a\/ Ako vznikol odbor Psychol\u00f3gia zdravia vo svete, na Slovensku a ako sa vyv\u00edjal v Ko\u0161iciach<\/strong><\/p>\n Psycho-soci\u00e1lne faktory zdravia boli spo\u010diatku sk\u00faman\u00e9 v r\u00e1mci psycho-somatickej medic\u00edny a nesk\u00f4r behavior\u00e1lnej medic\u00edny, ktor\u00e9 ale boli s\u00fa\u010das\u0165ou lek\u00e1rskych odborov a nie psychol\u00f3gie. Psychol\u00f3gia zdravia sa ako samostatn\u00e1 discipl\u00edna objavila v 70 rokoch minul\u00e9ho storo\u010dia v s\u00favislosti s potrebou hlb\u0161ieho porozumenia, ale i v\u010faka nov\u00fdm poznatkom o s\u00favislostiach medzi spr\u00e1van\u00edm a zdrav\u00edm, ale i medzi psychologick\u00fdmi a fyziologick\u00fdmi procesmi a to najm\u00e4 s\u00favislost\u00ed psychosoci\u00e1lneho stresu s kardiovaskul\u00e1rnym a imunitn\u00fdm syst\u00e9mom a s\u00favislost\u00ed soci\u00e1lnej opory so zdrav\u00edm. Jednou z priekopn\u00edckych \u0161t\u00fadii bola Alameda County study sk\u00famaj\u00faca s\u00favislos\u0165 \u017eivotn\u00e9ho \u0161t\u00fdlu so zdrav\u00edm v 7000 \u010dlennej kohorte z okresu Alameda v Kalifornii od roku 1965 do roku 1999 (Housman&Dorman 2005). T\u00e1to \u0161t\u00fadia identifikovala nasleduj\u00facich 7 typov spr\u00e1vania, tzv. Alameda 7, u ktor\u00fdch potvrdili s\u00favislos\u0165 so zdrav\u00edm a mortalitou: respondenti, ktor\u00ed nikdy nefaj\u010dili, konzumovali menej ako 5 poh\u00e1rov na jedno posedenie, spali aspo\u0148 7 hod\u00edn v noci, pravidelne cvi\u010dili, udr\u017eiavali si optim\u00e1lnu telesn\u00fa hmotnos\u0165, zdravo sa stravovali a pravidelne ra\u0148ajkovali boli zdrav\u0161\u00ed a do\u017eili sa vy\u0161\u0161ieho veku oproti svojim rovesn\u00edkom.<\/p>\n K\u013e\u00fa\u010dovou t\u00e9mou v r\u00e1mci psychol\u00f3gie zdravia je i ot\u00e1zka toho ak\u00fd m\u00f4\u017eu ma\u0165 vplyv pre\u017e\u00edvan\u00fd stres a n\u00e1ro\u010dn\u00e9 \u017eivotn\u00e9 udalosti na na\u0161e psychick\u00e9 reakcie a n\u00e1sledne na na\u0161e zdravie prostredn\u00edctvom prepojenia a mechanizmy medzi psychick\u00fdmi procesmi \u010dloveka a jeho nervov\u00fdm, endokrinn\u00fdm a imunitn\u00fdm syst\u00e9mom. Z\u00e1kladom v tejto oblasti je pr\u00e1ca Glasera (2005) a Glasera a Kiecolt-Glaserovej (2005).<\/p>\n V\u00fdznamn\u00fdm pr\u00edspevkom k vysvetleniu \u00falohy psycho-soci\u00e1lnych faktorov vo vz\u0165ahu medzi socio-ekonomickou poz\u00edciou a zdrav\u00edm boli zistenia Whitehall study (Marmot et al. 1991, Marmot 2006), vedenej prof. M. Marmotom, ktor\u00e9ho pod\u013ea jeho vlastn\u00fdch slov (Molloy 2007) in\u0161pirovala pr\u00e1ca psychol\u00f3ga prof. A. Steptoe (Steptoe&Marmot 2005, Steptoe et al. 2005).