\n\tPrv\u00fdm predchodcom teraj\u0161\u00edch \u00fastavov bol u\u017e v jeseni roku 1948 zalo\u017een\u00fd \u00dastav hygieny. Jeho prvou prednostkou sa stala doc. M. Sutorisov\u00e1 \u2013 \u0160tolzov\u00e1 (+1967), ktor\u00e1 p\u00f4sobila na \u0160t\u00e1tnom zdravotnom \u00fastave v Bratislave. Po jej odchode v roku 1952 bol veden\u00edm \u00fastavu poveren\u00fd odborn\u00fd asistent MUDr. R. Posp\u00ed\u0161il. A\u017e do septembra 1963 patril \u00fastav do spolo\u010dnej Katedry verejn\u00e9ho zdravotn\u00edctva, ktor\u00fa viedol doc. MUDr. J. Luk\u00e1\u010di. V tom istom roku sa vytvorila samostatn\u00e1 Katedra hygieny a epidemiol\u00f3gie, ktorej ved\u00facim bol do roku 1986 doc. MUDr. R. Posp\u00ed\u0161il, CSc. V \u0161kolskom roku 1986\/1987 vznikla spolo\u010dn\u00e1 Katedra hygieny, epidemiol\u00f3gie a mikrobiol\u00f3gie, ktor\u00fa viedla doc. MUDr. H. Puzov\u00e1, CSc. Koncom roku 1989 sa obnovila p\u00f4vodn\u00e1 katedra a jej ved\u00facou sa stala doc. RNDr. H. Prokop\u010d\u00e1kov\u00e1, CSc. Od roku 1992 a\u017e do jej rozdelenia v j\u00fali 1994 viedla katedru doc. MUDr. K. Bernasovsk\u00e1, CSc. Pre \u00faplnos\u0165 treba doda\u0165, \u017ee v rokoch 1965 \u2013 1968 zastupoval ved\u00faceho katedry doc. MUDr. J Groch, CSc., preto\u017ee doc. MUDr. R. Posp\u00ed\u0161il odi\u0161iel pracova\u0165 na Lek\u00e1rsku fakultu v Orane (Al\u017e\u00edrsko) ako predn\u00e1\u0161ate\u013e a ved\u00faci hygienickej stanice. (T\u00fato funkciu v Al\u017e\u00edrsku prebral po \u0148om v rokoch 1969 \u2013 1973 doc. MUDr. J. Groch, CSc.).<\/p>\n
\n\tPo rozdelen\u00ed p\u00f4vodn\u00e9ho spolo\u010dn\u00e9ho \u00dastavu hygieny a epidemiol\u00f3gie vznikol 1. 7. 1994 samostatn\u00fd \u00dastav hygieny, ktor\u00e9ho prednostkou bola doc. MUDr. Kamila Bernasovsk\u00e1, CSc. Obsadenie \u00fastavu tvorili t\u00edto pedagogick\u00ed pracovn\u00edci: doc. RNDr. Gabriela Hol\u00e9czyov\u00e1, CSc., MUDr. Kvetoslava Rim\u00e1rov\u00e1, CSc., MVDr. Tatiana Kim\u00e1kov\u00e1, laborantky: Ing. Viera Szerdiov\u00e1, Magdal\u00e9na Oroszov\u00e1, Sl\u00e1vka Harcsov\u00e1 a sekret\u00e1rka: Darina Bele\u0161ov\u00e1. Medzi prvorad\u00e9 \u00falohy \u00fastavu patril pedagogick\u00fd proces. Za posledn\u00e9 roky prebehli niektor\u00e9 zmeny vo vyu\u010dovan\u00ed, ktor\u00e9 sa t\u00fdkali koncepcie, resp. rozsahu, obsahu aj foriem vyu\u010dovania.<\/p>\n
\n\tVedeckov\u00fdskumn\u00e1 \u010dinnos\u0165 pracovn\u00edkov hygieny bola u\u017e v minulosti zameran\u00e1 na rie\u0161enie nieko\u013ek\u00fdch aktu\u00e1lnych problemat\u00edk t\u00fdkaj\u00facich sa sledovania environment\u00e1lneho zdravia, \u017eivotn\u00fdch podmienok r\u00f4znych popula\u010dn\u00fdch skup\u00edn obyvate\u013eov v\u00fdchodoslovensk\u00e9ho regi\u00f3nu, s odrazom na ich v\u00fdvoj a zdravotn\u00fd stav. Boli rie\u0161en\u00e9 grantov\u00e9 a in\u0161titucion\u00e1lne \u00falohy, ktor\u00e9 boli zameran\u00e9 na prevent\u00edvne interven\u010dn\u00e9 projekty vych\u00e1dzaj\u00face z programov WHO, hlavne projektu