{"id":16382,"date":"2020-03-08T16:50:30","date_gmt":"2020-03-08T16:50:30","guid":{"rendered":"https:\/\/www.upjs.sk\/filozoficka-fakulta\/fakulta\/dejiny\/"},"modified":"2023-05-25T10:23:48","modified_gmt":"2023-05-25T09:23:48","slug":"dejiny","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.upjs.sk\/filozoficka-fakulta\/fakulta\/dejiny\/","title":{"rendered":"Dejiny fakulty"},"content":{"rendered":"\n

    Dejiny vzniku filozofickej fakulty<\/em> v meste Ko\u0161ice siahaj\u00fa do polovice 17. storo\u010dia.  12. febru\u00e1ra 1657 vydal j\u00e1gersk\u00fd biskup Benedikt Ki\u0161dy vo svojom s\u00eddle v Jasove zakladaciu listinu Universitas Cassoviensis<\/em>. Univerzitu potvrdil Zlatou bulou cis\u00e1r Leopold I. 7. augusta 1660 v Grazi, ktor\u00fd jej priznal v\u0161etky privil\u00e9gi\u00e1 a pr\u00e1va fakulty, \u010d\u00edm ju postavil na jednu \u00farove\u0148 s univerzitami vo Viedni, Prahe, Olomouci, Grazi a Trnave. \u0160trukt\u00fara univerzity zodpovedala \u0161trukt\u00fare ostatn\u00fdch eur\u00f3pskych univerz\u00edt, ktor\u00e9 boli pod spr\u00e1vou jezuitov. Jednou z jej dvoch fak\u00falt bola popri Teologickej fakulte<\/em> aj Filozofick\u00e1 fakulta<\/em>, na ktorej bolo \u0161t\u00fadium trojro\u010dn\u00e9. Predn\u00e1\u0161ali na nej v\u00fdznamn\u00ed pedag\u00f3govia (Martin Palkovi\u010d, Samuel Timon, \u0160tefan Karpinai, Karol Wagner, Juraj Sklen\u00e1r, Andrej Bernol\u00e1k a i.) rozli\u010dn\u00e9 discipl\u00edny z oblasti klasickej filol\u00f3gie, hist\u00f3rie a literat\u00fary.    
    V roku 1773 bol zru\u0161en\u00fd jezuitsk\u00fd r\u00e1d. Univerzita sa stala \u0161t\u00e1tnou fili\u00e1lkou jedinej uhorskej univerzity v Bud\u00edne. Zmenila aj n\u00e1zov na Academia regia<\/em>. Filozofick\u00e1 fakulta<\/em> sa stala jej s\u00fa\u010das\u0165ou, av\u0161ak po prijat\u00ed \u0161kolskej reformy Ratio educationis v roku 1776 v\u00fdu\u010dba nadobudla svetskej\u0161\u00ed charakter. V roku 1850 bola Kr\u00e1\u013eovsk\u00e1 akad\u00e9mia<\/em> pretvoren\u00e1 na Pr\u00e1vnick\u00fa akad\u00e9miu<\/em>, a t\u00fdm sa na dlh\u00e9 obdobie preru\u0161ilo vysoko\u0161kolsk\u00e9ho humanitn\u00e9 vzdel\u00e1vanie v Ko\u0161iciach. 
    K jeho nepriamemu obnoveniu do\u0161lo a\u017e v roku 1959, ke\u010f zl\u00fa\u010den\u00edm pobo\u010dky Lek\u00e1rskej fakulty Univerzity Komensk\u00e9ho v Bratislave<\/em> a Filozofickej fakulty<\/em> vytvorenej z Filologickej fakulty Vysokej \u0161koly pedagogickej v Pre\u0161ove<\/em> vznikla Univerzita Pavla Jozefa \u0160af\u00e1rika v Ko\u0161iciach<\/em>.
    Spolo\u010densko-politick\u00e9 udalosti dev\u00e4\u0165desiatych rokov zasiahli do osudu Univerzity Pavla Jozefa \u0160af\u00e1rika v Ko\u0161iciach. Z\u00e1konom \u010d. 361\/1996 Z. z. o rozdelen\u00ed Univerzity P. J. \u0160af\u00e1rika v Ko\u0161iciach sa s \u00fa\u010dinnos\u0165ou od 1. janu\u00e1ra 1997 rozdelila UPJ\u0160 na dva samostatn\u00e9 pr\u00e1vne subjekty: Univerzitu Pavla Jozefa \u0160af\u00e1rika v Ko\u0161iciach a Pre\u0161ovsk\u00fa univerzitu v Pre\u0161ove. T\u00fdmto politick\u00fdm aktom Ko\u0161ice stratili aj nepriamy kontakt s humanitn\u00fdm vysoko\u0161kolsk\u00fdm vzdelan\u00edm.     