<\/p>\n Za zakladate\u013ea tohto odboru je mo\u017en\u00e9 pova\u017eova\u0165 prof. Josepha Matarazza, ktor\u00fd v roku 1977, pri pr\u00edle\u017eitosti vytvorenia samostatnej div\u00edzie APA, definoval psychol\u00f3giu zdravia ako \u201es\u00fabor \u0161pecifick\u00fdch, vedeck\u00fdch a profesion\u00e1lnych pr\u00edspevkov psychologick\u00fdch vied k upev\u0148ovaniu a uchovaniu zdravia, na prevenciu a lie\u010dbu chor\u00f4b a identifik\u00e1ciu etiologick\u00fdch a diagnostick\u00fdch korel\u00e1tov zdravia a choroby a na anal\u00fdzu a zlep\u0161ovanie syst\u00e9mu zdravotn\u00edckej starostlivosti a utv\u00e1ranie zdravotn\u00edckej politiky.\u201c (Matarazzo, 1980).<\/p>\n Psychol\u00f3gia zdravia sk\u00fama ako psychologick\u00e9, behavior\u00e1lne a kult\u00farne faktory \u010di procesy s\u00favisia so zdrav\u00edm, ochoren\u00edm \u010di poskytovan\u00edm zdravotnej starostlivosti. Opiera sa pritom o bio-psycho-soci\u00e1lny model zdravia, teda predpoklad\u00e1, \u017ee zdravotn\u00fd stav je v\u00fdsledkom vplyvu biologick\u00fdch (napr. infikovanie v\u00edrusom, genetick\u00e1 predispoz\u00edcia), ale tie\u017e psychologick\u00fdch (napr. vplyv em\u00f3cii, my\u0161lienok a presved\u010den\u00ed), behavior\u00e1lnych (napr. stravovacie n\u00e1vyky), a soci\u00e1lnych faktorov \u010di procesov (napr. socio-ekonomick\u00e9 znev\u00fdhodnenie, vplyv etnicity).<\/p>\n Na eur\u00f3pskej \u00farovni s\u00fa aktivity v oblasti psychol\u00f3gie zdravia zar\u00e1mcovan\u00e9 pod Eur\u00f3pskou spolo\u010dnos\u0165ou psychol\u00f3gie zdravia (European Health Psychology Society \u2013 EHPS), ktorej \u010dinnos\u0165 bola ustanoven\u00e1 v roku 1986. V roku 1988 vznikla v tejto spolo\u010dnosti trad\u00edcia organizovanie pravideln\u00fdch konferenci\u00ed a postupne bola vybudovan\u00e1 sie\u0165 n\u00e1rodn\u00fdch deleg\u00e1tov („EHPS National Delegates“).<\/p>\n \u00dastav psychol\u00f3gie zdravia a metodol\u00f3gie v\u00fdskumu zastre\u0161uje \u00fa\u010das\u0165 Slovenska v Eur\u00f3pskej asoci\u00e1cii psychol\u00f3gie zdravia u\u017e 10 rokov, ke\u010f od roku 2007 do roku 2010 bola n\u00e1rodnou deleg\u00e1tkou za Slovensko prof. Mgr. Madarasov\u00e1 Geckov\u00e1 PhD. a n\u00e1sledne od roku 2011 doc. Mgr. Zuzana Dankulincov\u00e1, PhD. (viac inform\u00e1ci\u00ed na https:\/\/www.ehps.net\/content\/Slovakia<\/a>). S\u00fa\u010dasne, nieko\u013ek\u00ed zamestnanci \u00fastavu s\u00fa \u010dlenmi tejto asoci\u00e1cie, pravidelne sa z\u00fa\u010dast\u0148uj\u00fa medzin\u00e1rodn\u00fdch konferenci\u00ed tejto asoci\u00e1cie, podie\u013eaj\u00fa sa na pr\u00edprave n\u00e1rodn\u00fdch konferenci\u00ed a hos\u0165uj\u00fa na n\u00e1rodnej konferencii psychol\u00f3gie zdravia v \u010ceskej Republike. Ako samostatn\u00fd predmet sa Psychol\u00f3gia zdravia na Univerzite Pavla Jozefa \u0160af\u00e1rika v Ko\u0161iciach vyu\u010duje od roku 2003 pod garanciou prof. Andrei Madarasovej Geckovej, PhD. a od roku 2011 je st\u00e1lou s\u00fa\u010das\u0165ou \u0161tudijn\u00e9ho programu i na Lek\u00e1rskej Fakulte UPJ\u0160 v r\u00e1mci volite\u013en\u00fdch predmetov.