UNIVERZITA PAVLA JOZEFA ŠAFÁRIKA V KOŠICIACH - Právnická fakulta

українська
AIS2

História fakulty

História právnického štúdia na východnom Slovensku je veľmi bohatá a siaha svojimi prvopočiatkami až do obdobia feudalizmu. Počiatky vzniku a formovania sa právnickej vzdelanosti na východnom Slovensku, stotožňujúceho sa v období feudalizmu v podstate s oblasťou severovýchodného Uhorska, sú bezprostredne späté s mestom Košice. Tu biskup jágerskej diecézy Benedikt Kisdy listinou vydanou v neďalekom Jasove dňa 6.februára 1657 zakladá podľa vzoru trnavskej univerzity akadémiu (studium univerzale seu academiam) a dáva ju k dispozícii jezuitom. O tri roky na to, 27.augusta 1660 panovník Leopold I. vydal Zlatú bulu, ktorou povýšil košickú vysokú na univerzitu s takými privilégiami, aké prináležali univerzitám v Kolíne, Viedni, Olomouci, Grazi, Trnave a Ingolstadte.

Košická univerzita mala pri svojom založení dve fakulty: filozofickú a teologickú. V roku 1712 zložením základiny rodiny Keczerovej sa zriadila na univerzite katedra cirkevného práva, predstavujúca základ budovania tretej – právnickej fakulty, ktorá sa však až do roku 1777 neotvorila.

Významnou reorganizáciou školstva v Uhorsku v zmysle Ratio educationis z roku 1777 sa v tom istom roku zmenila na kráľovskú Akadémiu v Košiciach (Academia Regia Cassoviensis), ktorá zriadením a ponechaním len jednej celouhorskej univerzity so sídlom v Budíne, vzniknutej preložením univerzity z Trnavy v tom istom roku, sa stáva jej filiálkou.

Kráľovská Akadémia v Košiciach pozostávala z dvojročnej filozofickej a dvojročnej právnickej fakulty. Podmienkou pre prijatie na právnickú fakultu bolo absolvovanie šesťročného gymnázia a dvojročnej filozofickej fakulty. Uvedená organizačná podoba košickej kráľovskej Akadémie a štúdia na jej právnickej fakulte sa zachovala až do školského roku 1849/1850.

Nástup reakčného politického režimu bachovského absolutizmu poznamenal vývoj aj na Právnickej fakulte kráľovskej Akadémie v Košiciach. Rakúskym cisárom Františkom Jozefom I. bol dňa 29.septembra 1850 vydaný dočasný štatút o zriadení cisársko-kráľovských právnických akadémii v Uhorsku, doplnený vykonávacím nariadením rakúskeho ministerstva školstva zo dňa 4. októbra 1850. V zmysle oboch nariadení sa konštituovali samostatné právnické akadémie z bývalých dvojročných právnických fakúlt kráľovských akadémií.

Procesom takejto reorganizácie prešla aj košická kráľovská Akadémia, ktorá už od školského roku 1850/1851 vystupovala ako samostatná Cisársko-kráľovská právnická akadémia v Košiciach (Caesareo-regia Iuris Academia) so zachovaným dvojročným štúdium zahrnutým do ôsmich predmetov na štyroch katedrách.

Táto jej štrukturálna podoba sa zmenila rozhodnutím rakúskeho cisára a vykonávacím nariadením rakúskeho ministerstva školstva, obe právne úpravy zo dňa 2.októbra 1855, ktorými sa novoupravili organizačné štatúty univerzít a právnických akadémií. Realizáciou ich ustanovení sa aj na Právnickej akadémii v Košiciach zaviedlo trojročné štúdium na šiestich zriadených katedrách pri absolvovaní  už celkove dvanástich predmetov. Toto štúdium však nestačilo na získanie hodnosti doktora práv, nadobudnutie ktorej zabezpečovalo absolventom právnickej akadémie pokračujúce štvorsemestrálne štúdium na univerzitných právnických fakultách, kde na rozdiel od právnických akadémií štúdium práva trvalo štyri roky.

Po rakúsko-maďarskom vyrovnaní v roku 1867 Právnická akadémia v Košiciach, tak ako aj ostatné právnické akadémie v Uhorsku, bola spravovaná uhorským ministerstvom školstva. Vydaním nariadenia uhorského ministra školstva zo dňa 19.mája 1874 zaviedol sa nový organizačný štatút právnických akadémií v Uhorsku. Na jeho základe sa aj košická právnická akadémia oficiálne premenovala na Právovedeckú a Štátovedeckú fakultu. Fakticky však po zavedení nového štatútu došlo k predĺženiu štúdia na Právnickej akadémii v Košiciach na štyri roky, ktoré korešpondovalo so zriadením už ôsmich katedier.

