\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0Do prostredia Botanickej z\u00e1hrady UPJ\u0160 Ko\u0161ice \u0161tudenti a\u00a0zamestnanci \u00dastavu informatiky PF UPJ\u0160 v\u00a0Ko\u0161iciach v spolupr\u00e1ci s technologicko-kreat\u00edvnym \u0161t\u00fadiom MATSUKO priniesli tu\u010dniakov v roz\u0161\u00edrenej realite. N\u00e1v\u0161tevn\u00edk sa pozer\u00e1 na pl\u00e1tno, kde vid\u00ed svoj obraz a modely tu\u010dniakov, ktor\u00e9 sa na pl\u00e1tne pohybuj\u00fa. Senzor sn\u00edma, kde sa nach\u00e1dzaj\u00fa \u013eudia a pod\u013ea toho tu\u010dniaci prisp\u00f4sobuj\u00fa svoje spr\u00e1vanie. Nar\u00e1\u017eaj\u00fa do n\u00f4h n\u00e1v\u0161tevn\u00edka, skr\u00fdvaj\u00fa sa, chodia sem a tam a k\u013a\u017eu sa po bruchu. \u0160tudenti maj\u00fa ve\u013ea mo\u017enost\u00ed, ako technol\u00f3giu vylep\u0161ova\u0165. M\u00f4\u017eu prid\u00e1va\u0165 \u010fal\u0161ie zauj\u00edmav\u00e9 interakcie tu\u010dniakov alebo in\u00fdch objektov s n\u00e1v\u0161tevn\u00edkmi. Okrem senzoru na sn\u00edmanie polohy \u010dloveka m\u00f4\u017eu prid\u00e1va\u0165 \u010fal\u0161ie, aby z\u00e1\u017eitok z in\u0161tal\u00e1cie bol lep\u0161\u00ed. Tu\u010dniaky by tak mohli v\u010faka zvukov\u00fdm senzorom reagova\u0165 na vreskot alebo smiech det\u00ed, ktor\u00e9 nav\u0161t\u00edvia botanick\u00fa z\u00e1hradu. \u010eal\u0161ia zauj\u00edmav\u00e1 mo\u017enos\u0165 by bola implementova\u0165 tzv. behavior\u00e1lne modely a tak vd\u00fdchnu\u0165 osobnos\u0165 ka\u017ed\u00e9mu tu\u010dniakovi, sam\u010dek by potom mohol spr\u00e1va\u0165 inak ako sami\u010dka, alebo ka\u017ed\u00fd jednotlivec ma\u0165 svoj charakter, jeden by bol odv\u00e1\u017elivej\u0161\u00ed, in\u00fd naopak bojazlivej\u0161\u00ed. Fant\u00e1zii sa medze neklad\u00fa a ka\u017ed\u00e1 mali\u010dkos\u0165 prispeje ku zintenz\u00edvneniu z\u00e1\u017eitku.<\/p>\n
\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0V\u00fdstava fotografi\u00ed Antarkt\u00edda 2017 prof. RNDr. Martina Ba\u010dkora, DrSc z Katedry botaniky \u00dastavu biologick\u00fdch a ekologick\u00fdch vied PF UPJ\u0160 v Ko\u0161iciach prin\u00e1\u0161a do Botanickej z\u00e1hrady z\u00e1van spomienok na jeho exped\u00edciu, ktorej sa z\u00fa\u010dastnil na prelome rokov 2016\/2017. Exped\u00edcia sa konala pod z\u00e1\u0161titou Masarykovej univerzity (MU) v Brne, na pol\u00e1rnej stanici Johanna Gregora Mendela, na ostrove Jamesa Rossa, ktor\u00e1 je \u00fa\u010delov\u00fdm pracoviskom MU v Brne. Medzi \u010dlenmi exped\u00edcie mala svojich dvoch z\u00e1stupcov aj Karlova univerzita v Prahe a \u00fa\u010dastn\u00edkom exped\u00edcie bol aj tureck\u00fd botanik Mehmet G\u00f6khan Halici z Erciyes \u00dcniversitesi Kayseri v Turecku. V r\u00e1mci vedeck\u00e9ho programu exped\u00edcie sa realizoval v\u00fdskum v oblasti ekofyziol\u00f3gie rastl\u00edn, botaniky, mikrobiol\u00f3gie, klimatol\u00f3gie, glaciol\u00f3gie, geomorfol\u00f3gie, hydrol\u00f3gie a geol\u00f3gie. UPJ\u0160 v Ko\u0161iciach sa na tohtoro\u010dnej exped\u00edcii podie\u013eala na ekofyziologick\u00fdch v\u00fdskumoch chladnomilnej veget\u00e1cie na dlhodob\u00fdch experiment\u00e1lnych ploch\u00e1ch, najm\u00e4 zbere \u00fadajov o mikrokl\u00edme a fyziologickej aktivite machorastov a li\u0161ajn\u00edkov. Na t\u00fdchto miestach sa tie\u017e sledovala biodiverzita \u010fal\u0161\u00edch rastl\u00edn, napr. rias a sin\u00edc. Vo vybran\u00fdch lokalit\u00e1ch s rozdielnymi vlastnos\u0165ami prostredia sme odobrali vzorky dominantn\u00edch druhov li\u0161ajn\u00edkov, ktor\u00e9 posl\u00fa\u017eia na testovanie produkcie ich sekund\u00e1rnych metabolitov. V laborat\u00f3rnych podmienkach budeme n\u00e1sledne testova\u0165 biologick\u00e9 a ekologick\u00e9 funkcie t\u00fdchto zl\u00fa\u010den\u00edn, najm\u00e4 s oh\u013eadom na ochranu buniek pred UV \u017eiaren\u00edm, chladom, vysychan\u00edm a ich pr\u00edpadn\u00e9 vyu\u017eitie vo farmaceutickom v\u00fdskume.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"