<\/p>\n b\/ Miesto odboru Psychol\u00f3gia zdravia v s\u00fa\u010dasnej medic\u00edne, resp. jeho v\u00e4zby na s\u00fa\u010dasn\u00fa medic\u00ednu.<\/strong><\/p>\n Psychol\u00f3gia zdravia nach\u00e1dza svoje prepojenie na oblas\u0165 medic\u00edny pr\u00e1ve v neust\u00e1le sa zvy\u0161uj\u00facej tendencii medic\u00ednskych odborov posun\u00fa\u0165 sa od striktne biomedic\u00ednskeho poh\u013eadu a benefitova\u0165 z pochopenia zdravia a choroby na z\u00e1klade bio-psycho-soci\u00e1lneho modelu zdravia pridan\u00edm \u0161pecifick\u00fdch psychosoci\u00e1lnych determin\u00e1nt zdravia. Ich sk\u00famanie, pochopenie a teoretick\u00e9 zar\u00e1mcovanie je v prvom rade v ruk\u00e1ch odborn\u00edkov z oblasti psychol\u00f3gie zdravia. Psychol\u00f3govia zdravia sa sna\u017eia identifikova\u0165 spr\u00e1vanie a sk\u00fasenosti ktor\u00e9 podporuj\u00fa zdravie, alebo prispievaj\u00fa k ochoreniu, zlep\u0161uj\u00fa \u010di zhor\u0161uj\u00fa priebeh ochorenia, alebo ovplyv\u0148uj\u00fa efekt\u00edvnos\u0165 poskytovan\u00fdch zdravotn\u00edckych slu\u017eieb. Sk\u00famaj\u00fa tie\u017e ako ochorenie ovplyv\u0148uje kvalitu \u017eivota pacientov, ale aj \u00falohu zdravotnej gramotnosti a adherencie na vznik a priebeh ochorenia. Tieto poznatky uplat\u0148uj\u00fa pri formulovan\u00ed odpor\u00fa\u010dan\u00ed na zlep\u0161enie zdravotn\u00edckych slu\u017eieb, pri pr\u00edprave strat\u00e9gii \u010di intervenci\u00ed podporuj\u00facich zdravie, v zmysle prevencie ne\u017eiad\u00faceho spr\u00e1vania \u010di zmeny ne\u017eiad\u00faceho spr\u00e1vania (napr. redukcia faj\u010denia, podpora zdrav\u00e9ho stravovania, absolvovanie prevent\u00edvnych prehliadok, dodr\u017eiavanie lie\u010debn\u00e9ho re\u017eimu), ale aj pri h\u013eadan\u00ed sp\u00f4sobov ako poskytova\u0165 psychologick\u00fa podporu pacientom, teda ako lep\u0161ie zvl\u00e1dnu\u0165 psychologick\u00e9 a emocion\u00e1lne aspekty zdravia a choroby s cie\u013eom udr\u017ea\u0165 vysok\u00fa kvalitu \u017eivota pacientov.<\/p>\n c\/ Perspekt\u00edvy odboru Psychol\u00f3gia zdravia a jeho v\u00fdvoja v bud\u00facnosti.<\/strong><\/p>\n Psychol\u00f3gia zdravia je odbor, ktor\u00fd vznikol v multidisciplin\u00e1rnom kontexte a \u00fazka medziodborov\u00e1 spolupr\u00e1ca ako i \u00fazka spolupr\u00e1ca so stakeholdermi na \u00farovni tvorcov polit\u00edk, odborn\u00edkov z praxe i cie\u013eov\u00fdch skup\u00edn je nevyhnutn\u00e1 podmienka jej \u010fal\u0161ieho rozvoja. Perspekt\u00edvou tohto odboru je okrem spom\u00ednanej multidisciplinarity, inkluz\u00edvny v\u00fdskum zah\u0155\u0148aj\u00faci stakeholderov zo v\u0161etk\u00fdch \u00farovn\u00ed a vo v\u0161etk\u00fdch f\u00e1zach v\u00fdskumu, d\u00f4raz na kontext, kult\u00farnu senzit\u00edvnos\u0165, flexibilitu met\u00f3d (vyu\u017e\u00edvanie a rozv\u00edjanie kvantitat\u00edvnych i kvalitat\u00edvnych met\u00f3d v\u00fdskumu a participat\u00edvneho pr\u00edstupu vo v\u00fdskume) a spolo\u010densk\u00fd dopad. Tento odbor vych\u00e1dza z potrieb praxe a m\u00e1 zmysel len ak prin\u00e1\u0161a konkr\u00e9tne zmeny v oblasti podpory zdravia popul\u00e1cie, zlep\u0161enie kult\u00farnej responz\u00edvnosti, efekt\u00edvnosti a \u00fa\u010dinnosti poskytovan\u00fdch slu\u017eieb, \u010di zlep\u0161enie kvality \u017eivota pacientov.