{"id":14073,"date":"2022-09-28T13:39:56","date_gmt":"2022-09-28T13:39:56","guid":{"rendered":"https:\/\/www.upjs.sk\/pracoviska\/unipoc\/actuality\/23229-2\/"},"modified":"2022-10-05T10:24:26","modified_gmt":"2022-10-05T10:24:26","slug":"23229-2","status":"publish","type":"cpt_aktuality","link":"https:\/\/www.upjs.sk\/pracoviska\/unipoc\/actuality\/23229-2\/","title":{"rendered":"Aj vysoko\u0161kol\u00e1ci maj\u00fa stres"},"content":{"rendered":"
Dne\u0161n\u00e1 upon\u00e1h\u013ean\u00e1 doba poskytuje mno\u017estvo n\u00e1ro\u010dn\u00fdch situ\u00e1cii, ktor\u00e9 v\u00a0n\u00e1s m\u00f4\u017eu zanech\u00e1va\u0165 nepr\u00edjemn\u00e9 pocity \u00fanavy, \u010di podr\u00e1\u017edenosti. Aj ke\u010f aktu\u00e1lne za\u017e\u00edvame v\u00a0spolo\u010dnosti \u00fatlm kv\u00f4li pand\u00e9mii koronav\u00edrusu, aj toto obdobie m\u00f4\u017ee prin\u00e1\u0161a\u0165 r\u00f4zne negat\u00edvne pocity, ktor\u00e9 s\u00favisia najm\u00e4 s\u00a0neistotou a\u00a0soci\u00e1lnou izol\u00e1ciou. Preto, pr\u00e1ve v\u00a0tejto ne\u013eahkej situ\u00e1cii m\u00f4\u017eeme by\u0165 z\u00a0toho v\u0161etk\u00e9ho unaven\u00ed, podr\u00e1\u017eden\u00ed, nahnevan\u00ed, frustrovan\u00ed a\u00a0m\u00f4\u017eeme za\u017e\u00edva\u0165 stres. Samotn\u00e9 \u0161t\u00fadium na vysokej \u0161kole so sebou prin\u00e1\u0161a mno\u017estvo vy\u010derp\u00e1vaj\u00facich stresov\u00fdch situ\u00e1ci\u00ed, ktor\u00fdmi m\u00f4\u017eu by\u0165 r\u00f4zne sk\u00fa\u0161ky, prezent\u00e1cie, z\u00e1po\u010dty. Zvl\u00e1dnu\u0165 n\u00e1roky vysokej \u0161koly nemus\u00ed by\u0165 v\u017edy jednoduch\u00e9, preto poznanie stresu a\u00a0mo\u017enost\u00ed jeho zvl\u00e1dania m\u00f4\u017eu prispie\u0165 k\u00a0zv\u00fd\u0161eniu du\u0161evnej pohody aj po\u010das n\u00e1ro\u010dnej\u0161\u00edch \u0161tudentsk\u00fdch \u010dasov.<\/p>\n
Okrem tradi\u010dne ch\u00e1pan\u00e9ho negat\u00edvneho stresu, ktor\u00fd sa ozna\u010duje aj distres, <\/strong>existuje aj eustres. <\/strong>Eustres predstavuj\u00fa r\u00f4zne pozit\u00edvne \u017eivotn\u00e9 situ\u00e1cie, ktor\u00e9 sa sp\u00e1jaj\u00fa s\u00a0pr\u00edjemn\u00fdmi em\u00f3ciami \u0161\u0165astia, vzru\u0161enia, ale z\u00e1rove\u0148 prin\u00e1\u0161aj\u00fa aj ist\u00fa mieru nap\u00e4tia (napr\u00edklad svadba, narodenie die\u0165a\u0165a, dlho o\u010dak\u00e1van\u00e9 stretnutie…). Na \u017eivot \u010dloveka nem\u00e1 eustres na rozdiel od distresu negat\u00edvny vplyv, preto sa pozornos\u0165 zv\u00e4\u010d\u0161a venuje len tradi\u010dn\u00e9mu negat\u00edvnemu ch\u00e1paniu stresu.