PROJECT MANAGEMENT BOARD
PROJEKTOVÝ KOORDINÁTOR
PROJEKTOVÝ MANAŽÉR
KANCELÁRIA ADMINISTRATÍVY
RIADIACA RADA PROJEKTU (PMB)
Prof. Erik Sedlák, PhD., DrSc. (UPJŠ) je vedúcim Centra interdisciplinárnych biovied (CIB) na TIP-UPJŠ. Je odborníkom v oblasti molekulovej biofyziky, biochémie a molekulovej biológie. Doktorát z biochémie získal v roku 1998, habilitoval sa v odbore chémia (2006), titul DrSc. v odbore biofyzika získal v roku 2020 a titul profesora biochémie v roku 2022 na UPJŠ v Košiciach.Viac ako desať rokov pôsobil ako postdoktorand a hosťujúci vedec na medzinárodne uznávaných inštitúciách, vrátane University of Bayreuth (Nemecko), University of Texas Health Science Center at San Antonio (USA), Rice University (USA) a University of Zürich (Švajčiarsko). Prof. Sedlák je autorom 88 publikácií v databáze Current Contents (z toho 64 ako prvý alebo korešpondenčný autor), ktoré boli citované viac než 1500-krát; má H-index 27. Koordinoval významné medzinárodné projekty, vrátane projektu APBC (2025–2027) s rozpočtom 15,6 mil. € a CasProt Twinning (2021–2023). Bol hlavným riešiteľom alebo spolupracovníkom viacerých národných grantov VEGA a APVV a je držiteľom prestížneho štipendia Marie-Curie Intra-European Fellowship.V súčasnosti je členom Vedeckej rady UPJŠ a Vedeckej rady Prírodovedeckej fakulty UPJŠ, ako aj voleným členom výborov Slovenskej spoločnosti pre biochémiu a molekulovú biológiu. V minulosti pôsobil ako prezident Slovenskej biofyzikálnej spoločnosti (2018–2020).Prof. Sedlák je držiteľom viacerých ocenení, medzi nimi Cena za najlepšiu vedeckú prácu mladého vedca v oblasti biofyziky (2004) a Cena ministra školstva Slovenskej republiky (2004). Doposiaľ viedol 7 doktorandov (a ďalších 2 ako konzultant) a v súčasnosti vedie 3 doktorandov.
RNDr. Andrej Miroššay, PhD. (UPJŠ) je slovenský vedec so špecializáciou v farmakológii a molekulovej biológii. Svoju akademickú kariéru začal na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (UPJŠ), kde v roku 1997 získal titul Mgr. v odbore bunková a molekulová biológia, v roku 1999 titul RNDr. v odbore všeobecná biológia a v roku 2002 titul PhD. v odbore farmakológia. Od roku 1997 pôsobí na Lekárskej fakulte UPJŠ ako vedecký pracovník na Ústave farmakológie. Počas svojej vedeckej kariéry publikoval 24 recenzovaných vedeckých článkov a dosiahol H-index 15, čo odráža jeho dlhodobý vedecký prínos. Popri výskumnej činnosti sa aktívne venuje pedagogike, výučbe a vedeniu študentov na bakalárskom, magisterskom aj doktorandskom stupni.V rokoch 2008 – 2016 zastával funkciu riaditeľa projektového oddelenia na Rektoráte UPJŠ, kde viedol rozsiahle univerzitné projekty vrátane 32-miliónového grantu pre projekt Univerzitného vedeckého parku. Od roku 2024 pôsobí ako riaditeľ (Chief Science Officer – CSO) Technologického a inovačného parku UPJŠ v Košiciach (TIP-UPJŠ). CSO je vysoká exekutívna pozícia v organizáciách orientovaných na vedu a inovácie, zodpovedná za strategické smerovanie výskumu a vývoja a za efektívny transfer vedeckých poznatkov a inovácií do praxe. Jeho medzinárodné výskumné skúsenosti zahŕňajú pôsobenie na University of North Texas Health Science Center v USA (2005 – 2007) na pozícii Research Assistant Professor, kde sa venoval výskumu v oblasti molekulovej biológie a imunológie a participoval na medzinárodných projektoch. V rokoch 2002 – 2004 pracoval ako postdoktorandský výskumník v Max Delbrück Center for Molecular Medicine v Berlíne, kde sa venoval molekulovej medicíne a publikoval výsledky vo významných medzinárodných časopisoch. Dr. Miroššay je držiteľom viacerých prestížnych medzinárodných štipendií, vrátane Marie Curie Fellowship na Institut Gustave Roussy v Paríži (2001 – 2002) a GIGAX Research Training Fellowship na Children’s Cancer Research Institute vo Viedni (2000).
