V predkladanej pr\u00e1ci sa autor venuje dvom, na prv\u00fd poh\u013ead odli\u0161n\u00fdm, ot\u00e1zkam. V prvej \u010dasti sa sk\u00famaj\u00fa pr\u00e1vne mechanizmy aplikovan\u00e9 vo vybran\u00fdch \u0161t\u00e1toch pri posudzovan\u00ed zodpovednosti znalca za \u0161kodu sp\u00f4soben\u00fa nespr\u00e1vnym posudkom, pri\u010dom z\u00e1merom bolo pouk\u00e1za\u0165 na z\u00e1sadn\u00e9 pr\u00e1vno-dogmatick\u00e9 rozdiely medzi jednotliv\u00fdmi kon\u0161trukciami zodpovednostn\u00fdch n\u00e1rokov. V druhej \u010dasti pr\u00e1ce sa autor pok\u00fa\u0161a od\u00f4vodni\u0165, \u017ee pr\u00e1vny vz\u0165ah s cudz\u00edm prvkom t\u00fdkaj\u00faci sa n\u00e1hrady \u0161kody vo\u010di znalcovi, vr\u00e1tane n\u00e1roku vo\u010di s\u00fadom ustanoven\u00e9mu znalcovi sa bude riadi\u0165 kol\u00edznymi pravidlami uveden\u00fdmi v nariadeniach R\u00edm I a R\u00edm II.<\/p>\n