|
Pavol Jozef Šafárik napísal, že Starožitnosti mali úlohu „stručne predstaviť všetko, čo z hodnoverných prameňov, po usilovnom a súdnom rozbore, o pôvode, prvotných sídlach, rozvetvení, dejoch, povahe, životnosti, náboženstve, poriadku, jazyku, písme a umení slovanského pranároda v novšej dobe bolo buď inými, alebo nami vyšetrené a uznané za pravé“. Šafárikova koncepcia a zacielený program výskumu starožitností Slovanov boli vo svojom celku obsiahle a náročné. Neboli len obyčajnou sumarizáciou viac-menej samotných problémových okruhov, javov, ale predovšetkým rodiacim sa „multidisciplinárnym“ vedným odborom, ktorý má svoj prevažne zreteľne vyhranený, logicky pevne skĺbený a aj jednotný predmet bádania. Ak uvažujeme vo vzťahu k dnešku, práve výskum archeológie stredoveku a v jej rámci aj Slovanov si taktiež žiada uplatniť rovnako pevnú, jednotnú, kvalitne spracovanú metódú bádania všetkých zainteresovaných vedných disciplín – predovšetkým archeológie, histórie, jazykovedy, etnológie a antropológie. Napokon práve dielo Slovanské starožitnosti zostalo nielen už spomínanou celkovou koncepciou, ale v konkrétnej dobe dokonalým a jednotným použitím viacerých vedných discipín skutočne príkladnou a na svoju dobu neprekonateľnou tvorbou. Dušan Čaplovič Kontakt v prípade záujmu |
Anotácia
Študuj na UPJŠ