<\/p>\n Stres (distres) p\u00f4sob\u00ed na pre\u017e\u00edvanie em\u00f3ci\u00ed, ktor\u00e9 v\u00a0n\u00e1s vyvol\u00e1vaj\u00fa negat\u00edvne nap\u00e4tie (hnev, strach, \u00fazkos\u0165…). Okrem toho stres p\u00f4sob\u00ed aj na na\u0161e telo, v\u00a0ktorom vyvol\u00e1va r\u00f4zne zmeny (zr\u00fdchlen\u00e9 d\u00fdchanie, zv\u00fd\u0161en\u00e1 tepov\u00e1 frekvencia, svalov\u00e9 nap\u00e4tie, bolesti hlavy…). Poslednou oblas\u0165ou v\u00a0ktorej sa stres m\u00f4\u017ee prejavi\u0165 je spr\u00e1vanie. Vplyvom stresu m\u00f4\u017eu by\u0165 \u013eudia viac agres\u00edvnej\u0161\u00ed, nerozhodnej\u0161\u00ed, stres m\u00f4\u017ee sp\u00f4sobi\u0165 zn\u00ed\u017eenie v\u00fdkonu alebo sklony k\u00a0rizikov\u00e9mu spr\u00e1vaniu. Tieto 3 oblasti prejavov stresu s\u00fa pod\u013ea Svetovej zdravotn\u00edckej organiz\u00e1cie pova\u017eovan\u00e9 za z\u00e1kladn\u00e9 pr\u00edznaky stresu<\/strong>.<\/p>\n Stres sa v\u00a0spr\u00e1van\u00ed prejavuje tendenciou k\u00a0\u00fateku alebo \u00fatoku. \u00datek<\/strong> je zvolen\u00fd vtedy, ak s\u00fa na\u0161e schopnosti nedostato\u010dn\u00e9 vo\u010di podnetu z prostredia, ktor\u00fd n\u00e1s stresuje. Slovo \u00fatek predstavuje\u00a0r\u00f4zne vyh\u00fdbav\u00e9 strat\u00e9gie spr\u00e1vania. Napr\u00edklad ak m\u00e1te pocit, \u017ee nezvl\u00e1dnete z\u00e1po\u010det, \u010di sk\u00fa\u0161ku, tak nepr\u00eddete do \u0161koly alebo sa prehl\u00e1site na in\u00fd term\u00edn. \u00datok<\/strong> je zvolen\u00fd vtedy, ak vn\u00edmame na\u0161e schopnosti ako dostato\u010dn\u00e9 na zvl\u00e1dnutie stresu. V\u00a0takomto pr\u00edpade priamo \u201ezabojujeme\u201c s\u00a0podnetom z\u00a0prostredia, ktor\u00fd n\u00e1s stresuje. Ak stres sp\u00f4sobuje sk\u00fa\u0161ka v \u0161kole, tak na t\u00fa sk\u00fa\u0161ku p\u00f4jdete a\u00a0sna\u017e\u00edte sa ju zvl\u00e1dnu\u0165 \u010do najlep\u0161ie. \u00datok a\u00a0\u00fatek predstavuj\u00fa okam\u017eit\u00fa reakciu na poplach v\u00a0organizme vyvolan\u00fd stresom, no p\u00f4sobenie stresu nie je v\u017edy mo\u017en\u00e9 hne\u010f zastavi\u0165. Ak stres p\u00f4sob\u00ed dlhodobo, m\u00f4\u017ee sa organizmus \u010dloveka \u00faplne vy\u010derpa\u0165. V\u00a0takomto pr\u00edpade sa stres sp\u00e1ja s\u00a0vysok\u00fdm rizikom v\u00fdskytu du\u0161evn\u00fdch a fyzick\u00fdch chor\u00f4b.<\/p>\n Podnet sp\u00f4sobuj\u00faci stres je naz\u00fdvan\u00fd aj stresor<\/strong> a\u00a0m\u00f4\u017eu n\u00edm by\u0165 r\u00f4zne \u017eivotn\u00e9 situ\u00e1cie. Stresory m\u00f4\u017eu p\u00f4sobi\u0165 dlhodobo<\/strong> (napr\u00edklad, ke\u010f sa n\u00e1m dlhodobo nedar\u00ed v \u0161kole), ale m\u00f4\u017eu to by\u0165 aj be\u017en\u00e9 ka\u017edodenn\u00e9 starosti<\/strong> (r\u00e1no som nestihol pr\u00eds\u0165 na\u010das do \u0161koly, nie\u010do som