V povetrí cítiť veľké očakávanie. Dnes alebo nikdy. Cieľom dnešného prieskumu je oblasť, nad ktorou sa vypína impozantná stolová hora Kermánu. Vidieť ju už z veľkej diaľky, ale až keď stojíte pod ňou, strácate slová, ktorou by ste opísali jej veľkoleposť. V jej okolí sa nachádzajú rozlámané gigantické dosky jurských uloženín. Jej sa to však netýka. Majestátne sa týči nad okolitou krajinou a svojim vrcholom sa dotýka oblakov. Deň „D“ sa začal. Skupina sa rozdelila, aby sme preskúmali čo najväčšiu oblasť. Dlho sme nenašli nič okrem čerín, ktoré nám pripomenuli včerajšok. Všetko zmenil Mahmud, iránsky študent, ktorý je členom našej expedície. V jednej zo stoviek vrstiev objavil zvyšky prehistorických tvorov, ktoré patrili medzi najväčšie dravce iránskeho jurského sveta. Marta (Dr. Prekopová) a Juraj sa pustili do analýzy tohto súvrstvia. Julo skladal mozaiku sledu vrstiev vo väčšom meradle. Majid (Dr. Ataabadi), Mahmud a ja hľadáme ďalšie skameneliny. Za hodinku, sme ich objavili niekoľko. Očakávania sa naplnili. Skromne môžem povedať, že Kerman sa s našou výpravou podelil o zatiaľ najväčší nález v histórii jeho výskumu. Spokojnosť dosiahla vrcholu. Myslíme na našich doma, Slovensko. Spomínam na dlhú cestu a prekážky, ktoré bolo potrebné zdolať, aby sa tento sen stal skutočnosťou.