    Bolo len ot\u00e1zkou \u010dasu, kedy sa obnov\u00ed in\u0161tit\u00facia humanitn\u00e9ho vysoko\u0161kolsk\u00e9ho vzdel\u00e1vania v druhom najv\u00e4\u010d\u0161om ekonomickom, spolo\u010denskom, kult\u00farnom, vzdel\u00e1vacom, umeleckom, filozoficko-duchovnom a masmedi\u00e1lno-komunika\u010dnom centre Slovenska, kedy vznikne siln\u00fd humanitn\u00fd zdroj kultiv\u00e1cie kvality duchovn\u00e9ho \u017eivota a prirodzen\u00fd vyva\u017euj\u00faci korekt\u00edv k technickej, medic\u00ednskej a pr\u00edrodovednej akademickej orient\u00e1cii v Ko\u0161iciach. 
    Rozhoduj\u00faci krok k tomu, aby v Ko\u0161iciach vznikla fakulta humanitn\u00e9ho smeru, spravilo vedenie UPJ\u0160 na \u010dele s jej rektorom Prof. h. c. prof. JUDr. Vladim\u00edrom Bab\u010d\u00e1kom, CSc., a prorektorom pre rozvoj UPJ\u0160 doc. RNDr. J\u00e1nom Sabom, CSc., ktor\u00e9 predlo\u017eilo na rokovanie Vedeckej rady UPJ\u0160 d\u0148a 9. j\u00fana 2006 dokument s n\u00e1zvom Aktualiz\u00e1cia dlhodob\u00e9ho z\u00e1meru Univerzity Pavla Jozefa \u0160af\u00e1rika v Ko\u0161iciach na roky 2004 a\u017e 2010<\/em>. V tomto dokumente sa u\u017e jednozna\u010dne prezentoval postoj vedenia univerzity zriadi\u0165 na UPJ\u0160 Filozofick\u00fa fakultu<\/em>. 
    Vzniku Filozofickej fakulty<\/em> na UPJ\u0160 v Ko\u0161iciach<\/em> predch\u00e1dzalo zriadenie \u00dastavu filologick\u00fdch a soci\u00e1lnych vied UPJ\u0160<\/em> ako v\u00fdskumn\u00e9ho a pedagogick\u00e9ho pracoviska s celouniverzitnou  p\u00f4sobnos\u0165ou. Stalo sa tak 1. j\u00fana 2005 rozhodnut\u00edm rektora UPJ\u0160 \u010d. 13\/2005.  Veden\u00edm nov\u00e9ho \u00fastavu bol poveren\u00fd doc. PhDr.  Franti\u0161ek \u0160imon, CSc.<\/em> Po konkurze na miesto riadite\u013ea \u00fastavu bol rektorom UPJ\u0160  menovan\u00fd k 1. 3. 2006  do tejto funkcie prof. PhDr. Vladim\u00edr Le\u0161ko, CSc. Vedenie  \u00fastavu \u010falej tvorili jeho z\u00e1stupcovia \u2013    prof. PhDr. Ladislav Lov\u00e1\u0161, CSc., a doc. PhDr. O\u013ega Orosov\u00e1, CSc. Organiza\u010dn\u00fa \u0161trukt\u00faru \u00fastavu tvorilo najprv p\u00e4\u0165 katedier, od 1. 9. 2006 sa ich po\u010det rozr\u00e1stol na osem: Katedra anglistiky a amerikanistiky,  Katedra neslovansk\u00fdch jazykov, Katedra slovakistiky, slovansk\u00fdch filol\u00f3gi\u00ed a komunik\u00e1cie, Katedra psychol\u00f3gie, Katedra ekonomiky a riadenia \u013eudsk\u00fdch zdrojov, Katedra filozofie a dej\u00edn filozofie, Katedra pedagogickej psychol\u00f3gie a psychol\u00f3gie zdravia, Katedra pedagogiky<\/em>. 
