Pr\u00e1vna antropol\u00f3gia predstavuje jeden z perspekt\u00edvnych vedeck\u00fdch smerov s\u00fa\u010dasnej pr\u00e1vnej vedy. Predmetom jej sk\u00famania je pr\u00e1vo ako soci\u00e1lno-kult\u00farny fenom\u00e9n vo v\u0161etk\u00fdch jeho r\u00f4znorod\u00fdch historick\u00fdch a s\u00fa\u010dasn\u00fdch prejavoch. Pritom je potrebn\u00e9 bra\u0165 do \u00favahy \u00falohu, ktor\u00fa v pr\u00e1vnom v\u00fdvoji zohr\u00e1vaj\u00fa ekonomick\u00e9, politick\u00e9, soci\u00e1lne i kult\u00farne podmienky, etnick\u00e9 \u0161trukt\u00fary, geografck\u00e9 a klimatick\u00e9 a tie\u017e filozofick\u00e9 a n\u00e1bo\u017eensk\u00e9 n\u00e1zory.<\/p>\n
Antropol\u00f3gia pr\u00e1va m\u00e1 svoju hist\u00f3riu v\u00fdvoja. Na r\u00f4znych etap\u00e1ch jej stanovenia sa v r\u00e1mci pr\u00e1vnej antropol\u00f3gie sformovali r\u00f4zne smery a \u0161koly (americk\u00e1, britsk\u00e1, indick\u00e1). Vo Franc\u00fazsku bola obnoven\u00e1 metodol\u00f3gia pr\u00e1vneho antropologick\u00e9ho sk\u00famania (\u0161kola \u0161trukt\u00farnej antropol\u00f3gie na \u010dele s K. Levi-Strausom). Pr\u00e1vna antropol\u00f3gia vystupuje ako n\u00e1uka zalo\u017een\u00e1 na princ\u00edpe poznania vz\u00e1jomnej s\u00fa\u010dinnosti tradi\u010dn\u00fdch a s\u00fa\u010dasn\u00fdch pr\u00e1vnych syst\u00e9mov, ich synt\u00e9zy \u2013 poznania, sleduj\u00faceho cie\u013e predstavi\u0165 adekv\u00e1tny obraz o pr\u00e1vnom byt\u00ed \u010dloveka.<\/p>\n