Prejsť na obsah

Ingeborg Bachmann: Ikona, ktorá prepísala pravidlá európskej literatúry

2minút, 29sekúnd

Nebola len spisovateľkou, bola fenoménom. Ingeborg Bachmann zásadne zmenila spôsob, akým dnes chápeme vzťah medzi jazykom, traumou a láskou.

Hľadanie novej reči v tieni vojny

Ingeborg Bachmann sa narodila v roku 1926 v rakúskom Klagenfurte, na križovatke nemeckej, slovinskej a talianskej kultúry. Práve toto prostredie „hraníc“ formovalo jej celoživotnú tvorbu. Počas svojho štúdia filozofie na Viedenskej univerzite pod vplyvom filozofov ako Ludwig Wittgenstein, či Martin Heidegger dospela k názoru, že starý jazyk je otrávený minulosťou a klamstvom, preto je potrebné vynájsť nový jazyk.

„Starý jazyk je otrávený minulosťou a lžou. Ak chceme nájsť cestu k utópii, musíme vynájsť novú, pravdivú reč.“

Literárna cesta

Jej vzostup bol raketový a na vtedajšiu dobu nevídaný:

  • 1951: Práca pre rozhlasovú stanicu Rot-Weiß-Rot, kde sa preslávila ako redaktorka rozhlasových hier.
  • 1953: Získava prestížnu cenu Skupiny 47 za zbierku básní Čas na úver (zbierka reflektujúca vojnovú traumu a strach z budúcnosti).
  • 1954: Jej tvár sa objavuje na titulke časopisu Der Spiegel, čím sa stáva prvou skutočnou mediálnou hviezdou nemeckojazyčnej literatúry.
  • 1956: Vzývanie Veľkého medveďa – zbierka inšpirovaná talianskou krajinou a hrozbou zla v spoločnosti
  • 1959/60: Váha jej literárneho hlasu bola evidentná vo Frankfurtských prednáškach o poetike v ktorých sformulovala svoju požiadavku na nový literárny jazyk, predstavila jeho utopický rozmer a polemizovala proti „krásnym slovám“.
  • 1961: Tridsiaty rok – súbor siedmich poviedok o vzbure jednotlivca proti konvenciám.
  • 1965: Druhý významný pobyt v Ríme , kde napísala svoj cyklus „Spôsoby umierania“.

Bachmann odmietala mlčať o hrôzach minulosti. Varovala, že nacizmus nezmizol s koncom vojny, ale prežíva v tichosti – v každodennom násilí a v nerovnocenných medziľudských vzťahoch.

Jej súkromný život bol rovnako intenzívny ako jej texty. Deštruktívny vzťah s autorom Maxom Frischom a boj so závislosťami sa hlboko odrazil v jej próze. Jej kultový román Malina (1971) je dodnes považovaný za jedno z najsilnejších diel o vnútornej kríze moderného človeka. Ide o psychologický príbeh o rozpore medzi rozumom a citom – súčasť nedokončeného cyklu Spôsoby umierania.

Tragický koniec, nesmrteľný odkaz

Život Ingeborg Bachmann vyhasol predčasne v roku 1973 pri tragickom požiari v jej rímskom byte. Mala len 47 rokov. Kritici vtedy poznamenali, že odišla presne tak, ako písala – v tieni vlastných predpovedí o limitoch ľudskej existencie.

Ak sa chcete o Ingeborg Bachmann dozvedieť viac:
🎞️Pozrite si najvýznamnejšie míľniky jej života: https://lnk.sk/oqto4

🔈Vypočujte si jej životopis: https://www.youtube.com/watch?v=JLV0WsAE_cQ

🧠Vyskúšajte sa ako dobre ste ju spoznali: https://qz.app.do/ingeborg-bachmann-kviz


Študuj na UPJŠ