RNDr. Zuzana Jurašeková, PhD., univ. doc. (UPJŠ) pôsobí na Katedry biofyziky Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach. Doktorandské štúdium ukončila v roku 2009 (European Doctorate) na UNED a Institute of Structure of Matter (IEM CSIC) v Madride, Španielsko. Následne absolvovala postdoktorandské pobyty na ISOF CNR v Bologni, Taliansko (2009–2010), a na Department of Scientific Research, The Metropolitan Museum of Art v New Yorku, USA (2010). Po návrate na UPJŠ v roku 2011 sa stala vedúcou Laboratória Ramanovej spektroskopie, za ktoré zodpovedá dodnes. Špecializuje sa na Ramanove spektroskopické metódy a ich aplikácie v biofyzike – na štúdium interakcií ligand–makromolekula, detekciu environmentálnych polutantov, analýzu kultúrneho dedičstva a molekulovú paleontológiu. Dr. Jurašeková sa podieľala na mnohých národných a medzinárodných projektoch ako hlavná riešiteľka alebo spoluriešiteľka, vrátane APVV, VEGA, KEGA, COST, Marie Curie, 7FP a H2020. Vo viacerých významných EÚ projektoch pôsobila aj ako work package leader (napr. CELIM, NanoScreen, CasProt) a v prípade projektu CasProt aj ako projektová manažérka. Je autorkou 31 publikácií v CC databázach, ktoré boli citované viac než 1100-krát, s H-indexom 17. Je tiež autorkou jednej vedeckej monografie a troch knižných kapitol. Svoje výsledky prezentovala na mnohých (medzi)národných konferenciách (45 posterových prezentácií, 15 ústnych vystúpení, 7 pozvaných prednášok). Doposiaľ viedla troch doktorandov – dvaja úspešne ukončili štúdium v rámci programu Dvojitých diplomov (Slovensko-Španielsko) a jedna doktorandka v štúdiu stále pokračuje. Jej práca bola ocenená viacerými vyznamenaniami, medzi ktoré patria Extraordinary Doctoral Achievement Award (UNED Madrid, 2009/2010), Cena Slovenskej biofyzikálnej spoločnosti pre mladých vedcov (2014); bola aktívnou členkou víťazného tímu Saftra Photonics oceneného na Startup Awards 2017 a tiež finalistkou programu L’Oréal–UNESCO For Women in Science (2018).