    K 1. septembru 2006 bolo akreditovan\u00fdch 38 \u0161tudijn\u00fdch programov, z toho 4 bakal\u00e1rske \u0161tudijn\u00e9 programy jednoodborov\u00e9ho \u0161t\u00fadia s mo\u017enos\u0165ou pokra\u010dovania v magistersk\u00fdch \u0161tudijn\u00fdch programoch, 15 bakal\u00e1rskych \u0161tudijn\u00fdch programov medziodborov\u00e9ho \u0161t\u00fadia s mo\u017enos\u0165ou pokra\u010dovania v magistersk\u00fdch \u0161tudijn\u00fdch programoch, 3 magistersk\u00e9 jednoodborov\u00e9 \u0161tudijn\u00e9 programy, 14 magistersk\u00fdch \u0161tudijn\u00fdch programov u\u010dite\u013esk\u00e9ho zamerania a 2 doktorandsk\u00e9 \u0161tudijn\u00e9 programy (soci\u00e1lna psychol\u00f3gia a psychol\u00f3gia pr\u00e1ce, dejiny filozofie<\/em>). V roku 2006 boli na akredit\u00e1ciu post\u00fapen\u00e9 tri \u0161tudijn\u00e9 programy: britsk\u00e9 a americk\u00e9 \u0161t\u00fadi\u00e1<\/em> (doktorandsk\u00fd stupe\u0148), anglick\u00fd jazyk pre eur\u00f3pske in\u0161tit\u00facie a ekonomiku<\/em> (bakal\u00e1rsky stupe\u0148) a nemeck\u00fd jazyk a literat\u00fara \u2013 slovensk\u00fd jazyk a literat\u00fara<\/em> (bakal\u00e1rsky stupe\u0148).
    \u00dastav filologick\u00fdch a soci\u00e1lnych vied UPJ\u0160 spolupracoval s Pr\u00edrodovedeckou fakultou UPJ\u0160 na realiz\u00e1cii \u0161tudijn\u00fdch programov Pr\u00edrodovedeckej fakulty UPJ\u0160 medziodborov\u00e9ho \u0161t\u00fadia pr\u00edrodovedn\u00fdch predmetov a psychol\u00f3gie a filozofie. V akademickom roku 2006\/2007 bolo zap\u00edsan\u00fdch 511 \u0161tudentov bakal\u00e1rskeho stup\u0148a vysoko\u0161kolsk\u00e9ho vzdel\u00e1vania, z toho bolo 287 \u0161tudentov zap\u00edsan\u00fdch v prv\u00fdch dvoch ro\u010dn\u00edkoch  jednoodborov\u00fdch \u0161tudijn\u00fdch programov a 224 \u0161tudentov za\u010dalo \u0161tudova\u0165 v prvom ro\u010dn\u00edku medziodborov\u00e9 \u0161tudijn\u00e9 programy. Na konci roka 2006 mal \u00fastav 4 intern\u00fdch a 7 extern\u00fdch \u0161tudentov na doktorandskom stupni vysoko\u0161kolsk\u00e9ho vzdel\u00e1vania. 
    Pracovn\u00edci \u00dastavu filologick\u00fdch a soci\u00e1lnych vied UPJ\u0160 rozv\u00edjali spolupr\u00e1cu so zahrani\u010dn\u00fdmi univerzitami v Holandsku, \u010ceskej republike, vo Franc\u00fazku (dlhoro\u010dn\u00e1 \u00fazka spolupr\u00e1cu s Univerzitou v Groningene, Holandsko, pri realiz\u00e1cii bilater\u00e1lnych v\u00fdskumn\u00fdch projektov, so Z\u00e1pado\u010deskou univerzitou v Plzni  pri realiz\u00e1cii zmluvy SOCRATES, s Univerzitou Marca Blocha v Strasbourgu, ktor\u00e1 je koordin\u00e1torom N\u00e1rodn\u00e9ho programu v\u00fdu\u010dby prekladu a tlmo\u010denia na vysok\u00fdch \u0161kol\u00e1ch SR v postgradu\u00e1lnej  forme, realizovan\u00e9ho  pod gesciou Rady Eur\u00f3py). Akt\u00edvne pracovali v medzin\u00e1rodn\u00fdch organiz\u00e1ci\u00e1ch EUPHA (European Public Health Association), UNIPREV (United Prevention Association), ESSE (European Society for the Study of English), International Society for Engineering Education a v Medzin\u00e1rodnej komisii pre fonetiku a fonol\u00f3giu pri Medzin\u00e1rodnom komit\u00e9te slavistov. Boli zapojen\u00ed do rie\u0161enia 15 medzin\u00e1rodn\u00fdch projektov. \u00dastav disponoval v z\u00e1vere roka 2006 vedecko-v\u00fdskumn\u00fdm potenci\u00e1lom pozost\u00e1vaj\u00facim z 8 profesorov, 4 mimoriadnych profesorov, 8 docentov, 25 odborn\u00fdch asistentov, 7 asistentov, 2 lektorov, 11 vedeckov\u00fdskumn\u00fdch pracovn\u00edkov a 4 intern\u00fdch doktorandov a 6 extern\u00fdch doktorandov. 