<\/p>\n Vypracovanie efekt\u00edvnych programov podpory zdravia, vzdel\u00e1vac\u00edch programov v oblasti zdravia, sledovanie ich \u00fa\u010dinnosti, a to nielen na n\u00e1rodnej, ale i na medzin\u00e1rodnej \u00farovni nie je mo\u017en\u00e9 bez monitorovania ukazovate\u013eov zdravia a soci\u00e1lnych determinantov zdravia ako ani bez hlb\u0161ieho porozumenia mechanizmov, ktor\u00fdmi soci\u00e1lne determinanty ovplyv\u0148uj\u00fa zdravie. Pr\u00edkladom tak\u00e9hoto smerovania psychol\u00f3gie zdravia je medzin\u00e1rodn\u00e1 \u0161t\u00fadia Health Behaviour in School-aged Children, ktorej cie\u013eom je monitorova\u0165 zdravie, so zdrav\u00edm s\u00favisiace spr\u00e1vanie \u0161kol\u00e1kov v ich soci\u00e1lnom kontexte a preh\u013abi\u0165 porozumenie mechanizmov ovplyv\u0148uj\u00facich rozdiely a zmeny v zdrav\u00ed a rizikovom spr\u00e1van\u00ed \u0161kol\u00e1kov (www.hbsc.org<\/a>, hbscslovakia.com<\/a>). V\u00fdstupmi tak\u00fdchto medzin\u00e1rodn\u00fdch spolupr\u00e1c s\u00fa medzin\u00e1rodn\u00e9 a n\u00e1rodn\u00e9 spr\u00e1vy (Inchely a kol. 2017, Madarasov\u00e1 Geckov\u00e1 a kol. 2015), profily kraj\u00edn, poznatky umo\u017e\u0148uj\u00face hlb\u0161ie porozumenie mechanizmov p\u00f4sobenia soci\u00e1lnych determin\u00e1nt na utv\u00e1ran\u00ed zdravia (napr. Holub\u010d\u00edkov\u00e1 2016, Hus\u00e1rov\u00e1 2017, Kop\u010d\u00e1kov\u00e1 2017), ale i d\u00f4kazy pre vypracovanie n\u00e1rodn\u00fdch strat\u00e9gi\u00ed ako je napr. Strat\u00e9gie pre ml\u00e1de\u017e SR na roky 2014 \u2013 2020.<\/p>\n Jedn\u00fdm z cie\u013eov psychol\u00f3gie zdravia je i zlep\u0161enie efekt\u00edvnosti a \u00fa\u010dinnosti poskytovania zdravotn\u00edckych slu\u017eieb. Zvy\u0161ovanie kvality slu\u017eieb v oblasti du\u0161evn\u00e9ho zdravia a to najm\u00e4 u detskej a adolescentnej popul\u00e1cie vypl\u00fdva zo snahy zlep\u0161i\u0165 v\u00fdkon syst\u00e9mu starostlivosti a jeho schopnos\u0165 reagova\u0165 na potreby klientov. Zlep\u0161enie si vy\u017eaduje odstr\u00e1nenie r\u00f4znych bari\u00e9r s\u00favisiacich s neadekv\u00e1tnou identifik\u00e1ciou probl\u00e9mov, nedostato\u010dnou lie\u010dbou, nedostatkom lie\u010debnej kapacity a nedostatkom \u00fa\u010dinn\u00fdch intervenci\u00ed, n\u00edzkou adherenciou k lie\u010dbe, nedostatkom in\u0161titucion\u00e1lnej integr\u00e1cie starostlivosti, duplicitami v syst\u00e9me a nedostatkom \u00fadajov monitoruj\u00facich a hodnotiacich v\u00fdkonnos\u0165 syst\u00e9mu. Uk\u00e1\u017ekou projektu, ktor\u00fd sa orientuje pr\u00e1ve na zmeny v syst\u00e9me poskytovanej starostlivosti je \u0161t\u00fadia Care4Youth (www.care4youth.com<\/a>). Jej