doc. RNDr. Marián Kireš, PhD. (UPJŠ) je vedúcim Oddelenia didaktiky fyziky na ÚFV PF UPŠ a prodekanom pre vzdelávanie PF UPJŠ v Košiciach. Venuje sa fyzikálnemu vzdelávaniu, práci s talentovanou mládežou, príprave budúcich učiteľov ako aj profesionálnemu rozvoju učiteľov. Výskumne sa venuje rozvoju prírodovednej gramotnosti, bádateľsky orientovanej výučbe a vzdelávaciemu priestoru. Bol školiteľom 5 úspešne ukončených dizertačných prác, aktuálne vedenie 1 doktorandku. Bol vedúcim 35 diplomových a 12 rigoróznych prác. Je členom vedeckej rady Univerzity Karlovej v Prahe a vedeckej rady PF UPJŠ v Košiciach. Na svoje práce eviduje 165 Scopus citácií, H = 6. Má dlhoročné skúsenosti s koordináciou vzdelávacích a výskumných aktivít, interdisciplinárnym prepájaním tímov a rozvojom ich spolupráce, prácou v medzinárodných asociáciách (IUPAP C14 Physics education), projektových tímoch a organizovaní medzinárodných konferencií (GIREP, HSCI, DidSci) a podujatí (Science on Stage). Bol národným koordinátorom dvoch výskumných projektov fp7 Establish a SAILS, dvoch DAAD projektov, vzdelávacích projektov Comenius, Erasmus+, zodpovedným riešiteľom mnohých domácich APVV, VEGA a KEGA projektov. Absolvoval viaceré krátkodobé pobyty na Dublin City University, Írsko, University of Minho, Braga, Portugalsko, University of Ljubljana, Slovinsko a UAM Poznaň, Poľsko. Podieľal sa na návrhu koncepcie, vývoji a inštalácii exponátov pre Park vedy SteelPark Košice. Od ministerky školstva získal Cenu za vedu a techniku 2019 v kategórii Popularizátor vedy. V národnom projekte DiTEdu (digitálna transformácia vzdelávania a školy) je vedúcim pracovných skupín vzdelávacie prostredia a fyzika.
PMB zahŕňa aj vedúcich partnerských organizácií:
Prof. Mgr. Jiří Damborský, Dr. (FNUSA) zastáva pozíciu Josef Loschmidt Chair profesora v odbore biochémie na Prírodovedeckej fakulte Masarykovej univerzity v Brne, Česká republika. Jeho výskumná skupina sa zameriava na proteínové inžinierstvo, vývoj nových konceptov, mikrofluidných zariadení a softvérových nástrojov pre proteínové inžinierstvo (Caver, CaverDock, Hotspot Wizard, FireProt, Calfitter, EnzymeMiner, SoluProt, LoopGrafter a ďalšie). Tieto technológie využívajú najmä na výpočtový návrh enzýmov a zároveň na ich základe pravidelne organizujú medzinárodné odborné kurzy. Okrem viac než 300 pôvodných vedeckých článkov a 20 kapitol v knihách má skupina prof. Jiřího Damborského na konte aj 13 medzinárodných patentov. Profesor Damborský je tiež spoluzakladateľom prvého biotechnologického spin-offu Masarykovej univerzity, spoločnosti Enantis Ltd.Medzi jeho ocenenia a vyznamenania patria EMBO/HHMI Scientist organizácie European Molecular Biology Organization, Howard Hughes Medical Institute a najvyššia štátna cena Českej republiky – Česká hlava za inovace.
Prof. RNDr. Zbyněk Prokop, PhD. (FNUSA) je profesorom Masarykovej univerzity v Brne a pôsobí v rámci Loschmidtových laboratórií, kde vedie výskumný tím zaoberajúci sa základnými princípmi proteínovej chémie, biomolekulárnych mechanizmov a enzýmovej kinetiky. Doktorát získal na Masarykovej univerzite, následne absolvoval postdoktorandské a výskumné pobyty na medzinárodne uznávaných inštitúciách, vrátane University of Cambridge, ETH Zürich, TU Wien a University of Groningen. Profesor Prokop je spoluautorom viac ako 140 recenzovaných publikácií (h-index 39), niekoľkých medzinárodných patentov a predniesol viac než 30 pozvaných a plenárnych prednášok na popredných svetových konferenciách a univerzitách. Jeho vedecké prínosy boli ocenené významnými vyznamenaniami, medzi ktoré patria Werner von Siemens Award for Excellence in Innovation a Alfred Bader Prize for Bioorganic Chemistry. Mimo akademickej sféry je spoluzakladateľom biotechnologického spin-offu Enantis Ltd, spoločnosti zameranej na vývoj proteínových terapeutík a enzýmových technológií.
