{"id":16495,"date":"2020-12-07T23:31:03","date_gmt":"2020-12-07T23:31:03","guid":{"rendered":"https:\/\/www.upjs.sk\/prirodovedecka-fakulta\/actual-news\/24029\/"},"modified":"2022-09-28T12:16:57","modified_gmt":"2022-09-28T12:16:57","slug":"24029","status":"publish","type":"cpt_aktualne_spravy","link":"https:\/\/www.upjs.sk\/prirodovedecka-fakulta\/actual-news\/24029\/","title":{"rendered":"\u0160tatisticko fyzik\u00e1lne met\u00f3dy = n\u00e1stroj na opravu po\u0161koden\u00e9ho videa"},"content":{"rendered":"

Poznanie mikroskopickej podstaty magnetizmu mo\u017eno vyu\u017ei\u0165 aj v\u00a0oprave ch\u00fdbaj\u00facich \u010dast\u00ed obrazu. K\u013e\u00fa\u010dov\u00fa \u00falohu zohr\u00e1va moment hybnosti elektr\u00f3nu \u2013 spin.<\/strong> V\u00a0najjednoduch\u0161om pr\u00edpade Isingovho spinov\u00e9ho modelu nadob\u00fadaj\u00fa elektr\u00f3ny iba dva stavy, stav \u201ehore\u201c alebo stav \u201edole\u201c.\u00a0 Zjednodu\u0161ene ich mo\u017eno vyjadri\u0165 ako jednotkov\u00e9 vektory na 1D priamke (vi\u010f obr\u00e1zok), popr\u00edpade v\u00a0komplikovanej\u0161\u00edch modeloch ich m\u00f4\u017eeme zov\u0161eobecni\u0165 na vektory rotuj\u00face v 2D rovine, pr\u00edpadne v\u00a03D priestore rozmiestnen\u00e9 v\u00a0pravidelnej mrie\u017eke. Spinov\u00e9 modely v\u00a0\u0161tatistickej fyzike boli navrhnut\u00e9 v\u00a0prvej polovici 20. storo\u010dia po experiment\u00e1lnom potvrden\u00ed existencie spinu. Vedcom sa<\/strong> aj desiatky rokov po definovan\u00ed r\u00f4znych typov spinov\u00fdch modelov dar\u00ed nach\u00e1dza\u0165 nov\u00e9 oblasti ich pou\u017eitia v\u00a0praxi aj mimo fyziky, napr.\u00a0 v\u00a0neuroved\u00e1ch, modelovan\u00ed finan\u010dn\u00fdch trhov, \u010di socioekonomike. <\/strong><\/p>\n

\"\"<\/p>\n

Isingov spinov\u00fd model hybnosti elektr\u00f3nu (A) so stavom \u201ehore\u201c (v\u013eavo) a\u00a0stavom dole (vpravo). Elektr\u00f3ny s\u00a0r\u00f4znymi stavmi spinov v mrie\u017eke magnetickej l\u00e1tky (B).<\/span><\/em><\/strong><\/p>\n

V\u00fdskumn\u00e1 skupina z \u00dastavu fyzik\u00e1lnych vied PF UPJ\u0160<\/strong> v\u00a0Ko\u0161iciach<\/strong>, pod veden\u00edm prof. RNDr. Milana \u017dukovi\u010da, PhD<\/em>. v\u00a0spolupr\u00e1ci s\u00a0Technickou univerzitou Kr\u00e9ty v\u00a0Chanii<\/strong> sk\u00fama vyu\u017eitie spinov\u00fdch modelov v\u00a0oblasti predikcie ch\u00fdbaj\u00facich priestorov\u00fdch d\u00e1t (geo\u0161tatistick\u00e9 aplik\u00e1cie), ktor\u00e9 m\u00f4\u017eu by\u0165 vyu\u017eit\u00e9 aj za \u00fa\u010delom rekon\u0161trukcie digit\u00e1lneho obrazu a\u00a0videa.<\/p>\n

Digit\u00e1lny obraz<\/strong> je v\u00a0podstate d\u00e1tovou mrie\u017ekou (rastrom), ktorej ch\u00fdbaj\u00face \u010dasti (pixely) mo\u017eno doplni\u0165 vyu\u017eit\u00edm korel\u00e1ci\u00ed v d\u00f4sledku fyzik\u00e1lnych interakci\u00ed medzi spinmi na dopo\u010d\u00edtanie hodn\u00f4t ch\u00fdbaj\u00facich pixelov. Pixely so zn\u00e1mymi hodnotami jasu s\u00fa vyjadren\u00e9 pomyseln\u00fdm spinom elektr\u00f3nu. Rekon\u0161trukcia ch\u00fdbaj\u00facich pixelov je zalo\u017een\u00e1 na tzv. podmienenej Monte Carlo simul\u00e1cii spinov\u00e9ho syst\u00e9mu<\/strong> s\u00a0parametrami odhadnut\u00fdmi zo vzoriek (po\u0161koden\u00e9ho obrazu). Spiny reprezentuj\u00face zn\u00e1me hodnoty ost\u00e1vaj\u00fa fixovan\u00e9 po\u010das celej simul\u00e1cie a iba ch\u00fdbaj\u00facim hodnot\u00e1m je dovolen\u00e9 sa meni\u0165 z\u00a0\u013eubovo\u013en\u00e9ho po\u010diato\u010dn\u00e9ho stavu a\u017e po fin\u00e1lny, pri dosiahnut\u00ed termodynamickej rovnov\u00e1hy. Takto postupne dospej\u00fa k\u00a0hodnot\u00e1m, ktor\u00e9 s\u00fa podobn\u00e9 susedn\u00fdm spinom (\u017dukovi\u010d & Hristopulos, 2018<\/em>).<\/p>\n

\"\"<\/p>\n

Rekon\u0161trukcia p\u00f4vodnej fotografie (v\u013eavo) z\u00a010% pixelov (v strede) pomocou modifikovan\u00e9ho 2D XY spinov\u00e9ho modelu (vpravo). <\/strong><\/span><\/p>\n

Touto technikou sa daj\u00fa zrekon\u0161truova\u0165 aj po\u0161koden\u00e9 farebn\u00e9 vide\u00e1 postupnou aplik\u00e1ciou algoritmu<\/strong> na ka\u017ed\u00fd sn\u00edmok videa a\u00a0na v\u0161etky tri farebn\u00e9 kan\u00e1ly. Algoritmus je implementovan\u00fd paralelne na grafick\u00fdch kart\u00e1ch, \u010do mu umo\u017e\u0148uje spracova\u0165 vide\u00e1 men\u0161\u00edch rozl\u00ed\u0161en\u00ed takmer v\u00a0re\u00e1lnom \u010dase, navy\u0161e po \u010fal\u0161ej optimaliz\u00e1cii algoritmu bude v\u00a0bud\u00facnosti, ber\u00fac do \u00favahy rast\u00faci v\u00fdkon grafick\u00fdch kariet, mo\u017en\u00e9 spracova\u0165 v\u00a0re\u00e1lnom \u010dase aj full-HD video<\/strong> (\u017dukovi\u010d et al. 2020<\/em>).<\/p>\n