zabudol doma a podobne). Tak\u00e9to be\u017en\u00e9 starosti s\u00edce nepredstavuj\u00fa ve\u013ek\u00fa d\u00e1vku stresu naraz, ale ich nahromaden\u00fd v\u00fdskyt v\u00a0istom obdob\u00ed m\u00f4\u017ee dokopy predstavova\u0165 pomerne ve\u013ek\u00fa stresov\u00fa z\u00e1\u0165a\u017e. Ur\u010dite sa s\u00a0t\u00fdm ka\u017ed\u00fd z\u00a0v\u00e1s u\u017e stretol, niekedy za\u017ei\u0165 de\u0148 \u201eblbec\u201c, kedy sa ni\u010d nepodar\u00ed, m\u00f4\u017ee by\u0165 naozaj vy\u010derp\u00e1vaj\u00face. Okrem toho stres vyvol\u00e1vaj\u00fa aj ojedinel\u00e9 \u017eivotn\u00e9 situ\u00e1cie, tzv. traumy. Dvaja autori Holmes a\u00a0Rahe vytvorili zoznam stresov\u00fdch \u017eivotn\u00fdch situ\u00e1ci\u00ed<\/strong>, ktor\u00e9 zoradili pod\u013ea intenzity vyvol\u00e1vania stresu. Medzi prv\u00e9 3 najstresuj\u00facej\u0161\u00edch situ\u00e1cie zaradili: smr\u0165 \u017eivotn\u00e9ho partnera, rozvod a separ\u00e1ciu od man\u017eela\/ky. Prepustenie z\u00a0roboty sa nach\u00e1dza na 10. mieste, za\u010diatok\/ koniec \u0161t\u00fadia sa nach\u00e1dza na 27. mieste a\u00a0sk\u00fa\u0161ka v\u00a0\u0161kole sa nach\u00e1dza 33. mieste. Stresov\u00e9 \u017eivotn\u00e9 situ\u00e1cie predstavuj\u00fa r\u00f4zne traumy, ktor\u00e9 sa m\u00f4\u017eu v\u00a0priebehu \u017eivota vyskytova\u0165.<\/p>\n Je zjavn\u00e9, \u017ee \u0161t\u00fadium na vysokej \u0161kole so sebou prin\u00e1\u0161a ve\u013ea stresu. Aj zladenie \u0161tudijn\u00e9ho a\u00a0pracovn\u00e9ho, \u010di s\u00fakromn\u00e9ho \u017eivota m\u00f4\u017ee by\u0165 stresuj\u00facou \u00falohou. Po\u010das \u0161t\u00fadia na vysokej \u0161kole, ale aj po\u010das cel\u00e9ho \u017eivota je nemo\u017en\u00e9 vyhn\u00fa\u0165 sa stresu, preto je d\u00f4le\u017eit\u00e9 vedie\u0165, ako je mo\u017en\u00e9 stres zvl\u00e1da\u0165. Zvl\u00e1da\u0165 stres je mo\u017en\u00e9 za pomoci r\u00f4znych strat\u00e9gi\u00ed, tieto strat\u00e9gie sa naz\u00fdvaj\u00fa copingov\u00e9 alebo zjednodu\u0161ene coping<\/strong>. Coping m\u00f4\u017ee by\u0165 zameran\u00fd priamo na probl\u00e9m alebo na em\u00f3cie. Zvl\u00e1danie stresu zameran\u00e9 na probl\u00e9m<\/strong> je charakteristick\u00e9 t\u00fdm, \u017ee sa osoba sna\u017e\u00ed probl\u00e9m vyrie\u0161i\u0165 a\u00a0zmeni\u0165 svoj ne\u017eiaduci stav a\u00a0to h\u013eadan\u00edm r\u00f4znych ciest. Zvl\u00e1danie zameran\u00e9 na em\u00f3cie<\/strong>, zmen\u0161uje stres prostredn\u00edctvom zmiernenia negat\u00edvnych em\u00f3ci\u00ed, ktor\u00e9 sa vyskytuj\u00fa pri strese. Zmierni\u0165 negat\u00edvne stresov\u00e9 em\u00f3cie je mo\u017en\u00e9 za pomoci spr\u00e1vania (fyzick\u00e9 cvi\u010denie), za pomoci myslenia (s\u00fastredenie sa na in\u00e9 veci, ne\u017e na stresor) alebo za pomoci r\u00f4znych rozpty\u013euj\u00facich \u010dinnost\u00ed (z\u00e1bavn\u00e9 \u010dinnosti, kon\u00ed\u010dky). Ide\u00e1lne je kombinova\u0165 oba sp\u00f4soby zvl\u00e1dania stresu. Napr\u00edklad pri roben\u00ed sk\u00fa\u0161ok je vhodn\u00e9 zamera\u0165 sa aj na rie\u0161enie probl\u00e9mu- u\u010den\u00edm sa na sk\u00fa\u0161ky a\u00a0jeho pl\u00e1novan\u00edm, ale taktie\u017e je dobr\u00e9 regulova\u0165 negat\u00edvne em\u00f3cie, ktor\u00e9 m\u00f4\u017eu v\u00a0tejto situ\u00e1cii p\u00f4sobi\u0165- napr\u00edklad fyzickou aktivitou, pozit\u00edvnym myslen\u00edm a\u00a0tie\u017e je dobr\u00e9 napl\u00e1nova\u0165 si aj ur\u010dit\u00fd vo\u013en\u00fd \u010das na z\u00e1bavn\u00e9 aktivity, v\u010faka ktor\u00fdm je mo\u017en\u00e9 z\u00edska\u0165 \u010fal\u0161iu silu do u\u010denia. Okrem toho je pre zvl\u00e1danie stresu n\u00e1pomocn\u00e1 aj soci\u00e1lna opora<\/strong>, kontakt s\u00a0bl\u00edzkymi priate\u013emi, \u010di rodinou je taktie\u017e zdrojom pozit\u00edvnych em\u00f3cii, ktor\u00e9 p\u00f4sobia podporne v\u00a0\u0165a\u017ek\u00fdch \u010dasoch. Inou cestou zvl\u00e1dania stresu m\u00f4\u017ee by\u0165 \u00fanik <\/strong>zo stresovej situ\u00e1cie pomocou r\u00f4znych strat\u00e9gi\u00ed- napr\u00edklad je mo\u017en\u00e9 zmeni\u0165 prostredie, osoby, ktor\u00e9 s\u00fa zdrojom stresu alebo u\u017e\u00edva\u0165 n\u00e1vykov\u00e9 l\u00e1tky. \u00danik ako rie\u0161enie probl\u00e9mu, \u010di stresu nie je vhodn\u00e9 vyu\u017e\u00edva\u0165, preto\u017ee ide o\u00a0maladapt\u00edvnu strat\u00e9giu zvl\u00e1dania, ktor\u00e1 v\u00e1s nenau\u010d\u00ed stres zvl\u00e1da\u0165 efekt\u00edvne.<\/p>\n Pri zvl\u00e1dan\u00ed stresu pom\u00e1ha<\/strong> kontakt a\u00a0podpora od\u00a0bl\u00edzkych os\u00f4b (kamar\u00e1ti, rodina, partner…), m\u00f4\u017ee \u00eds\u0165 napr\u00edklad o rozhovor, uznanie alebo pochvalu. Taktie\u017e je d\u00f4le\u017eit\u00e9 udr\u017eova\u0165 si pozit\u00edvne sebahodnotenie, primeran\u00fa sebad\u00f4veru, optimizmus a\u00a0vn\u00edma\u0165 seba sam\u00e9ho ako zdatn\u00e9ho \u010dloveka. K\u00a0odolnosti vo\u010di stresu prispieva, ak sa do vec\u00ed naplno vlo\u017e\u00edte,\u00a0 ak ch\u00e1pete \u0165a\u017ek\u00e9 situ\u00e1cie ako v\u00fdzvy a\u00a0ak sa sna\u017e\u00edte ma\u0165 kontrolu nad vlastn\u00fdm \u017eivotom. V\u0161etky tieto vlastnosti prispievaj\u00fa k\u00a0zmierneniu dopadu stresu na \u017eivot a\u00a0zdravie \u010dloveka, preto je d\u00f4le\u017eit\u00e9 rozv\u00edja\u0165 ich a\u00a0pracova\u0165 na nich.