Prof. Dr. Ir. Marco W. Fraaije (UG) vedie skupinu Molekulárnej enzymológie na výskumnom inštitúte Groningen Biomolecular Sciences and Biotechnology (GBB), ktorý je súčasťou Univerzity v Groningene v Holandsku. Jeho výskum sa zameriava na objavovanie, inžinierstvo a aplikácie enzýmov, najmä oxidačných enzýmov. Okrem skúmania biokatalytického potenciálu novoobjavených alebo upravených enzýmov sa jeho tím venuje aj ich hĺbkovému mechanistickému pochopeniu. Viac informácií je dostupných na: https://www.rug.nl/staff/m.w.fraaije/research a https://fraaije.info/. Doktorát z biochémie obhájil na Univerzite vo Wageningene (1998). Následne získal EMBO štipendium na postdoktorandský výskum v kryštalografickej skupine prof. Dr. Andreu Matteviho na Univerzite v Pavii (1998–2000). Vo svojom výskume pokračoval na Univerzite v Groningene, kde v súčasnosti pôsobí ako riadny profesor a vedúci skupiny molekulárnej enzymológie. Prof. Fraaije je autorom viac ako 250 recenzovaných vedeckých článkov, 20 knižných kapitol a 7 patentov (h-index 79, viac než 22 000 citácií; Google Scholar, 1. december 2025). Koordinoval viacero projektov financovaných EÚ (H2020 ROBOX – 19 partnerov, 2015–2019; OXYTRAIN – 10 partnerov, 2017–2020; OXYGREEN – 12 partnerov, 2008–2013). V súčasnosti je koordinátorom COST Action COZYME (viac ako 100 členov, 2022–2026). Prof. Fraaije je držiteľom viacerých ocenení, vrátane Unilever Research Prize, COIMBRA personal grant (1999), VICI-NWO výskumného grantu (2016) a medzinárodnej ceny BioCat Award (2018) za vedeckú excelentnosť. Bol hlavným organizátorom významných medzinárodných konferencií: Enzyme Mechanisms EMBO (2012), Novel Enzymes (2016), 19th Flavins and Flavoproteins Symposium (2017), BIOTRANS2019 (2019). Je tiež členom predstavenstva geologickej spoločnosti „Oertijdmuseum“ (https://www.oertijdmuseum.nl/) a spoluzakladateľom (2019) a poradcom biotechnologickej spoločnosti GECCO-Biotech (https://www.gecco-biotech.com/). Doteraz viedol 26 doktorandov a v súčasnosti vedie ďalších šesť.
Dr. Hein Wijma (UG) je špecialistom na výpočtový dizajn proteínov na Groningen Biomolecular Sciences and Biotechnology Institute (GBB) Univerzity v Groningene v Holandsku. Doktorát z experimentálnej biofyzikálnej chémie získal v roku 2006 na Leidenskej univerzite v Holandsku. Následne strávil niekoľko rokov v zahraničí ako postdoktorand na Duke University (USA). Absolvoval aj kratšie výskumné pobyty ako hosťujúci vedec na University of Oxford (Spojené kráľovstvo) a na University of Washington (USA). Dr. Wijma je autorom alebo spoluautorom 60 recenzovaných vedeckých publikácií, z toho 13 ako prvý autor. Jeho práce boli citované viac než 2 000-krát, čo zodpovedá H-indexu 27. Pôsobil ako každodenný školiteľ piatich doktorandov. Jeho výskum sa zameriava na inžinierstvo stability, aktivity a selektivity enzýmov a s nimi súvisiacich funkčných vlastností.