Napriek snahám uhorského ministerstva školstva reforma z roku 1874 nezaznamenala zjednotenie a zrovnoprávnenie vysokoškolského štúdia práva. Právnické akadémie nemali na rozdiel od univerzitných právnických fakúlt právo promócie a habilitácie, čo v konečnom dôsledku vyvolávalo reálne nebezpečenstvo pre ich samotnú existenciu. Preto aj mestské zastupiteľstvo v Košiciach žiadalo na svojom zasadnutí dňa 27.júla 1882 zriadenie univerzity v Košiciach. V memorande za tým účelom zaslanom uhorskému parlamentu je obsiahnutá požiadavka na otvorenie univerzity v prvej etape aspoň s právnickou a filozofickou fakultou.

V záujme zachovania a stabilizovania vysokoškolského štúdia v Košiciach mestské orgány dávajú v rokoch 1891-1894 vybudovať pre košickú právnickú akadémiu novú budovu na Kováčskej ulici 26, kde sa v súčasnosti nachádza hlavná budova a sídlo dekanátu Právnickej fakulty UPJŠ, kam sa právnická akadémia presťahovala zo starej budovy bývalej košickej univerzity (bývalé gymnázium na Kováčskej ulici č. 28). Zároveň v roku 1894 došlo k jej poštátneniu. Znamenalo to, že Právnická akadémia v Košiciach ako jediná z dvanástich právnických akadémií v Uhorsku nebola už naďalej financovaná z prostriedkov študijného fondu, ale z rozpočtu uhorského ministerstva školstva.

Po vzniku samostatnej Československej republiky 28.októbra 1918 Právnická akadémia v Košiciach naďalej pokračovala vo svojej činnosti autonómne riadiaca sa až do konca februára 1919 príslušnými uhorskými organizačnými, študijnými a skúšobnými predpismi. Časť profesorského zboru košickej akadémie však ku vzniku a existencii Československej republiky zaujala nezmieriteľne krajne negativistické stanovisko. V konečnom dôsledku to prispelo k zániku jej existencie.

Ministerstvo školstva a osvety v Prahe vydalo vo vzťahu k vysokým školám na Slovensku už pre školský rok 1919/1920 jednotné zásady československej školskej politiky, dotýkajúce sa predovšetkým maďarskej univerzity v Bratislave a Právnickej akadémie v Košiciach. V ich intenciách došlo najprv koncom septembra 1919 k zastaveniu činnosti košickej právnickej akadémie. Po interpelácii profesorského zboru u ministra školstva a osvety v Prahe sa definitívne rozhodlo o predĺžení existencie košickej právnickej akadémie až do školského roku 1921/1922.

Formálno-právne náležitosti zániku Právnickej akadémie v Košiciach sú spojené s vládnym nariadením číslo 276/1921 Zb. z. a n. zo dňa 11.augusta 1921 „O zriadení právnickej fakulty Komenského univerzity v Bratislave“, ktoré v § 4 zakotvovalo zrušenie košickej právnickej akadémie ukončením školského roku 1921/1922. Záverečné slávnostné zhromaždenie profesorského zboru a poslucháčov Právnickej akadémie v Košiciach sa konalo dňa 31.júla 1922. Týmto dňom mesto Košice prestalo byť vysokoškolským mestom, aby sa ním opätovne stalo až založením Vysokej školy technickej Milana Rastislava Štefánika v roku 1938, sídlom ktorej sa stáva práve budova bývalej Právnickej akadémie v Košiciach.

Výrazným medzníkom v systéme vysokoškolského vzdelávania na východnom Slovensku je rok 1959, kedy bola založená Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach s Lekárskou a Filozofickou fakultou.

Už v prvých rokoch existencie novej Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach sa objavujú úvahy a predstavy dotýkajúce sa dokompletizovania košického univerzitného štúdia aj založením právnickej fakulty.

Neotvorenie právnickej fakulty v rámci UPJŠ neznamenalo úplnú stagnáciu vo výchove vysokoškolsky vzdelaných právnikov pre potreby východného Slovenska. Túto úlohu kapacitne stačila plniť Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave prijímaním poslucháčov z východného Slovenska tak do formy denného štúdia, ako aj na štúdium popri zamestnaní.

V polovici päťdesiatych rokov a v rokoch šesťdesiatych dokonca v Košiciach otvorilo vedenie Právnickej fakulty UK pre poslucháčov štúdia popri zamestnaní konzultačné stredisko. Koncom šesťdesiatych rokov sa konzultačné stredisko premiestnilo z Košíc do Popradu.