cie\u013eom je zmapova\u0165 existuj\u00faci syst\u00e9m starostlivosti o dospievaj\u00facich s emocion\u00e1lnymi a behavior\u00e1lnymi probl\u00e9mami a jeho charakteristiky a nedostatky z poh\u013eadu v\u0161etk\u00fdch akt\u00e9rov (dospievaj\u00facich s emocion\u00e1lnymi a behavior\u00e1lnymi probl\u00e9mami a ich rodi\u010dov\/z\u00e1konn\u00fdch z\u00e1stupcov, poskytovate\u013eov starostlivosti a \u010fal\u0161\u00edch zainteresovan\u00fdch in\u0161tit\u00faci\u00ed a stakeholderov), s cie\u013eom facilitova\u0165 n\u00e1vrh konsenzu\u00e1lnych vylep\u0161en\u00ed existuj\u00faceho syst\u00e9mu starostlivosti, s cie\u013eom zv\u00fd\u0161i\u0165 jeho efektivitu v rie\u0161en\u00ed emocion\u00e1lnych a behavior\u00e1lnych probl\u00e9mov dospievaj\u00facej popul\u00e1cie.<\/p>\n Jedn\u00fdm z nosn\u00fdch smerov v\u00fdskumu v oblasti psychol\u00f3gie zdravia realizovan\u00fdch na LF UPJ\u0160 je sk\u00famanie profilov zdravotnej gramotnosti skup\u00edn pacientov a responz\u00edvnosti segmentov zdravotn\u00edckej starostlivosti a uplat\u0148ovanie t\u00fdchto poznatkov pri zlep\u0161ovan\u00ed efekt\u00edvnosti poskytovan\u00fdch zdravotn\u00edckych slu\u017eieb, adherencie pacientov a n\u00e1sledne aj i kvality \u017eivota a d\u013a\u017eky do\u017eitia. Tieto poznatky je mo\u017en\u00e9 vyu\u017ei\u0165 i pri pr\u00edprave tr\u00e9ningov\u00fdch programov pre \u0161tudentov lek\u00e1rskych odborov, ale i zdravotn\u00edckych pracovn\u00edkov ur\u010den\u00fdch na zlep\u0161enie ich zru\u010dnost\u00ed potrebn\u00fdch pre pr\u00e1cu s pacientmi s ni\u017e\u0161ou zdravotnou gramotnos\u0165ou \u010di poch\u00e1dzaj\u00facim z in\u00e9ho kult\u00farneho prostredia.<\/p>\n Spolupr\u00e1ca s \u010fal\u0161\u00edmi odbormi umo\u017e\u0148uje dizajnovanie interven\u010dn\u00fdch programov zameran\u00fdch na zlep\u0161enie \u010di obohatenie zdravotn\u00edckych slu\u017eieb. Jedn\u00fdm z pr\u00edkladov je \u0161t\u00fadia IRTHEP (clinicaltrial.gov) zameran\u00e1 na overenie efekt\u00edvnosti 3-mesa\u010dn\u00e9ho tr\u00e9ningov\u00e9ho programu zameran\u00e9ho na zvy\u0161ovanie silov\u00fdch schopnost\u00ed doln\u00fdch kon\u010dat\u00edn dialyzovan\u00fdch pacientov. Program by mohol ma\u0165 vplyv nielen na telesn\u00fa zdatnos\u0165, ale i kvalitu \u017eivota, morbiditu a mortalitu t\u00fdchto pacientov. \u010eal\u0161\u00edm pr\u00edkladom je \u0161t\u00fadia overuj\u00faca \u00fa\u010dinnos\u0165 tvorby individualizovan\u00fdch odpor\u00fa\u010dan\u00ed pre pacientov kardiologick\u00fdch ambulanci\u00ed (\u0161t\u00fadia AWATAR, Zelko et al. 2018). Odpor\u00fa\u010dania pre pohybov\u00e9 aktivity boli pre pacientov vytv\u00e1ran\u00e9 s vyu\u017eit\u00edm digit\u00e1lneho n\u00e1stroja od Eur\u00f3pskej kardiologickej spolo\u010dnosti (EXPERT tool) a miera ich uplat\u0148ovania bola porovn\u00e1van\u00e1 so skupinou pacientov so \u0161tandardnou informovanos\u0165ou o re\u017eimov\u00fdch opatreniach pri ochoren\u00ed.