Prof. Dr. Thomas Scheibel (UBT) študoval biochémiu na University of Regensburg (Diploma 1994), kde v roku 1998 získal aj PhD. Po pôsobení ako postdoktorand na University of Chicago (1998–2001) absolvoval habilitáciu na Technical University of Munich (2001–2007). V roku 2007 nastúpil na University of Bayreuth, kde vedie Katedru biomateriálov na Faculty of Engineering. V roku 2023 sa stal pridruženým členom Faculty of Medicine na Julius-Maximilians-University Würzburg. Členom German Academy of Science and Engineering (acatech) je od roku 2014. Prof. Scheibel inicioval a vedie komisiu „Bioinspired and Interactive Materials“ pri German Materials Society (DGM), ktorú založil v roku 2009. Ako zástupca pracoviska reprezentuje University of Bayreuth v Transregio Collaborative Research Center TRR225 “Biofabrication”, ktoré pôsobí od roku 2017. Patrí tiež medzi spoluzakladateľov AMSilk GmbH (Munich), kde pôsobí ako akcionár a konzultant od roku 2008. Ďalšiu poradnú úlohu zastáva v spoločnosti Humble Bee Ltd. (New Zealand), s ktorou spolupracuje od roku 2023. Od roku 2016 vedie výskumnú skupinu v Neue Materialien Bayreuth GmbH a je členom redakčných rád viacerých vedeckých časopisov. Od roku 2025 pôsobí ako riaditeľ Bavarian Polymer Institute a zároveň je Fellow of the Max Planck School Matter to Life. Vo výučbe zastáva funkciu moderátora študijného programu a predsedu skúšobnej komisie anglického magisterského programu „Biofabrication“ na University of Bayreuth, kde túto rolu plní od roku 2017. Na konte má viac než 279 publikácií, h-index 63 (Web of Science) a 75 (Google Scholar) s 15 394 / 23 065 citáciami. Je držiteľom 18 udelených patentov a 2 ďalších v konaní. Získané grantové financie presahujú 30 miliónov €. Viedol 37 úspešne ukončených doktorandov, aktuálne dohliada na 22 PhD študentov, spolupracoval s 18 postdoktorandmi a podieľal sa na dvoch habilitáciách (jedna ukončená, jedna prebiehajúca). Deväť z jeho mladších kolegov získalo trvalé akademické alebo výskumné pozície. Je držiteľom viacerých ocenení, vrátane Dechema Award Nadácie Maxa Buchnera a Karl Heinz Beckurts Award.
doc. RNDr. Martin Humenik, PhD. (UBT) je výskumník v oblasti biomateriálov a akademický vyšší radca na Katedre biomateriálov, University of Bayreuth (UBT) v Nemecku. Diplom v odbore chémia so špecializáciou na organickú chémiu získal na univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach na Slovensku (1999), kde v roku 2005 úspešne dokončil aj doktorandské štúdium. Začiatok jeho vedeckej kariéry zahŕňal pôsobenie v rámci Marie Curie Fellowship na University of Milan (2002–2003), po ktorom nasledoval postdoktorandský výskumný pobyt na Katedre biochémie UBT v Bayruethe, zameraný na lab-on-chip platformy na detekciu baktérií v spolupráci s firmou Siemens. Od roku 2009 pôsobí na Katedre biomateriálov v Bayreuthe, kde vedie výskumnú skupinu Hybrid Materials Group. V roku 2022 získal habilitáciu v odbore Technology of Macromolecular Materials na Univerzite Tomáše Bati ve Zlíně, pričom sa špecializoval na chemické a fyzikálne spracovanie proteínov za účelom tvorby funkčných povrchov. Jeho výskum sa sústreďuje na materiály založené na proteínoch a bioinšpirovaných konceptoch, najmä na rekombinantné pavúčie vlákno, DNA–proteínové hybridné systémy a nanoštruktúrované biorozhrania. Dr. Humenik publikoval v popredných vedeckých časopisoch, vrátane Advanced Materials, ACS Nano, Advanced Functional Materials, ACS Applied Materials & Interfaces a Protein Science. Je autorom viac než 55 vedeckých publikácií, pričom dosiahol h-index 19 a viac ako 1 200 citácií (Google Scholar). Je aktívnym členom American Chemical Society, German Materials Society a SFB/TRR 225 Biofabrication Consortium. V rámci svojej akademickej činnosti pôsobí ako člen v doktorandských a výberových komisiách, v koordinácii laboratórnej výučby a participácii v medzinárodných komisiách pre obhajoby PhD prác. Dr. Humenik sa v súčasnosti podieľa na viacerých výskumných projektoch podporovaných EFRE Bayern, TACR, AZV-CR, Interreg Bavaria–Czechia a TIC Slovakia.