    Vedenie \u00dastavu filologick\u00fdch a soci\u00e1lnych vied UPJ\u0160 spolu s ved\u00facimi katedier od marca do augusta 2006 spracovalo v\u0161etky materi\u00e1ly potrebn\u00e9 na akredit\u00e1ciu novej fakulty. V septembri 2006 sa k predkladan\u00e9mu materi\u00e1lu vyjadrilo kol\u00e9gium rektora, ktor\u00e9 s pripomienkami schv\u00e1lilo predlo\u017een\u00fd n\u00e1vrh. Po jeho celkovej \u00faprave rektor UPJ\u0160 pripraven\u00fd materi\u00e1l predlo\u017eil Akredita\u010dnej komisii SR. Dynamika pos\u00fadenia \u017diadosti na zriadenie Filozofickej fakulty UPJ\u0160<\/em> bola mimoriadne \u017ei\u010dliv\u00e1. D\u0148a 13. 12. 2006 sa Akredita\u010dn\u00e1 komisia Vl\u00e1dy SR pozit\u00edvne vyjadrila k vzniku Filozofickej fakulty UPJ\u0160<\/em>. 14. 12. 2006 predlo\u017eil rektor UPJ\u0160 n\u00e1vrh do Akademick\u00e9ho sen\u00e1tu UPJ\u0160  na schv\u00e1lenie zriadenia Filozofickej fakulty UPJ\u0160<\/em>. Akademick\u00fd sen\u00e1t UPJ\u0160 vznik novej fakulty v\u00e4\u010d\u0161inou hlasov schv\u00e1lil. Rektor UPJ\u0160 Prof. h. c. prof. JUDr. Vladim\u00edr  Bab\u010d\u00e1k, CSc., svojou zria\u010fovacou listinou kreoval zriadenie Filozofickej fakulty<\/em> ku d\u0148u 1. 1. 2007. Na z\u00e1klade \u00a7 22 ods. 5 z\u00e1kona \u010d. 131\/2002 Z. z. o vysok\u00fdch \u0161kol\u00e1ch a o zmene a doplnen\u00ed niektor\u00fdch z\u00e1konov v znen\u00ed neskor\u0161\u00edch predpisov s \u00fa\u010dinnos\u0165ou od 1. 1. 2007 s\u00fa\u010dasne poveril prof. PhDr. J\u00e1na Gb\u00fara, CSc., v\u00fdkonom funkcie dekana novozriadenej fakulty. 
    Po desiatich rokoch od rozdelenia Univerzity Pavla Jozefa \u0160af\u00e1rika v Ko\u0161iciach<\/em> na UPJ\u0160 v Ko\u0161iciach<\/em> a Pre\u0161ovsk\u00fa univerzitu v Pre\u0161ove<\/em> tak v zostave fak\u00falt na\u0161ej univerzity sa znovu objavila Filozofick\u00e1 fakulta<\/em>. Po takmer troch storo\u010diach od \u010dias Ko\u0161ickej univerzity sa tak v dejin\u00e1ch mesta Ko\u0161ice znovu obnovilo humanitn\u00e9 a spolo\u010denskovedn\u00e9 vzdel\u00e1vanie. Univerzita Pavla Jozefa \u0160af\u00e1rika v Ko\u0161iciach t\u00fdm stabilizovala svoju \u0161trukt\u00faru do plne funguj\u00faceho klasick\u00e9ho modelu<\/em> a m\u00f4\u017ee sa sta\u0165  prijate\u013enou alternat\u00edvou Univerzity Komensk\u00e9ho v Bratislave pre v\u00fdchodn\u00fa \u010das\u0165 \u00fazemia Slovenska.<\/p>\n\n\n\n

Dekani Filozofickej fakulty UPJ\u0160<\/strong><\/p>\n\n\n