<\/p>\n \u010eal\u0161\u00edm uplatnen\u00edm psychol\u00f3gie zdravia je sk\u00famanie faktorov ovplyv\u0148uj\u00facich zdrav\u00fd v\u00fdvin v ranom detstve a to najm\u00e4 u znev\u00fdhodnen\u00fdch skup\u00edn popul\u00e1cie ako s\u00fa marginalizovan\u00e9 r\u00f3mske komunity. Porozumenie faktorom ovplyv\u0148uj\u00facim psychomotorick\u00fd v\u00fdvin det\u00ed a pos\u00fadenie ve\u013ekosti ich vplyvu je d\u00f4le\u017eit\u00e9 vo vz\u0165ahu k ur\u010dovaniu prior\u00edt pri intervenovan\u00ed v tejto oblasti. Projekt RomaREACH sa zameriava na pos\u00fadenie rozmanit\u00fdch vplyvov prostredia, v ktorom die\u0165a vyrast\u00e1, ako s\u00fa z\u00e1\u0165a\u017e na organizmus v podobe toxick\u00e9ho stresu, \u010dast\u00fdch z\u00e1palov, parazit\u00e1rnych ochoren\u00ed \u010di kontamin\u00e1cie prostredia, rodi\u010dovsk\u00e9 strat\u00e9gie, so zdrav\u00edm s\u00favisiace spr\u00e1vanie matky a mnoho \u010fal\u0161\u00edch faktorov ur\u010duj\u00facich \u0161tartovaciu poz\u00edciu pre v\u00fdvin die\u0165a\u0165a. Sna\u017e\u00ed sa roz\u0161\u00edri\u0165 s\u00fa\u010dasn\u00fd diskurz o m\u00e1lo podnetnom prostred\u00ed ako pr\u00ed\u010dine zlyh\u00e1vania det\u00ed z tohoto prostredia pri n\u00e1stupe do \u0161koly a v neskor\u0161om \u017eivote, upriamen\u00edm pozornosti na komplexnos\u0165 tejto problematiky. Tomuto zameraniu predch\u00e1dzala spolupr\u00e1ca s Ministerstvom zdravotn\u00edctva SR na monitorovan\u00ed zdravotn\u00fdch potrieb popul\u00e1cie marginalizovan\u00fdch r\u00f3mskych komun\u00edt (Bel\u00e1k 2013, Bel\u00e1k 2015), dizajnovanie intervenci\u00ed zameran\u00fdch na podporu ich zdravia a zefekt\u00edvnenie zdravotn\u00edckych slu\u017eieb poskytovan\u00fdch klientom z tohto prostredia, ako aj overovanie \u00fa\u010dinnosti t\u00fdchto programov (Bel\u00e1k a kol. 2017).<\/p>\n Nemenej d\u00f4le\u017eit\u00fdmi oblas\u0165ami psychol\u00f3gie zdravia s\u00fa kvalita \u017eivota pacientov a s\u00favisiaca kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Najm\u00e4 v strednej a v\u00fdchodnej Eur\u00f3pe je, zd\u00e1 sa, e\u0161te ve\u013ea pr\u00e1ce, ktor\u00fa treba urobi\u0165 v oblasti reformy medic\u00ednskeho vzdel\u00e1vania, posilnenia postavenia pacientov, \u010di scitlivenia verejn\u00e9ho diskurzu, aby mohlo d\u00f4js\u0165 k zlep\u0161eniu \u00fa\u010dinnosti syst\u00e9mu zdravotnej starostlivosti, zlep\u0161eniu schopnosti pacientov benefitova\u0165 z pon\u00fakan\u00fdch slu\u017eieb a t\u00fdm aj ich \u0161ance na lep\u0161iu kvalitu \u017eivota. N\u00e1strojom takejto zmeny m\u00f4\u017ee by\u0165 vyu\u017e\u00edvanie pr\u00edbehov a sk\u00fasenost\u00ed pacientov. Tieto pr\u00edbehy a sk\u00fasenosti v sebe nes\u00fa potenci\u00e1l jednak ovplyvni\u0165 zdravie in\u00fdch pacientov, ale i potenci\u00e1l pre vylep\u0161enie procesov na strane poskytovate\u013eov zdravotnej starostlivosti. T\u00fdmto oblastiam