UNIVERZITA PAVLA JOZEFA ŠAFÁRIKA V KOŠICIACH - Prírodovedecká fakulta

українська
Web stránka
Telefónny zoznam
AIS2

ZAOSTRENÉ na Nobelove ceny 2018

Najprestížnejšie vedecké ocenenie Nobelova cena sa udeľuje každý rok za významný alebo prelomový výskum, technické objavy či za prínos pre ľudstvo vo fyzike, chémii, medicíne, literatúre a v boji za mier. Každoročne sú tieto ceny odovzdávané 10. decembra, v deň úmrtia jedného z najvýznamnejších vedcov 19. storočia, ale aj vynálezcu a podnikateľa Alfreda Nobela. V dňoch 7. a 8. decembra 2018 sa na pôde fakulty po prvýkrát konalo stretnutie s vedcami Prírodovedeckej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach, ktorí  priblížili nielen študentom a učiteľom stredných škôl, ale aj širokej verejnosti  problematiku výskumu, za ktorý boli udelené Nobelove ceny 2017 v kategóriách Fyzika, Chémia, Fyziológia/medicína.

Prvýkrát boli Nobelove ceny udeľované v roku 1901. Mená držiteľov cien sa zverejňujú každoročne v priebehu októbra. Ceremoniál sa uskutočňuje  v Štokholme, vždy 10. decembra, v deň výročia úmrtia Alfreda Nobela.

Nobelova cena za fyziku 2018 

Arthur Ashkin
Podiel na Nobelovej cene: 1/2
Gérard Mourou
Podiel na Nobelovej cene: 1/4
Donna Strickland
Podiel na Nobelovej cene: 1/4

Priekopníci v oblasti laserovej fyziky

RNDr. Gabriel Žoldák, PhD. / doc. Mgr. Gregor Bánó, PhD.

Anotácia: Nobelovu cenu za fyziku na rok 2018 udelili fyzikom Arthurovi Ashkinovi, Gérardovi Mourouovi a Donne Stricklandovej za prínos a objavy v oblasti laserovej fyziky. Švédska Kráľovská akadémia vied sa týmto rozhodla oceniť dve nezávislé témy. Americký fyzik Arthur Ashkin dostal prvú polovicu ocenenia za vynález optickej pinzety a jej uplatnenia v biologických vedách. Týmto sa Arthur Ashkin vo veku 96 rokov stal najstarším laureátom nobelovej ceny.  Druhú polovicu ceny udelili spoločne francúzskemu fyzikovi Gérardovi Mourouovi a kanadskej fyzičke Donne Stricklandovej za metódu vytvárania veľmi krátkych a intenzívnych laserových pulzov. V rámci krátkej prednášky priblížime fyzikálnu podstatu ocenených laserových techník a na základe vlastných skúseností ukážeme aplikácie optickej pinzety v oblasti mapovania silových pôsobení v jednotlivých molekulách proteínov, resp. pri skúmaní transportu liečiv v bunkách.

Nobelova cena za chémiu 2018

Frances H. Arnoldova
Podiel na Nobelovej cene: 1/3
George P. Smith
Podiel na Nobelovej cene: 1/3
Sir Gregory P. Winter
Podiel na Nobelovej cene: 1/3

Evolúcia v skúmavke

doc. RNDr. Erik Sedlák, PhD.  

Anotácia: Nobelova cena za chémiu za rok 2018 bola udelená trom vedcom: Frances Arnoldovej, Georgovi Smithovi a Gregorymu Winterovi za vývoj metódy evolúcie proteínov a aplikáciu evolučných techník vo vývoji nových vlastností enzýmov. Polovicu Nobelovej ceny získala americká chemická inžinierka Frances Arnoldová „za riadenú evolúciu enzýmov“ a druhú polovicu ceny získali spoločne americký chemik George Smith a anglický biochemik Sir Gregory Winter „za fágový displej pre peptidy a protilátky“. V prednáške v krátkosti uvediem princíp evolučných techník známych ako displej technológie, ktoré umožňujú uskutočniť evolúciu proteínov v skúmavke v priebehu niekoľkých dní. Na základe vlastných výsledkov ako aj výsledkov iných laboratórií poukážem na ich význam vo vývoji proteínov/enzýmov s definovanými vlastnosťami pre základný a aplikovaný výskum.

Nobelova cena za fyziológiu/medicínu 2018

James P. Allison
Podiel na Nobelovej cene: 1/2
Tasuku Honjo
Podiel na Nobelovej cene: 1/2

Reštart protinádorovej imunity - nová éra v liečbe rakoviny

RNDr. Vlasta Demečková, PhD.

Anotácia: Nobelovu cenu za medicínu na rok 2018 získal americký imunológ James Allison a japonský vedec Tasuko Honjo, ktorých výskum otvára nové možnosti v boji s rakovinou. Obaja prispeli k zavedeniu novej, vysoko účinnej liečebnej metódy, ktorá nie je nasmerovaná priamo na nádorové bunky, ale na bunky nášho imunitného systému, konkrétne T lymfocyty. Zložitosť regulačných mechanizmov v imunitnom systéme umožňuje nádorovým bunkám, aby ich ovplyvnili a niektoré obranné funkcie jednoducho vypli. Vedcom sa podarilo identifikovať proteíny (PD-1 a CTL-4), ktoré fungujú ako molekulárne brzdy nášho imunitného systému a nájsť spôsob ako ich uvoľniť, s cieľom reštartovať protinádorovú imunitu. V rámci krátkej prednášky priblížime molekulárnu podstatu oceneného terapeutického prístupu a na základe aj vlastných vedeckých výsledkov poukážeme na to, že nefunkčný imunitný systém v priebehu onkologických ochorení je možné reštartovať vhodným imunoterapeutickým prístupom, s cieľom posilniť imunitný dozor v tele pacienta.


Posledná aktualizácia: 17.12.2018