Prof. Philipp Kukura FRS (UO) získal titul MChem na University of Oxford (Spojené kráľovstvo) v roku 2002. Doktorandské štúdium absolvoval na University of California v Berkeley (USA) pod vedením profesora Richarda A. Mathisa, kde v roku 2006 získal titul PhD. Po pôsobení na pozícii postdoktoranda na ETH Zürich (Švajčiarsko) bol v roku 2010 vymenovaný za výskumného pracovníka (Research Fellow) na University of Oxford. Od roku 2011 pôsobil ako docent (Associate Professor) na University of Oxford a v roku 2016 bol menovaný profesorom chémie. V roku 2018 založil spin-off spoločnosť Refeyn zameranú na komercializáciu hmotnostnej fotometrie, ktorá v súčasnosti zamestnáva viac než 120 pracovníkov a má centrálu v Oxforde a Bostone, ako aj zastúpenia v Číne a v regióne EMEA. Hlavným zameraním výskumu prof. Kukuru je vývoj a využívanie pokročilých optických a spektroskopických metód umožňujúcich pozorovanie, štúdium a kvantifikáciu javov, ktoré boli donedávna považované za nepozorovateľné. Profesor Kukura je držiteľom viacerých grantov ERC, UKRI a Wellcome Trust, je autorom a spoluautorom viac než 90 vedeckých publikácií s H-indexom 59 a v roku 2025 bol zvolený za člena Kráľovskej spoločnosti (Fellow of the Royal Society).
doc. RNDr. Zuzana Gažová, DrSc. (IEP) je riaditeľkou Ústavu experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied. Je špecialistkou v oblasti biofyziky, biochémie a chemickej fyziky. Vo svojom výskume sa zameriava na štúdium interakcií proteín–proteín a proteín–ligand, pričom hlavnou témou jej výskumu je objasnenie molekulárnych mechanizmov amyloidnej fibrilizácie proteínov. Doktorát z biofyziky získala v roku 1998 na Slovenskej akadémii vied, habilitovala sa v odbore biológia v roku 2016 na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre a titul DrSc. v odbore biofyzika získala v roku 2022 na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Tri roky pôsobila ako hosťujúca vedecká pracovníčka na Max Planck Unit for Structural and Molecular Biology v Hamburgu (Nemecko). Dr. Z. Gažová je autorkou a spoluautorkou viac než 114 vedeckých publikácií indexovaných vo WoS a Scopus, s viac než 2 612 citáciami (bez autocitácií) a H-indexom 28. Po návrate z Max Planckovho inštitútu založila aktívnu a dnes medzinárodne uznávaná výskumnú skupinu zameranú na amyloidnú agregáciu proteínov. Pôsobila ako hlavná riešiteľka alebo vedúca výskumníčka v mnohých medzinárodných a národných projektoch (Plán obnovy a odolnosti EÚ, Program Slovensko, projekty COST a JRP, APVV, VEGA) s celkovým rozpočtom presahujúcim 4 mil. €. Udržiava intenzívnu medzinárodnú spoluprácu s významnými inštitúciami, ako sú CNR v Taliansku, Poľská akadémia vied, Univerzita v Modene, East China University v Šanghaji, ako aj viaceré výskumné centrá v Českej republike, Nemecku a Indii. V súčasnosti je členkou Učenej spoločnosti Slovenska, členkou Vedeckej rady Prírodovedeckej fakulty a prezidentkou Slovenskej biofyzikálnej spoločnosti. Pod jej vedením získal výskumný tím viacero ocenení, vrátane Ceny za vedu a techniku Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR v kategórii Vedecko-technický tím roka (2017) a Ceny SAV (2014 a 2022) za vynikajúce vedecké výsledky v oblasti štúdia amyloidnej agregácie proteínov. Doteraz viedla štyroch doktorandov (a jedného ako konzultantka) a v súčasnosti vedie troch doktorandov.