CINDI, rie\u0161iaceho problematiku intervencie chronick\u00fdch civiliza\u010dn\u00fdch ochoren\u00ed \u2013 hlavne kardiovaskul\u00e1rnych a n\u00e1dorov\u00fdch. V\u00fdskumn\u00e1 \u00faloha bola zameran\u00e1 na stanovenie poradia jednotliv\u00fdch rizikov\u00fdch faktorov \u017eivotn\u00e9ho \u0161t\u00fdlu a prostredia. Do modelovej \u0161t\u00fadie boli zahrnut\u00ed posluch\u00e1\u010di medic\u00edny, pre ktor\u00fdch bolo rie\u0161enie tohto programu nielen v\u00fdskumom, ale aj v\u00fdznamnou s\u00fa\u010das\u0165ou pedagogick\u00e9ho procesu a prevent\u00edvneho zamerania ich bud\u00facej medic\u00ednskej praxe.<\/p>\n
\n\tNa \u00fastave prebiehalo rie\u0161enie projektov VEGA a KEGA, v roku 2007 sa za\u010dal rie\u0161i\u0165 projket MEHO Migrant and Ethnic Health Observatory poskytnut\u00fd programom EU Public Health DG SANCO.<\/p>\n
\n\tV\u00fdsledky vedeckov\u00fdskumnej \u010dinnosti boli prezentovan\u00e9 na odborn\u00fdch podujatiach u n\u00e1s a v zahrani\u010d\u00ed formou refer\u00e1tov a posterov. \u010clenovia \u00fastavu sa podie\u013eali na organizovan\u00ed odborn\u00fdch podujat\u00ed (Medzin\u00e1rodn\u00e9 symp\u00f3zium \u0161kolskej hygieny a zdravia v Prahe, 1986 a Konferencie hygieny det\u00ed a dorastu s medzin\u00e1rodnou \u00fa\u010das\u0165ou v Zlatej Idke, 1982, 1983). Opublikovan\u00fdch bolo takmer 100 vedeck\u00fdch a odborn\u00fdch pr\u00e1c v renomovan\u00fdch odborn\u00fdch dom\u00e1cich a zahrani\u010dn\u00fdch \u010dasopisoch. Autorom (Groch J., Bernasovsk\u00e1 K., Petri\u013e\u00e1kov\u00e1 T.) bola v roku 1983 udelen\u00e1 cena odbornej spolo\u010dnosti SLS za najlep\u0161iu publik\u00e1ciu roka a \u00faspe\u0161n\u00fa anga\u017eovan\u00fa \u010dinnos\u0165 za rok 1983. V r\u00e1mci medzin\u00e1rodn\u00fdch kontaktov nav\u0161t\u00edvila dr. Rim\u00e1rov\u00e1 King\u00b4s College Hospital v Anglicku, kde pracovala na metodike merania a hodnotenia p\u013e\u00facnych funkci\u00ed.<\/p>\n
\n\tV\u0161etci vysoko\u0161kolsk\u00ed pracovn\u00edci boli \u010dlenmi Slovenskej lek\u00e1rskej spolo\u010dnosti – hygienickej a v r\u00e1mci siete GEENET (Global Environmental Epidemiology Nehvork) spolupracovali aj s ostatn\u00fdmi slovensk\u00fdmi a zahrani\u010dn\u00fdmi \u00fastavmi pri v\u00fdmene inform\u00e1ci\u00ed. Doc. Bernasovsk\u00e1 bola podpredsedn\u00ed\u010dkou v\u00fdboru SLS – hygienickej od roku 1994 a od roku 1997 bola \u010dlenkou SOK \u2013 Spolo\u010dn\u00e1 odborov\u00e1 komisia pre postgradu\u00e1lne \u0161t\u00fadium pre vedn\u00fd odbor hygiena a pre vedn\u00fd odbor Verejn\u00e9 zdravotn\u00edctvo. Dr. Rim\u00e1rov\u00e1 bola \u010dlenkou IS \u2013 EE \u2013 International Society of Environmental Epidemiology. Dr. Hol\u00e9czyov\u00e1 bola \u010dlenkou Slovenskej chemickej spolo\u010dnosti \u2013 spektroskopickej spolo\u010dnosti pri SAV.<\/p>\n
