<\/p>\n
\u00dazemie Botanickej z\u00e1hrady Univerzity Pavla Jozefa \u0160af\u00e1rika, aktu\u00e1lne s rozlohou pribli\u017ene 30 ha, le\u017e\u00ed z geomorfologick\u00e9ho h\u013eadiska v celku Ko\u0161ick\u00e1 kotlina<\/strong>, v podcelku Medzevsk\u00e1 pahorkatina<\/strong>. Severoz\u00e1padn\u00e1 \u010das\u0165 \u00fazemia BZ strm\u00fdm svahom nadv\u00e4zuje na pri\u013eahl\u00fd geomorfologick\u00fd celok Volovsk\u00e9 vrchy<\/strong>, ktor\u00e9 s\u00fa s\u00fa\u010das\u0165ou Slovensk\u00e9ho rudohoria<\/strong>. S\u00faradnice hlavn\u00e9ho vchodu do Botanickej z\u00e1hrady UPJ\u0160 m\u00f4\u017eeme pod\u013ea dne\u0161n\u00fdch presnej\u0161\u00edch meran\u00ed ur\u010di\u0165 na 48\u00b0 44<\/strong>\u2019 07\u201c <\/strong>severnej zemepisnej \u0161\u00edrky a 21\u00b0 14<\/strong>\u2019 20\u201c <\/strong>v\u00fdchodnej zemepisnej d\u013a\u017eky, pri\u010dom nadmorsk\u00e1 v\u00fd\u0161ka sa pohybuje od 218 do 370 m n. m.<\/p>\n Geologick\u00fd substr\u00e1t tvoria pyroklastick\u00e9 bridlice a fylity. P\u00f4da v botanickej z\u00e1hrade je v dolnej \u010dasti hlbok\u00e1, stredne \u0165a\u017ek\u00e1, mierne \u0161trkovit\u00e1. Nad \u0148ou s\u00fa hlbok\u00e9 \u0165a\u017e\u0161ie p\u00f4dy s ostrov\u010dekmi ve\u013emi plytk\u00fdch p\u00f4d na zvetranej bridlicovej skle, \u010fal\u0161iu \u010das\u0165 tvoria p\u00f4dy stredne hlbok\u00e9, ve\u013emi \u0161trkovit\u00e9 a\u017e kamenist\u00e9, medzi ktor\u00fdmi sa vyskytuj\u00fa aj ve\u013emi plytk\u00e9, skeletov\u00e9 p\u00f4dy.<\/p>\n Klimaticky patr\u00ed toto \u00fazemie do oblasti T1 a T3, \u010do je tepl\u00e1 oblas\u0165, leto je dlh\u00e9 a\u017e ve\u013emi dlh\u00e9, priemerne a\u017e ve\u013emi tepl\u00e9 a such\u00e9, zima kr\u00e1tka, mierne a\u017e stredne chladn\u00e1, such\u00e1 a\u017e ve\u013emi such\u00e1. Star\u0161ie \u00fadaje uv\u00e1dzaj\u00fa priemern\u00fa ro\u010dn\u00fa teplotu 8,4\u00b0C (\u00fadaj m\u00e1 by\u0165 za posledn\u00fdch 40 rokov do roku 1964), janu\u00e1r s priemernou teplotou -3,4\u00b0C, priemern\u00fd ro\u010dn\u00fd \u00fahrn zr\u00e1\u017eok 643 mm. Nov\u00e9 merania v botanickej z\u00e1hrade za roky 2008-2011 zaznamenali tendenciu k zvy\u0161ovaniu priemern\u00fdch tepl\u00f4t: priemern\u00e1 ro\u010dn\u00e1 teplota<\/strong> bola 10,8\u00b0C<\/strong> (rozdiel +2,4\u00b0C), priemern\u00e1 teplota v janu\u00e1ri -1,1\u00b0C (rozdiel +2,3\u00b0C). Priemern\u00e1 teplota v mesiaci j\u00fal bola 21,3\u00b0C a priemern\u00fd ro\u010dn\u00fd \u00fahrn zr\u00e1\u017eok <\/strong>len 531 mm<\/strong>, \u010do oproti obdobiu v polovici 20. storo\u010dia predstavuje len necel\u00fdch 84%. Na \u00fazem\u00ed botanickej z\u00e1hrady prevl\u00e1da severoju\u017en\u00fd smer vetra. St\u00fapaj\u00face priemern\u00e9 teploty a ni\u017e\u0161ie mno\u017estvo zr\u00e1\u017eok poukazuj\u00fa na postupn\u00e9 vys\u00fa\u0161anie \u00fazemia. Z\u00e1znamy SHM\u00da pre ko\u0161ick\u00e9 letisko uv\u00e1dzaj\u00fa priemern\u00fa odch\u00fdlku tepl\u00f4t za roky 2013-2019 oproti dlhodob\u00e9mu priemeru (1951-1980) +2,7\u00b0C za obdobie cel\u00e9ho roka, za janu\u00e1r +2,3\u00b0C. Rozdiely v zr\u00e1\u017ekach s\u00fa v\u00fdraznej\u0161ie, pre ko\u0161ick\u00e9 letisko s\u00fa ro\u010dn\u00e9 \u00fahrny zr\u00e1\u017eok (priemer za roky 2009-2019) 640 mm, \u010do je dokonca n\u00e1rast o 15 mm v porovnan\u00ed s priemerom za roky 1961-1990. T\u00e1to skuto\u010dnos\u0165 v\u0161ak m\u00f4\u017ee s\u00favisie\u0165 s t\u00fdm, \u017ee v posledn\u00fdch rokoch je ve\u013ea zr\u00e1\u017eok v lete po\u010das b\u00farok, kedy s\u00fa miestne rozdiely v \u00fahrnoch zr\u00e1\u017eok aj na malom \u00fazem\u00ed ve\u013emi v\u00fdrazn\u00e9.<\/p>\n Pod\u013ea fytogeografick\u00e9ho \u010dlenenia Slovenska le\u017e\u00ed cel\u00e1 botanick\u00e1 z\u00e1hrada v najv\u00fdchodnej\u0161ej \u010dasti fytogeografick\u00e9ho okresu 15. Slovensk\u00e9 rudohorie<\/strong>. P\u00f4vodnou veget\u00e1ciou na tomto \u00fazem\u00ed boli dubovo-hrabov\u00e9 lesy. Z p\u00f4vodnej veget\u00e1cie sa ni\u010d nezachovalo, v 50. rokoch 20. storo\u010dia boli svahy Botanickej z\u00e1hrady prakticky bez stromovitej veget\u00e1cie. Po\u010das existencie botanickej z\u00e1hrady sa za\u010dalo so zales\u0148ovan\u00edm t\u00fdchto svahov dom\u00e1cimi, ale aj r\u00f4znymi cudzokrajn\u00fdmi drevinami, ktor\u00e9 s\u00fa s\u00fa\u010das\u0165ou expozi\u010dn\u00fdch zbierok botanickej z\u00e1hrady.<\/p>\n V are\u00e1li BZ UPJ\u0160 sa nach\u00e1dzaj\u00fa sklen\u00edky s rozlohou 3200 m2<\/sup>. \u010cas\u0165 z nich tvoria expoz\u00edcie tropickej a subtropickej fl\u00f3ry. Vonkaj\u0161\u00ed are\u00e1l tvor\u00ed na ploche 4 ha expoz\u00edcia dekorat\u00edvnej fl\u00f3ry, pri\u010dom polovicu tejto rozlohy zaber\u00e1 tzv. ekologick\u00e1 n\u00e1u\u010dn\u00e1 plocha. Na ploche 4 \u00e1rov je umiestnen\u00e1 genofondov\u00e1 zbierka autocht\u00f3nnych tax\u00f3nov vy\u0161\u0161\u00edch rastl\u00edn. Na ploche 24 ha sa rozprestiera arbor\u00e9tum a lesn\u00e1 \u010das\u0165 BZ UPJ\u0160, ktor\u00e1 prirodzene pokra\u010duje mimo are\u00e1lu botanickej z\u00e1hrady ako lesn\u00e9 spolo\u010denstv\u00e1 geomorfologick\u00fdch celkov Bankova a \u010cerme\u013esk\u00e9ho \u00fadolia.<\/p>\n \n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"