V roku 1968 Ministerstvo spravodlivosti  ČSSR vypracovalo štúdiu o celospoločenskej potrebe právnikov v Československu na základe rozboru stavu v rezortoch zamestnávajúcich väčšie počty právnikov.

Vedenie Právnickej fakulty UK v Bratislave zaslalo dňa 31.mája 1968 vtedajšiemu Povereníctvu školstva v Bratislave a Rektorátu UK v Bratislave vyjadrenie k predmetnej štúdií. Pretože však kapacitné možnosti bratislavskej právnickej fakulty objektívne tomuto trendu nevyhovovali, na základe toho vedenie Právnickej fakulty UK v Bratislave odporúčalo zabezpečiť prípravu zvýšenej potreby právnikov čo najrýchlejším vybudovaním právnickej fakulty v Košiciach.

V procese formovania sa prvotných názorových a organizačných predstáv zohralo významnú a nezastupiteľnú úlohu vedenie Univerzity Pavla J. Šafárika v Košiciach. Vychádzajúc z analýzy zvýšených potrieb právnikov na Slovensku, menovite predovšetkým v stredoslovenskom a východoslovenskom kraji. Vedecká rada UPJŠ na svojom zasadnutí dňa 18.februára 1969 súhlasila so zriadením Právnickej fakulty pri UPJŠ dňom 1.júla 1969. V tejto súvislosti Vedecká rada UPJŠ uložila rektorovi UPJŠ predložiť  návrh na zriadenie právnickej fakulty v rámci UPJŠ ministrovi školstva a odporučiť tento návrh prerokovať na najbližšom zasadnutí Slovenského výboru pre vysoké školy.

Navrhovaným zriadením Právnickej fakulty v Košiciach sa zaoberal dňa 18.apríla 1969 Slovenský výbor pre vysoké školy, ktorý súhlasil so zriadením novej fakulty v rámci zväzku UPJŠ v Košiciach s tým, že poveril rektora UK v Bratislave, rektora UPJŠ v Košiciach a dekana Právnickej fakulty UK v Bratislave vypracovaním personálneho, priestorového a materiálneho vybudovania tejto fakulty. Zároveň odporúčal ministrovi školstva SSR, aby predložil návrh na zriadenie Právnickej fakulty pri UPJŠ v Košiciach na prerokovanie vláde SSR.

Výsledkom rokovaní oboch rektorov a dekana Právnickej fakulty UK v Bratislave bolo dosiahnutie dohody dňa 7.mája 1969. Jej najpodstatnejšie náležitosti boli vyjadrené v zhodnom stanovisku začať výučbu na Právnickej fakulte v Košiciach od 1.septembra 1970 s tým, že k jej založeniu dôjde na základe rozhodnutia vlády SSR ešte na jeseň toho roku.

Odporúčanie Slovenského výboru pre vysoké školy so stanoviskom oboch rektorov a dekana Právnickej fakulty UK v Bratislave viedli dňa 26.júna 1969 ministra školstva SSR k vydaniu súhlasu so zriadením pobočky Právnickej fakulty UK so sídlom v Košiciach s možnosťou od 1.októbra 1969.

Ku konštituovaniu pobočky v stanovenom termíne však nedošlo. Novozvolený rektor UPJŠ v Košiciach sa dňa 7.októbra 1969 obrátil listom na rektora UK v Bratislave s požiadavkou na vydanie rozhodnutia o zriadení pobočky Právnickej fakulty UK so sídlom v Košiciach. V liste sa okrem iného oznamovalo, že rozhodnutím Rady MsNV v Košiciach sú pre novozriadenú pobočku k dispozícii priestory na Kováčskej ulici č. 26, ktoré boli zároveň ponúknuté Právnickej fakulte UK na zabezpečovanie štúdia popri zamestnaní už v školskom roku 1969/70.

Rozhodnutím Kolégia dekana Právnickej fakulty UK v Bratislave zo dňa 18.novembra 1969 bola vymenovaná komisia, ktorej úloha spočívala vo vypracovaní komplexného rozboru vytvorenia podmienok pre zriadenie pobočky Právnickej fakulty UK so sídlom v Košiciach v spolupráci s rektorátom UPJŠ.