RNDr., Ing. Katarína Šipošová, PhD. (IEP) je biochemička/biofyzička pôsobiaca na Ústave experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied (ÚEF SAV) v Košiciach, kde vedie výskumnú skupinu Supramolekulárne komplexy na báze proteínov. Výskum je zameraný na štúdium procesov samo-usporiadania proteínov, a práca spája molekulárnu biofyziku, chémiu proteínov a nanotechnológie, so zameraním na amyloid-tvoriace proteíny a vývoj inovatívnych proteínových materiálov. Je autorkou 55 CC publikácií (21 ako prvá autorka alebo korešpondenčná autorka), ktoré boli citované viac ~600-krát, s h-indexom 18. Ako školiteľka vedie/viedla 3 doktorandov (aktuálne), 7 diplomových prác, 5 bakalárskych prác a jednu rigoróznu prácu. Dr. Šipošová aktívne vedie a participuje na rôznorodých medzinárodných a národných výskumných projektoch, vrátane H2020-MSCA-RISE, M-EraNet, APVV bilateral, SAS-MOST-JRP, SVK-DAD a VEGA grantov. V rokoch 2017–2019 pôsobila ako vedecká sekretárka Ústavu a v období 2014–2017 bola podporená prestížnym S. Schwarz Postdoctoral Fellowship. Má rozsiahle medzinárodné skúsenosti, vrátane MSCA-RISE stáží v Lisabone, Visegrad–Taiwan štipendia a troch výskumných pobytov v JINR Dubna. Ďalšie krátkodobé výskumné stáže v Nemecku, Taiwane, Rumunsku a Poľsku podporili jej dlhodobé medzinárodné spolupráce. Získané vedecké výsledky boli ocenené viacerými cenami, vrátane Ceny SAV za medzinárodnú vedeckú a technickú spoluprácu (2025), Danubius Young Scientist Award (2017), Ceny SAV pre mladého vedca (2017), Ocenenia Slovenskej biofyzikálnej spoločnosti pre mladého vedca (2014) a Cenou ÚEF SAV pre mladého vedeckého pracovníka (2011).
RNDr. Rostislav Škrabana, PhD. (INSAS) je vedúcim výskumnej skupiny Štruktúrna biológia neurodegenerácie na Ústave neuroimunológie Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Vyštudoval fyzikálnu chémiu na Karlovej univerzite v Prahe (Česká republika) a v roku 2005 získal doktorát z molekulárnej biológie na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Počas svojho pôsobenia na INSAS inicioval výskum vnútorne neusporiadaných oblastí tau proteínu, ktorý zohráva kľúčovú úlohu pri tauopatiách. Viac než desať rokov pracoval v biotechnologickej spoločnosti Axon Neuroscience (Viedeň, Bratislava), kde sa podieľal na predklinickom a klinickom vývoji aktívnych a pasívnych vakcín zameraných na neurodegeneratívne ochorenia a vírusové hrozby. Aktuálne sa výskum jeho skupiny na INSAS zameriava na charakterizáciu medicínsky významných neusporiadaných proteínov a proteínovej flexibility pomocou metód proteínovej chémie, proteínovej biotechnológie, biofyziky a štruktúrnej biológie. Tím Dr. Škrabanu spolupracuje s NMR skupinami študujúcimi vnútorne neusporiadané proteíny v Brne (prof. Žídek, dr. Hritz) a v Rige (dr. Jaudzems), ako aj so skupinou röntgenovej kryštalografie v Prahe (dr. Dohnálek). Dr. Škrabana je aktívnym členom Českej spoločnosti pre štruktúrnu biológiu a Slovenskej biofyzikálnej spoločnosti. Je spoluautorom troch patentov v oblasti imunoterapie tauopatií a ochorenia COVID-19 a autorom alebo spoluautorom viac než 50 vedeckých publikácií (H-index 21; Clarivate, december 2025). Viedol viac než 15 diplomových a doktorandských prác v oblasti vnútorne neusporiadaných proteínov a imunoterapie. Pôsobí ako hlavný riešiteľ alebo spoluriešiteľ viacerých národných a medzinárodných grantov (VEGA, APVV, ICGEB, COST, Horizon 2020).