<\/p>\n Niekedy aj napriek ve\u013ekej snahe, nie je mo\u017en\u00e9 vyhn\u00fa\u0165 sa stresu. Ak poci\u0165ujete stres alebo emocion\u00e1lne nap\u00e4tie, tak na ich zmiernenie je mo\u017en\u00e9 vyu\u017ei\u0165 napr\u00edklad dychov\u00e9 cvi\u010denie<\/strong>. Tak\u00e9to cvi\u010denie zreguluje telesn\u00e9 pr\u00edznaky stresu a\u00a0z\u00e1rove\u0148 poskytuje uvo\u013enenie. Dychov\u00e9 cvi\u010denie je r\u00fdchle, nen\u00e1ro\u010dn\u00e9 a\u00a0je mo\u017en\u00e9 ho robi\u0165 v\u0161ade. Tak\u00e9to cvi\u010denia poskytuj\u00fa aj r\u00f4zne bezplatn\u00e9 mobiln\u00e9 aplik\u00e1cie (napr\u00edklad Nepanik\u00e1r!!!, Calm). Na podobnom princ\u00edpe funguje aj autog\u00e9nny tr\u00e9ning<\/strong>, ktor\u00fd poskytuje uvo\u013enenie tela a mysle. Tento tr\u00e9ning je s\u00edce zd\u013ahavej\u0161\u00ed ne\u017e dychov\u00e9 cvi\u010denie, ale pri jeho pravidelnom vykon\u00e1van\u00ed sa zaznamen\u00e1va ve\u013ea pozit\u00edvnych \u00fa\u010dinkov (redukcia nervozity a\u00a0\u00fazkosti, dosahovanie vy\u0161\u0161ej \u017eivotnej spokojnosti a\u00a0vyrovnanosti, lep\u0161ia v\u00fdkonnos\u0165 a\u00a0s\u00fastredenie pozornosti…). Autog\u00e9nny tr\u00e9ning pre \u0161tudentov poskytuje Univerzitn\u00e9 poradensk\u00e9 centrum. R\u00f4zne n\u00e1hravky autog\u00e9nneho tr\u00e9ningu je mo\u017en\u00e9 n\u00e1js\u0165 aj na youtube. Redukcii stresu tie\u017e napom\u00e1haj\u00fa r\u00f4zne fyzick\u00e9 cvi\u010denia a\u00a0meditovanie<\/strong>. Pomoc pri vyrovn\u00e1van\u00ed sa so stresom m\u00f4\u017eu \u0161tudenti UPJ\u0160 n\u00e1js\u0165 aj u\u00a0sk\u00fasen\u00fdch psychol\u00f3gov Univerzitn\u00e9ho poradensk\u00e9ho centra, <\/strong>a\u00a0to bu\u010f formou osobn\u00e9ho stretnutia alebo formou e-poradne. Pri dlhodobej\u0161\u00edch probl\u00e9moch s\u00favisiacich so zvl\u00e1dan\u00edm stresu a\u00a0v\u00a0pr\u00edpade v\u00fdraznej\u0161\u00edch negat\u00edvnych dopadov stresu na \u017eivot je mo\u017en\u00e9 vyu\u017e\u00edva\u0165 aj odborn\u00fa pomoc psychol\u00f3ga, ktor\u00fd poskytuje psychoterapiu<\/strong>.<\/p>\n Stres a\u00a0jeho negat\u00edvne efekty p\u00f4sobia na \u017eivoty \u013eud\u00ed \u010doraz vo v\u00e4\u010d\u0161ej miere. Dobr\u00e9 a\u00a0efekt\u00edvne zvl\u00e1danie stresu prispieva k\u00a0lep\u0161iemu du\u0161evn\u00e9mu aj fyzick\u00e9mu zdraviu. Ver\u00edme, \u017ee inform\u00e1cie obsiahnut\u00e9 v\u00a0tomto \u010dl\u00e1nku v\u00e1m pom\u00f4\u017eu k\u00a0lep\u0161iemu porozumeniu stresu a situ\u00e1ci\u00ed, ktor\u00e9 ho vyvol\u00e1vaj\u00fa, ale aj k\u00a0lep\u0161iemu porozumeniu mo\u017enost\u00ed, ktor\u00e9 pom\u00e1haj\u00fa odstra\u0148ova\u0165 a\u00a0zvl\u00e1da\u0165 stres.