vstúpila nielen do súčasnej školskej literárnej praxe, ale aj medzi čitateľov hľadajúcich inšpirácie v slovenskej klasicistickej poézii,“ myslí si prof. Ján Gbúr, ktorý autorsky spolupracuje na príprave dokumentu o P. J. Šafárikovi.
    „Ide o projekt nového dokumentárneho filmu o živote a diele tohto velikána, ku ktorému som napísal scenár. Zahrnul som doň najnovšie poznatky o Šafárikovom súkromnom a profesionálnom živote aj o jeho diele. Nebyť problémov spojených s pandémiou, film by bol už dokončený. Verím, že keď bude priaznivá situácia, verejnosť si ho bude môcť pozrieť na jeseň v tomto roku.

Ďalšie informácie o P. J. Šafárikovi

Busta P. J. Šafárika pred budovou Rektorátu UPJŠ v Košiciach (Foto a text: M. Gladiš, FF UPJŠ)


Študuj na UPJŠ