Práca komisie bola v pomerne krátkom časovom úseku veľmi náročná, ale poznamenaná úprimnou snahou všetkých zainteresovaných strán o čo najobjektívnejšie a najkomplexnejšie posúdenie predpokladov nielen pre založenie pobočky Právnickej fakulty v Košiciach, ale aj pre jej následnú existenciu a fungovanie ako všetky formy činnosti rozvíjajúcej vysokej školy právnického charakteru s celoslovenskou a celoštátnou pôsobnosťou a významom. V takomto duchu sa viedli rokovania komisie. Rezultátom všetkých týchto prípravných prác bolo vydanie rozhodnutia rektora Univerzity Komenského v Bratislave zo dňa 12.apríla 1970 o zriadení pobočky Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave so sídlom v Košiciach s tým, že táto ako komplexné pedagogické a vedecké pracovisko bude zabezpečovať výučbu študentov od 1.ročníka v školskom roku 1970/1971 v Košiciach. Toto rozhodnutie nadobudlo účinnosť dňa 15.júna 1970.

Školským rokom 1970/71 sa začala výučba na pobočke Právnickej fakulty UK so sídlom v Košiciach. Riadením pobočky bol menovaný pracovník Právnickej fakulty UK v Bratislave vo funkcii prodekana pre pobočku.

Po založení pobočky však neustali prípravy na zriadenie samostatnej právnickej fakulty vo zväzku s UPJŠ, čo plne korešpondovalo s pôvodným zámerom dokonštituovania sa košickej univerzity. Ich opodstatnenosť vyplývala z existujúcich a plne vyhovujúcich materiálnych, priestorových a ďalších podmienok. Ochota personálnej výpomoci pri zabezpečovaní kvalitného vyučovacieho procesu v prvých rokoch samostatnej Právnickej fakulty v Košiciach bola zrejmá aj zo strany vedenia Právnickej fakulty v Bratislave.

V roku 1972 bola vytvorená komisia pre prípravu návrhu na zriadenie samostatnej právnickej fakulty včlenenej do UPJŠ. Odôvodnenie návrhu na zriadenie Právnickej fakulty UPJŠ bolo vypracované už dňa 21.decembra 1972 a celý elaborát Návrhu na zriadenie Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach bol prerokovaný na najbližšom zasadnutí komisie 3.januára 1973.

Odôvodnená objektívna požiadavka pokrytia zvýšenej celospoločenskej potreby právnikov zriadením štvrtej právnickej fakulty v ČSSR, sa stretla v ďalšom vývoji jej kreovania s úplným pochopením najvyšších štátnych orgánov Česko-slovenskej socialistickej republiky.

Ukončením celého procesu prípravy konštituovania druhej právnickej fakulty na Slovensku bolo vydanie nariadenia vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 88/1973 Zb. zo dňa 9.júla 1973 „O zriadení Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach“ s účinnosťou jej pôsobenia od školského roku 1973/1974.

Slávnostné otvorenie prvého školského roku Právnickej fakulty UPJŠ spolu s inauguráciou jej prvého dekana sa uskutočnilo dňa 28.septembra 1973 v Štátnom divadle v Košiciach. Začatím činnosti novej fakulty zaniklo detašované pracovisko Právnickej fakulty UK.

Právnická fakulta od svojho vzniku sídlila v budove na Kováčskej ulici č. 26. Vzhľadom na nárast študentov a nedostatok priestorových kapacít pre výučbu a pre prácu katedier dáva Mestský národný výbor v Košiciach v roku 1975 pre potreby fakulty budovu na Zbrojníckej ulici č. 5. Na základe pretrvávajúceho nedostatku priestorových možností vyvolaného nárastom počtu študentov v jednotlivých ročníkoch, bola na základe súhlasu mestských orgánov dňom 1.8.1987 realizovaná výmena budovy fakulty na Zbrojničnej ulici č. 5 za budovu bývalého Gymnázia na Kováčskej ulici č. 30. Uvedenú budovu fakulty užívala spoločne s Ľudovou školou umenia až do októbra 1995, kedy jej boli ponúknuté náhradné priestory a po jej odchode fakulty získala do správy celú budovu na Kováčskej ulici č. 30.

V súčasnosti je Právnická fakulta UPJŠ stabilizovanou vzdelávacou a výskumnou inštitúciou, s vlastným štrukturálnym členením, slušným personálnym obsadením a zameraním na výchovu absolventov schopných úspešne sa uplatniť v právnej praxi. Systém vzdelávania na fakulte prešiel v posledných rokoch inováciou. Realizuje sa kreditový systém štúdia v troch stupňoch vzdelávania: bakalárskom a magisterskom študijnom programe v odbore právo a v doktorandskom študijnom programe v odbore: teória a dejiny štátu a práva, občianske právo, obchodné a finančné právo. Boli uskutočnené zmeny v študijných programoch, a to predovšetkým z pohľadu budúceho pôsobenia našich absolventov v praxi.

Posledná aktualizácia: 02.02.2016