Prírodovedecká fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach vyjadruje podporu novele zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a podporujú Petíciu za reformu národných parkov a systémové zmeny v ochrane prírody na Slovensku („Osloboďme národné parky“).
Prírodné ekosystémy Karpát si na Slovensku zasluhujú náležitú pozornosť a ochranu najmä z pohľadu biodiverzity, teda rozmanitosti lokálnych prírodných celkov. Karpaty, ktoré zaberajú väčšinu územia Slovenska, sú dnes považované za jedno horúcich miest biodiverzity v Európe obsiahnutých prevažne v územiach slovenských národných parkov. V posledných rokoch hospodárenie v národných parkoch vedie k veľkoplošnému znižovaniu prírodnej rozmanitosti. Ochranu biodiverzity v našich chránených územiach je možné zabezpečiť iba zmenou priorít v nazeraní na najcennejšie prírodné systémy a zriadením jednotnej, integrovanej a komplexnej správy chránených území pod gesciou Ministerstva životného prostredia SR.
Jeden z vedeckých tímov pôsobiacich na našej fakulte realizoval výskum pôdnej bioty na kalamitných plochách v Tatrách v období 2005–2012. Výsledky poukázali na to, že ponechanie prírody na samovývoj, teda bez zásahu človeka, má jednoznačne priaznivý vplyv na pôdne prostredie. Je to len jeden z argumentov, mnohé ďalšie boli publikované inými domácimi a zahraničnými vedeckými tímami. Preto by príroda v chránených územiach vyčlenených v 3.–5. stupni ochrany mala zostať nedotknutá a mala by byť prirodzene v správe Ministerstva životného prostredia.
Zmyslom národných parkov je chrániť prírodné dedičstvo, tak, aby si ho mohli užívať aj budúce generácie. Riadenie chránenej časti krajiny správami národných parkov, ktoré sú v rezorte MŽP, nemôže efektívne prebiehať, pokiaľ podstatná časť krajiny (pozemky, územie) nie je v ich správe a nemá plnú kontrolu nad ľudskými činnosťami, ktoré sa na chránenom území dejú často s motiváciou protichodnou jeho ochrane. Ku tomu je potrebné aj rozčlenenie územia národných parkov na zóny s rôznym stupňom ochrany a intenzitou povolenej ľudskej činnosti. Správa národných parkov potrebuje pre efektívnu ochranu krajiny získať plnú zodpovednosť a byť schopná čeliť dôsledkom, ktoré z výkonu nových právomocí vyplývajú. Zároveň Vláda SR musí ponúknuť riešenia obmedzení hospodárskej činnosti, ktoré zmenou kompetencií MŽP vzniknú tak, aby minimalizovali dopady, napríklad na zamestnanosť a energetické požiadavky domácností na území národných parkov. Podstatným rozhodnutím však je ochraňovať prírodu chránených území.
Z uvedených dôvodov sme sa rozhodli ako zástupcovia fakulty a jej vedeckej obce venujúci sa výskumu prírodných zložiek, biodiverzity, ekologických a environmentálnych aspektov ochrany prírody a krajiny, vyjadriť podporu navrhovaným zmenám zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a petícii „Osloboďme národné parky“ v snahe prispieť k zlepšeniu ochrany prírody a krajiny Slovenska.
doc. Mgr. Michal Gallay, PhD. – prodekan fakulty pre vonkajšie vzťahy, Ústav geografie
prof. RNDr. Ľubomír Kováč, CSc. – Ústav biologických a ekologických vied, vedúci Katedry zoológie
doc. RNDr. Marcel Uhrin, PhD. – Ústav biologických a ekologických vied, Katedra zoológie
doc. RNDr. Andrej Mock, PhD. – Ústav biologických a ekologických vied, Katedra zoológie