<\/p>\n Autorka: Simona Hir\u010dkov\u00e1, \u0161tudentka psychol\u00f3gie FF UPJ\u0160<\/p>\n Zdroje: Dne\u0161n\u00e1 upon\u00e1h\u013ean\u00e1 doba poskytuje mno\u017estvo n\u00e1ro\u010dn\u00fdch situ\u00e1cii, ktor\u00e9 v\u00a0n\u00e1s m\u00f4\u017eu zanech\u00e1va\u0165 nepr\u00edjemn\u00e9 pocity \u00fanavy, \u010di podr\u00e1\u017edenosti. Aj ke\u010f aktu\u00e1lne za\u017e\u00edvame v\u00a0spolo\u010dnosti \u00fatlm kv\u00f4li pand\u00e9mii koronav\u00edrusu, aj toto obdobie m\u00f4\u017ee prin\u00e1\u0161a\u0165 r\u00f4zne negat\u00edvne pocity, ktor\u00e9 s\u00favisia najm\u00e4 s\u00a0neistotou a\u00a0soci\u00e1lnou izol\u00e1ciou. Preto, pr\u00e1ve v\u00a0tejto ne\u013eahkej situ\u00e1cii m\u00f4\u017eeme by\u0165 z\u00a0toho v\u0161etk\u00e9ho unaven\u00ed, podr\u00e1\u017eden\u00ed, nahnevan\u00ed, frustrovan\u00ed a\u00a0m\u00f4\u017eeme za\u017e\u00edva\u0165 stres. … \u010c\u00edta\u0165 \u010falej<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":14075,"menu_order":0,"template":"","meta":{"_acf_changed":false,"_editorskit_title_hidden":false,"_editorskit_reading_time":0,"_editorskit_is_block_options_detached":false,"_editorskit_block_options_position":"{}","footnotes":""},"categories":[],"tags":[],"tax_aktuality":[],"class_list":["post-14073","cpt_aktuality","type-cpt_aktuality","status-publish","has-post-thumbnail","hentry"],"acf":{"acf_link_na_externy_obsah":"","poradie_clanku":""},"yoast_head":"\n
\nBAB\u00cdK, M. Aspekty emocion\u00e1lneho zvl\u00e1dania stresu v simulovan\u00fdch podmienkach virtu\u00e1lnej reality.\u00a0In \u010clovek a\u00a0spolo\u010dnos\u0165<\/em>. 1999, ro\u010d. 2, \u010d. 1.
\nDELONGIS, A.; FOLKMAN, S.; LAZARUS, R. S. The impact of daily stress on health and mood: psychological and social resources as mediators. In\u00a0Journal of personality and social psychology<\/em>. 1988, ro\u010d. 54, \u010d. 3, s.466-475.
\nFRANKOVSK\u00dd, M. Strat\u00e9gie spr\u00e1vania v n\u00e1ro\u010dn\u00fdch \u017eivotn\u00fdch situ\u00e1ci\u00e1ch. In J. V\u00fdrost, I. Slam\u011bn\u00edk (Eds.). Aplikovan\u00e1 soci\u00e1ln\u00ed psychologie II<\/em>. Praha: Grada Publishing, 2001.
\nKOHN, P. M.; MACDONALD, J. E. The Survey of Recent Life Experiences: A decontaminated hassles scale for adults.\u00a0In Journal of behavioral medicine<\/em>. 1992, ro\u010d.15, \u010d. 2, s.221-236.
\nNOONE, P. A. The Holmes\u2013Rahe Stress Inventory.\u00a0In Occupational Medicine<\/em>. 2017, ro\u010d. 67, \u010d. 7, s.581-582.
\nVAVRICOV\u00c1, M. S\u00fa\u010dasn\u00e9 trendy vo v\u00fdskume zvl\u00e1dania stresu.\u00a0In \u010ceskoslovensk\u00e1<\/em> psychologie<\/em>. 2013, ro\u010d. 57, \u010d. 2, s. 134-143.<\/p>\n<\/a><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"