psychol\u00f3gie zdravia sa venuje \u0161t\u00fadia DIPEx (Database of Individual Patients\u00b4 Experiences), ktor\u00fa na\u0161e pracovisko aktu\u00e1lne za\u010d\u00edna realizova\u0165 v r\u00e1mci \u010dlenstva v medzin\u00e1rodnej sieti DIPEx International. Ide o medzin\u00e1rodn\u00fa sie\u0165 v\u00fdskumn\u00edkov, ktor\u00ed sa venuj\u00fa kvalitat\u00edvnemu v\u00fdskumu sk\u00fasenost\u00ed \u013eud\u00ed so zdrav\u00edm a chorobami, ktor\u00e9ho cie\u013eom je preh\u013abi\u0165 porozumenie individu\u00e1lnej zdravotnej sk\u00fasenosti, a to v prospech pacientov a ich rod\u00edn, ale i poskytovate\u013eov zdravotnej starostlivosti, v\u00fdskumn\u00fdch pracovn\u00edkov a tvorcov polit\u00edk. V s\u00fa\u010dasnosti sie\u0165 zah\u0155\u0148a 14 kraj\u00edn, pokr\u00fdva takmer 200 zdravotn\u00fdch stavov a m\u00e1 ka\u017edoro\u010dne dosah na mili\u00f3ny \u013eud\u00ed. \u0160t\u00fadiu DIPEx pova\u017eujeme za k\u013e\u00fa\u010dov\u00fa s\u00fa\u010das\u0165 vzdel\u00e1vania bud\u00facich lek\u00e1rov a zdravotn\u00edckeho person\u00e1lu, ako i zlep\u0161ovania zdravotn\u00edckeho syst\u00e9mu a kvality \u017eivota pacientov. Viac inform\u00e1ci\u00ed mo\u017eno n\u00e1js\u0165 na https:\/\/dipexinternational.org<\/a>\/<\/a>.<\/p>\n Novou t\u00e9mou rie\u0161enou v r\u00e1mci v\u00fdskumu a medzin\u00e1rodnej spolupr\u00e1ce n\u00e1\u0161ho pracoviska, ktor\u00e1 \u00fazko s\u00favis\u00ed s psychol\u00f3giou zdravia, je v\u00fdskum potrieb a sk\u00fasenost\u00ed zdravotn\u00edckych pracovn\u00edkov obohaten\u00fd o zmapovanie povedomia o fenom\u00e9ne sekund\u00e1rnych obet\u00ed a ich particip\u00e1ciu \u010di sk\u00fasenos\u0165 s ne\u017eiaducimi udalos\u0165ami, ktor\u00e9 sa v zdravotn\u00edctve vyskytuj\u00fa ove\u013ea \u010dastej\u0161ie ako s\u00fa doposia\u013e hl\u00e1sen\u00e9. Obdobie pand\u00e9mie COVID-19 v\u00fdskyt ne\u017eiaducich udalost\u00ed s najv\u00e4\u010d\u0161ou pravdepodobnos\u0165ou mohlo podpori\u0165 a vystavi\u0165 tak zdravotn\u00edckych pracovn\u00edkov n\u00e1ro\u010dn\u00e9mu obdobiu, ktor\u00e9 m\u00f4\u017ee ma\u0165 negat\u00edvny dopad na ich pre\u017e\u00edvanie, v\u00fdkonnos\u0165 a pod. V slovensk\u00fdch podmienkach doposia\u013e nie s\u00fa implementovan\u00e9 potrebn\u00e9 podporn\u00e9 programy \u010di intervencie a k tomu by sme chceli v\u00fdskumnou pr\u00e1cou prispie\u0165. Tejto oblasti sa venuje v\u00fdskumn\u00e1 skupina Care 4 Health: https:\/\/care4health.sk<\/a>.<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":30108,"menu_order":1,"template":"","meta":{"_acf_changed":false,"_editorskit_title_hidden":false,"_editorskit_reading_time":0,"_editorskit_is_block_options_detached":false,"_editorskit_block_options_position":"{}","footnotes":""},"categories":[],"tags":[],"tax_aktuality":[],"class_list":["post-30116","cpt_ustav","type-cpt_ustav","status-publish","hentry"],"acf":{"acf_link_na_externy_obsah":""},"yoast_head":"\n