{"id":13761,"date":"2020-02-25T14:58:33","date_gmt":"2020-02-25T14:58:33","guid":{"rendered":"https:\/\/www.upjs.sk\/pracoviska\/univerzitna-kniznica\/root\/edicna-cinost\/anotacia-60\/"},"modified":"2022-11-08T16:15:24","modified_gmt":"2022-11-08T16:15:24","slug":"anotacia-60","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.upjs.sk\/pracoviska\/univerzitna-kniznica\/anotacia-60\/","title":{"rendered":"Anot\u00e1cia"},"content":{"rendered":"
| \n Autor tejto pr\u00e1ce, sleduj\u00fac cie\u013e vytvori\u0165 \u010do najadekv\u00e1tnej\u0161\u00ed obraz dej\u00edn ruskej filozofie (v prvej \u010dasti I. kapitoly)<\/strong>, pova\u017eoval za prvorad\u00fa \u00falohu predstavi\u0165 zn\u00e1me i menej zn\u00e1me pr\u00e1ce jednotliv\u00fdch historikov dej\u00edn ruskej filozofie a ich postoj k vy\u0161\u0161ie uvedenej problematike svojbytnosti ruskej filozofie.<\/p>\n V r\u00e1mci komparat\u00edvneho pr\u00edstupu pre dosiahnutie celistvej\u0161ieho obrazu spracovania dej\u00edn ruskej filozofie patr\u00ed \u00favodn\u00e1 \u010das\u0165 I. kapitoly<\/strong> anal\u00fdze diela \u2013 Rusko a Eur\u00f3pa<\/strong><\/em>, ktor\u00e9 patr\u00ed jedn\u00e9mu z najkompetentnej\u0161\u00edch zahrani\u010dn\u00fdch b\u00e1date\u013eov o ruskom myslen\u00ed a ruskej filozofii \u2013 T. G. Masarykovi. \u010ealej je tu predstaven\u00e1 pr\u00e1ca N. Ber\u010fajeva, fixuj\u00faca najucelenej\u0161\u00ed preh\u013ead rusk\u00e9ho myslenia, tie\u017e pr\u00e1ca B. Jakovenka a V. V. Ze\u0148kovsk\u00e9ho (Dejiny ruskej filozofie<\/strong><\/em>), \u010di n\u00e1zory na dan\u00fa problematiku s\u00fa\u010dasn\u00e9ho rusk\u00e9ho filozofa N. Iljina.<\/p>\n O tom, \u017ee svojbytnos\u0165 ruskej filozofie m\u00f4\u017ee by\u0165 do zna\u010dnej miery d\u00f4sledkom ur\u010dit\u00fdch soci\u00e1lno-politick\u00fdch, spolo\u010densko-politick\u00fdch a kult\u00farnych faktorov, autor v druhej \u010dasti I. kapitol<\/strong>y poukazuje na niektor\u00e9 dejinn\u00e9 udalosti (ako napr. \u0161\u00edrenie pravosl\u00e1vneho kres\u0165anstva), za ktor\u00fdch sa formovalo rusk\u00e9 spolo\u010denstvo, jeho n\u00e1rodn\u00fd typ, jeho n\u00e1rodn\u00e1 individualita, \u010di rusk\u00fd \u0161t\u00e1t.<\/p>\n Ke\u010f\u017ee poslednou v\u00fdznamnou filozofickou osobnos\u0165ou a symbolom konca tzv. obdobia ruskej n\u00e1bo\u017eensko-filozofickej renesancie 20. storo\u010dia bol N. O. Losskij (1870 \u2013 1965)<\/strong>, ktor\u00e9ho dielo sa stalo neoddelite\u013enou s\u00fa\u010das\u0165ou reflexie rusk\u00e9ho filozofick\u00e9ho myslenia, jeho svojr\u00e1znosti a origin\u00e1lnosti (o \u010dom sa m\u00f4\u017eeme presved\u010di\u0165 v III. kapitole<\/strong> tejto pr\u00e1ce, venovanej anal\u00fdze Lossk\u00e9ho koncepcii intuitivizmu, jeho metafyzike, koncepcii sveta ako organick\u00e9ho celku a nakoniec problematike Absol\u00fatna a slobody v\u00f4le), autor pred samotnou anal\u00fdzou a charakteristikou jeho vkladu do svojbytnosti ruskej filozofie uprednostnil Lossk\u00e9ho reflexiu dej\u00edn ruskej filozofie (jeho videnie tvorby F. M. Dostojevsk\u00e9ho, charakteristiku a kritiku u\u010denia slovanofilov a z\u00e1padn\u00edkov, Kirejevsk\u00e9ho a Chomjakova, filozofie a metafyziky V\u0161ejednoty V. V. Solovjova, bratov Trubeck\u00fdch, metafyziky V\u0161ejednoty L. P. Karsavina a S. L. Franka, \u010di P. Florensk\u00e9ho a S. Bulgakova (II. kapitola)<\/strong>.<\/p>\n Autor je presved\u010den\u00fd, \u017ee formovanie rusk\u00e9ho filozofick\u00e9ho myslenia, aj ke\u010f prebiehalo pod vplyvom ide\u00ed a my\u0161lienok ve\u013ek\u00fdch post\u00e1v eur\u00f3pskej a svetovej filozofie, malo svoje svojbytn\u00e9 \u0161pecifik\u00e1 podmienen\u00e9 historicko-kult\u00farnymi a spolo\u010densko-politick\u00fdmi pomermi v krajine. Je mo\u017en\u00e9 kon\u0161tatova\u0165, \u017ee mnoh\u00ed zn\u00e1mi (napr. N. Ber\u010fajev, N. O. Losskij) i menej zn\u00e1mi predstavitelia jednotliv\u00fdch filozofick\u00fdch smerov a pr\u00fadov, v\u010faka svojr\u00e1znosti, osobitosti, origin\u00e1lnosti a \u0161pecifickosti svojich filozofick\u00fdch u\u010den\u00ed a rie\u0161en\u00ed probl\u00e9mov, sa stali pr\u00ednosom pre spolo\u010dn\u00fa eur\u00f3psku i svetov\u00fa pokladnicu filozofick\u00e9ho myslenia.<\/p>\n Autor<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n <<<\/b><\/font><\/a><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Autor tejto pr\u00e1ce, sleduj\u00fac cie\u013e vytvori\u0165 \u010do najadekv\u00e1tnej\u0161\u00ed obraz dej\u00edn ruskej filozofie (v prvej \u010dasti I. kapitoly), pova\u017eoval za prvorad\u00fa \u00falohu predstavi\u0165 zn\u00e1me i menej zn\u00e1me pr\u00e1ce jednotliv\u00fdch historikov dej\u00edn ruskej filozofie a ich postoj k vy\u0161\u0161ie uvedenej problematike svojbytnosti ruskej filozofie. V r\u00e1mci komparat\u00edvneho pr\u00edstupu pre dosiahnutie celistvej\u0161ieho obrazu spracovania dej\u00edn ruskej filozofie patr\u00ed … \u010c\u00edta\u0165 \u010falej<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"_acf_changed":false,"_editorskit_title_hidden":false,"_editorskit_reading_time":0,"_editorskit_is_block_options_detached":false,"_editorskit_block_options_position":"{}","footnotes":""},"class_list":["post-13761","page","type-page","status-publish","hentry"],"acf":{"acf_link_na_externy_obsah":""},"yoast_head":"\n |