Anotácia

V predkladanej práci sa autor venuje dvom, na prvý pohľad odlišným, otázkam. V prvej časti sa skúmajú právne mechanizmy aplikované vo vybraných štátoch pri posudzovaní zodpovednosti znalca za škodu spôsobenú nesprávnym posudkom, pričom zámerom bolo poukázať na zásadné právno-dogmatické rozdiely medzi jednotlivými konštrukciami zodpovednostných nárokov. V druhej časti práce sa autor pokúša odôvodniť, že právny vzťah s cudzím prvkom týkajúci sa náhrady škody voči znalcovi, vrátane nároku voči súdom ustanovenému znalcovi sa bude riadiť kolíznymi pravidlami uvedenými v nariadeniach Rím I a Rím II.

Autor