UNIVERZITA PAVLA JOZEFA ŠAFÁRIKA V KOŠICIACH - Prírodovedecká fakulta

українська
AIS2

Záhadná skupina cerobrospinálny mok-kontaktujúcich neurónov je pravdepodobne ešte záhadnejšia

 

Výskumná skupina z Ústavu biologických a ekologických vied PF UPJŠ v Košiciach, vedená Doc. RNDr. Zuzanou Daxnerovou, CSc. v spolupráci s tímom Laboratories of Pharmacology Univerzity v Miláne publikovala v prestížnom neurobiologickom časopise The Journal of Comparative Neurology výsledky experimentov zaoberajúcich sa neurónmi kontaktujúcimi cerebrospinálny mok v mieche hlodavcov.

Cerebrospinálny mok-kontaktujúce neuróny predstavujú starobylú skupinu neurónov, ktoré sa nachádzajú v stene mozgových komôr a centrálneho kanála miechy. Od ich objavu v rokoch 1920, resp. 1921 uplynulo storočie, počas ktorého postupne pribúdali informácie o distribúcii a morfológii týchto neurónov u rôznych živočíšnych druhov. V porovnaní s inými skupinami neurónov ostáva ich funkcia dodnes zahalená rúškom tajomstva. Výsledky získané u nižších skupín stavovcov (mihule, ryby, mloky, plazy) indikujú zapojenie týchto neurónov do monitorovania prúdenia a zloženia cerebrospinálneho moku, účasti na motorike, či dokonca pri regenerovaní poškodenej miechy. Tieto informácie navodzujú dojem, že ide o dôležitú skupinu neurónov so sľubným potenciálom. Na rozdiel od nižších stavovcov je nervový systém cicavcov, ku ktorým patrí aj človek, podstatne komplexnejší čo na jednej strane komplikuje jeho výskum a na druhej strane vytvára dopyt po užitočných informáciách, ktoré by sa mohli premietnuť do biomedicínskych aplikácií a nových terapeutických stratégií. V tomto ohľade prináša najnovší výskum experimentálnej skupiny z Ústavu biologických a ekologických vied skeptickejší pohľad na dôležitosť týchto neurónov v mieche cicavcov. 

Na obrázku z konfokálneho mikroskopu je zachytená časť miechy laboratórnej myši okolo centrálneho kanála (schématický obrázok celkom naľavo). Pre túto oblasť je typické, že v stene centrálneho kanála (vyznačené žltou prerušovanou čiarou) sa nachádzajú cerebrospinálny mok-kontaktujúce neuróny (vyznačené zelenou). Červená farba znázorňuje proteín typický pre neuróny (potvrdenie neuronálneho pôvodu týchto buniek), sivá znázorňuje bunkové jadrá.

Vedecký tím z Ústavu biologických a ekologických vied PF UPJŠ v spolupráci s kolegami z Milánskej Univerzity ako prví dokázali, že tieto neuróny sa môžu nachádzať aj úplne mimo svojho prirodzeného "teritória" v takzvanej ektopickej pozícii. Taktiež zistili, že u kmeňa myší C57Bl/6N, ktorý je pomerne bežne využívaný v biomedicínskom výskume, sa dokonca takmer všetky cerebrospinálny mok-kontaktujúce neuróny nachádzajú v ektopickej pozícii a identifikovali gény, ktorých mutácie môžu za ich netypickú polohu a morfológiu.

Mikrofotografie znázorňujúce usporiadanie cerebrospinálny mok-kontaktujúcich neurónov u stavovcov (vľavo), pričom doteraz bolo preskúmaných vyše 200 živočíšnych druhov a u myší kmeňa C57Bl/6N (vpravo).

Ektopická pozícia a pozmenený tvar týchto neurónov indikujú, že svoju funkciu tieto neuróny zrejme nemôžu vykonávať „rovnako dobre“, ako je tomu u iných živočíšnych druhov. Napriek tomu nie je známe, že by myši kmeňa C57Bl/6N trpeli evidentným neurologickým deficitom. Či sú skutočne tieto bunky v mieche cicavcov iba evolučným pozostatkom, alebo majú svoju funkciu ostáva nateraz záhadou.

Odkaz na publikovanú štúdiu:

Tonelli Gombalová Z, Košuth J, Alexovič Matiašová A, et al. Majority of cerebrospinal fluidcontacting neurons in the spinal cord of C57Bl/6N mice is present in ectopic position unlike in other studied experimental mice strains and mammalian species. J Comp Neurol. 2020;1–28. 

 

 


Posledná aktualizácia: 18.06.2020