\n\tSpolupr\u00e1ca \u00dastavu hygieny bola bohat\u00e1, zameran\u00e1 nielen na intern\u00e9 pracovisk\u00e1 fakulty, ale aj na pracovisk\u00e1 v zahrani\u010d\u00ed (1. LF KU a 3. LF KU v Prahe, LF KU Hradec Kr\u00e1lov\u00e9, LF Olomouc, LF MU Brno). Na Slovensku bola spolupr\u00e1ca s oboma LF, ktor\u00e9 rie\u0161ili podobn\u00fa v\u00fdskumn\u00fa problematiku rizikov\u00fdch faktorov kardiovaskul\u00e1rnych ochoren\u00ed v popul\u00e1cii medikov. Ve\u013emi dobr\u00e1 spolupr\u00e1ca bola aj so \u0160pecializovan\u00fdm \u0160t\u00e1tnym zdravotn\u00fdm \u00fastavom mesta Ko\u0161ice v r\u00e1mci pomoci pri vy\u0161etrovan\u00ed medikov, ale aj pri zabezpe\u010dovan\u00ed interven\u010dn\u00fdch prevent\u00edvnych programov pre \u017eiakov z\u00e1kladn\u00fdch \u0161k\u00f4l. \u00dastav hygieny po\u010das svojho jestvovania spolupracoval s oddelen\u00edm \u017eivotn\u00e9ho prostredia pri \u0160SZ\u00da a so Slovensk\u00fdm hydrometeorologick\u00fdm \u00fastavom pri vy\u0161etrovan\u00ed z\u00e1\u0165a\u017ee pitnej vody kovmi a pri zis\u0165ovan\u00ed koncentr\u00e1cie \u0161kodliv\u00edn v ovzdu\u0161\u00ed. Ve\u013emi \u00fazka spolupr\u00e1ca bola aj s Katedrou ch\u00e9mie Hutn\u00edckej fakulty TU Ko\u0161ice pri rie\u0161en\u00ed probl\u00e9mov chemickej anal\u00fdzy vzoriek \u017eivotn\u00e9ho prostredia.<\/p>\n
\n\t\u00dastav verejn\u00e9ho zdravotn\u00edctva vznikol na jese\u0148 v roku 2008 spojen\u00edm troch pracov\u00edsk \u2013 Epidemiol\u00f3gie, Hygieny a Soci\u00e1lnej medic\u00edny. Koncom roku 2009 pribudlo oddelenie Psychol\u00f3gie zdravia. V\u0161etky \u0161tyri oddelenia participuj\u00fa na pregradu\u00e1lnom a postgradu\u00e1lnom vzdel\u00e1van\u00ed bud\u00facich zdravotn\u00edckych pracovn\u00edkov a bol z\u00e1kladn\u00fdm pracoviskom, ktor\u00fd zabezpe\u010doval v\u00fduku<\/p>\n
\n\tV oblasti v\u00fdskumu sa \u010dinnos\u0165 jednotliv\u00fdch oddelen\u00ed zameriavala na aktu\u00e1lne probl\u00e9my vo verejnom zdravotn\u00edctve. Oddelenie Epidemiol\u00f3gie realizovalo epidemiologick\u00e9 \u0161t\u00fadie vybran\u00fdch infek\u010dn\u00fdch ochoren\u00ed. Oddelenie Hygieny rie\u0161ilo projekty v oblasti rizikov\u00fdch faktorov \u017eivotn\u00e9ho \u0161t\u00fdlu a \u017eivotn\u00e9ho prostredia a zaoberalo sa epidemiologick\u00fdmi \u0161t\u00fadiami zdravia R\u00f3mov. Oddelenie Soci\u00e1lnej medic\u00edny a Psychol\u00f3gie zdravia stavali na viac ako 15-ro\u010dnej spolupr\u00e1ci medzi Univerzitou Pavla Jozefa \u0160af\u00e1rika a Univerzitou v Groningene, Holandsko.<\/p>\n
\n\tVznikol po schv\u00e1len\u00ed zasadania Akademick\u00e9ho sen\u00e1tu vo febru\u00e1ri 2015, ke\u010f sa ve\u013ek\u00fd a po\u010detn\u00fd \u00dastav verejn\u00e9ho zdravotn\u00edctva rozdelil na 4 samostatn\u00e9 pracovisk\u00e1.<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":30332,"menu_order":1,"template":"","meta":{"_acf_changed":false,"_editorskit_title_hidden":false,"_editorskit_reading_time":0,"_editorskit_is_block_options_detached":false,"_editorskit_block_options_position":"{}","footnotes":""},"categories":[],"tags":[],"tax_aktuality":[],"class_list":["post-30350","cpt_ustav","type-cpt_ustav","status-publish","hentry"],"acf":{"acf_link_na_externy_obsah":""},"yoast_head":"\n