JUDr. Ing. Michal Juhás (Juhap) je riaditeľom spoločnosti JUHAPHARM s.r.o. a dlhoročným odborníkom v oblasti práva, regulácie a riadenia podnikov pôsobiacich v zdravotníckom sektore. Má viac ako desaťročnú prax v oblasti právneho poradenstva, dodržiavania predpisov, dokumentačného dohľadu a organizačného riadenia. Popri vedení vlastnej advokátskej kancelárie, kde sa špecializuje na právne poradenstvo pre subjekty pôsobiace v zdravotníctve a zameriava sa na prípravu a kontrolu zmlúv, interných procesov, regulačnej dokumentácie a na podporu plnenia právnych povinností výrobcov a distribútorov zdravotníckych výrobkov zastáva kľúčové manažérske a riadiace pozície v ďalších spoločnostiach orientovaných na vývoj, výrobu a distribúciu zdravotníckych výrobkov a služieb. Titul JUDr. získal po absolvovaní bakalárskeho a magisterského štúdia na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (2005–2010), ktoré zavŕšil úspešným ukončením rigorózneho konania. Paralelne vyštudoval podnikové hospodárstvo na Ekonomickej univerzite v Bratislave (Fakulta podnikového hospodárstva v Košiciach), kde rovnako získal bakalársky aj magisterský titul (2005–2010). Kombinácia právneho a ekonomického vzdelania tvorí základ jeho odborného profilu, ktorý spája právny dohľad, podnikové riadenie a regulačné kompetencie. Od roku 2013 pôsobí ako vedecký výskumný manažér v spoločnosti AURORA R&D s.r.o., kde je zodpovedný za operatívne, právne a dokumentačné procesy v oblasti zdravotníckych výrobkov. Jeho prax zahŕňa odborný dohľad nad internými postupmi, tokmi dokumentácie a plnením požiadaviek súvisiacich s dodržiavaním predpisov. Podobné povinnosti a kompetencie zastáva od roku 2012 v spoločnosti DC MEDICAL s.r.o., kde dohliada na manažérske, kvalitatívne a administratívne procesy v zdravotníckej oblasti. Ako vedúci vedeckého výskumu v spoločnosti JUHAPHARM s.r.o. (od roku 2012) zodpovedá za dlhodobé riadenie spoločnosti, právny dohľad, interné procesy, strategické smerovanie a regulačnú dokumentáciu súvisiacu s produktmi a poskytovanými službami. Medzinárodné skúsenosti nadobudol už počas štúdia, vrátane účasti na EXPO Science International v Moskve (2003), právnej stáže v Inštitúte pre monitorovanie ľudských práv vo Vilniuse (2008) a právno-ekonomickej stáže v US Steel Košice (2009).
Mgr. Marek Atanasčev, MBA (Enantis) je skúsený odborník v oblasti medzinárodného obchodu a exportu s bohatou praxou v rozvoji cezhraničného podnikania a strategickom riadení. Vyštudoval románske jazyky na Masarykovej univerzite v Brne a následne získal titul MBA na LUISS Guido Carli – LUISS Business School v Ríme (Taliansko). Je absolventom Diplomatickej akadémie Ministerstva zahraničných vecí Českej republiky, kde absolvoval program diplomatického minima. Počas svojej kariéry pôsobil v oblasti medzinárodného obchodu, podpory exportu a rozvoja zahraničného podnikania v Taliansku, Portugalsku a Brazílii, pričom získal skúsenosti vo verejnom aj súkromnom sektore. Marek Atanasčev zastával funkciu vedúceho zastúpenia CzechTrade v Miláne a súčasne viedol aktivity agentúry CzechInvest v Taliansku. Okrem toho pôsobil ako zástupca riaditeľa pre južnú Európu a Balkán, kde bol zodpovedný za koordináciu regionálnych exportných a investičných aktivít a podporu českých spoločností pri ich medzinárodnej expanzii. V súčasnosti pôsobí ako generálny riaditeľ (CEO) spoločnosti Enantis, poprednej českej biotechnologickej firmy špecializujúcej sa na proteínové inžinierstvo. Vo svojej funkcii sa zameriava na rozširovanie medzinárodnej pôsobnosti spoločnosti, budovanie strategických partnerstiev a transformáciu špičkových vedeckých inovácií na globálny komerčný úspech.
