8. december 2023, 9.00 h – žiaci a učitelia SŠ
aula prof. Prasličku (RB0A5), Šrobárova 2, Košice
registrácia účasti: pf-ovv@upjs.sk
11.december 2023, 16.00 h – verejnosť, študenti, učitelia
Historická aula UPJŠ, Šrobárova 2, Košice
vstup voľný
Nobelova cena za fyziku 2023
Veľmi krátke svetelné pulzy pre výskum dynamiky elektrónovej štruktúry
(nové nástroje pre výskum sveta elektrónov vo vnútri atómov a molekúl)
Prednášajúci: doc. RNDr. Jozef Uličný, CSc., Katedra biofyziky, Ústav fyzikálnych vied PF UPJŠ
Anotácia: Tohtoročnú Nobelovu cenu za fyziku získali spoločne traja vedci Pierre Agostini, Ferenc Krausz a Anne L’Huillier “za experimentálne metódy generovania attosekundových pulzov svetla na výskum dynamiky elektrónovej štruktúry hmoty”. V prednáške spomenieme aké metódy použili na dosiahnutie limitov krátkych laserových pulzov v extrémnej ultrafialovej a mäkkej rentgenovskej oblasti a zároveň naznačíme oblasti výskumu v atomárnej a molekulárnej optike, ktoré ich pionierske experimenty naštartovali. Dosiahnuté pulzy sú také rýchle, že umožňujú sledovať zmeny elektrónovej štruktúry po fotoexcitácii, ktoré sa dejú na femtosekundovej a subfemtosekundovej škále a zobrazovať procesy, aké samotní tvorcovia kvantovej mechaniky a chémie považovali za priamo nemerateľné. Experimenty tohto typu pomáhajú nielen pochopiť, ale ultimatívne aj riadiť časový vývoj elektrónovej štruktúry, s nedoziernym potenciálom pre praktické aplikácie.
Nobelova cena za chémiu 2023
Kvantové bodky – zázraky nanosveta
Prednášajúci: prof. RNDr. Vladimír Zeleňák, DrSc., Katedra anorganickej chémie, Ústav chemických vied PF UPJŠ
Anotácia: Nobelova cena za chémiu bola v roku 2023 udelená trom vedcom, Moungimu Bawendimu, Louisovi Brusovi a Alexejovi Ekimovi za skúmanie nanosveta, konkrétnejšie za objav a vývoj kvantových bodiek. Kvantové bodky (QD) sú polovodičové nanočastice, typicky v rozsahu veľkostí od 1,5 do 10,0 nm a predstavujú jednu z ústredných tém nanotechnológií a materiálovej vedy. Centrálne jadro QD zvyčajne pozostáva z kombinácií prvkov 12 a 16 alebo 13 a 15 skupiny periodickej sústavy prvkov (napr. CdSe, CdTe, PbSe, ZnSe…) alebo (napr. GaAs, GaN, InP a InAs), ktoré sú často „pokryté“ vrstvou ZnS. Vďaka vysokej fluorescencii, úzkej emisii, vysokej fotostabilite a širokej UV excitácii majú kvantové bodky všestranné využitie v komerčných (QLED televízory, fotovoltika) a biologických oblastiach (biologické zobrazovanie). O významný rozvoj a pokrok v tejto vednej oblasti sa pričinili práve tohtoroční laureáti Nobelovej ceny za chémiu. V rámci prednášky bude priblížený princíp a podstata fungovania a vlastnosti kvantových bodiek a príklady aplikácií využívajúcich ich jedinečné vlastnosti.
Nobelova cena za fyziológiu/medicínu 2023
Za všetko môže molekula RNA
Prednášajúci: doc. RNDr. Viktor Viglasky, PhD., Katedra biochémie, Ústav chemických vied PF UPJŠ
Anotácia: Za akúkoľvek štruktúru alebo činnosť v živej bunke ale aj vo vírusoch je zodpovedná molekula RNA. Bez prítomnosti RNA molekúl by žiadna bunka nebola schopná prakticky čokoľvek vykonať, sú zodpovedné za akýkoľvek proces v živom systéme. Molekuly RNA sú zodpovedné aj za všetky negatívne prejavy v bunkách, výsledkom ktorých sú rôzne pozorovateľné ochorenia ako sú rôzne syndrómy ale aj rakovina. Protektívny účinok modifikovaných báz na RNA vyskytujúcich sa v tomto type molekúl bol po dlhé roky nepovšimnutý, avšak posledné roky ukázali, že ak je aj mRNA modifikovaná predovšetkým pseudouridínom, potom nie je efektívne degradovaná bunkovou mašinériou. O tento postreh sa zaslúžili najmä aktuálni nositelia Nobelovej ceny za fyziológiu – Katalin Karikó a Drew Weissman. Ukázalo sa, že moderné mRNA vakcíny by boli veľmi málo účinné bez modifikácií a komerčne by sa vôbec nerozšírili. Prvé typy týchto vakcín boli v celosvetovom meradle viac-menej úspešne použité počas SARS-COV2-pandémie od r. 2020.
Viac informácií o udelení Nobelových cien 2023
