Vedenie fakulty pozýva študentov, učiteľov ale aj absolventov a širokú verejnosť na stretnutie s vedcami Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach, ktorí formou prednášok priblížia problematiku výskumu, za ktorý boli udelené Nobelove ceny 2025 v kategóriách Fyzika, Chémia, Fyziológia/Medicína.
11. december 2025, 9.00 h – žiaci a učitelia SŠ
Šrobárova 2, aula prof. Prasličku /RB0A5
10. december 2025, 16.30 h – verejnosť
Historická aula UPJŠ, Šrobárova 2, Košice
Nobelova cena za chémiu v roku 2025
MOF nano-špongie: materiály s rekordným povrchom a ich revolučné využitie.
Prednášajúci: prof. RNDr. Vladimír Zeleňák, DrSc., Ústav chemických vied PF UPJŠ v Košiciach
Anotácia: Nobelovu cenu za chémiu v roku 2025 získali vedci Susumu Kitagawa, Richard Robson a Omar Yaghi za svoj výskum kovovo-organických sietí tzv. metal-organic frameworks (MOF). MOF predstavujú triedu pórovitých, zvyčajne kryštalických materiálov, skladajúcich sa z iónov kovov (prípadne ich klastrov) navzájom prepojených organickými molekulami alebo iónmi. Zmenou veľkosti a zloženia molekúl a iónov kovov možno pripraviť MOF rôznej štruktúry a cielene ladiť ich vlastnosti. Niekedy sa MOF prirovnávajú k Legu®, nakoľko kombináciou jednoduchých stavebných blokov možno vytvoriť zložité, sofistikované a funkčné štruktúry. Tieto štruktúry majú obrovský povrch (niekoľko tisíc m2/g), nastaviteľnú veľkosť pórov a chemickú stabilitu, vďaka čomu sú výnimočné pre aplikácie ako skladovanie plynov, separácia, katalýza, dodávanie liekov a mnohé ďalšie. V prednáške bude predstavená stručná história MOF, najvýznamnejšie typy tejto triedy materiálov a spomenuté možné aplikácie. Prednáška však bude doplnená aj o výsledky vlastného výskumu, ktorý realizujeme v rámci MOF na PF UPJŠ. V našej výskumnej skupine sme sa na výskum, za ktorý bola udelená Nobelová cena, nepozerali len zboku, ale do fascinujúceho príbehu MOF boli zapojení aktívne od počiatku.
Nobelova cena za fyziológiu/medicínu 2024
Ako imunitný systém vie, kde sú jeho hranice – keď aj náš kontrolný systém potrebuje kontrolóra.
Prednášajúci: RNDr. Vlasta Demečková, PhD. univer. docent, Ústav biologických a ekologických vied PF UPJŠ v Košiciach
Anotácia: Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu v roku 2025 získali Mary E. Brunkow, Fred Ramsdell a Shimon Sakaguchi za prelomové objavy regulačných T buniek (Tregs) a génu FOXP3, ktoré zásadne zmenili naše chápanie regulácie imunitného systému a otvorili nové terapeutické možnosti v liečbe autoimunitných a zápalových ochorení, ako aj v oblasti transplantačnej medicíny a imunoterapie rakoviny. Objav regulačných T buniek – akýchsi „imunitných bŕzd“ – odhalil, ako náš organizmus udržiava krehkú rovnováhu medzi obranou pred patogénmi a ochranou vlastných tkanív. Moderné terapie inšpirované výskumom Treg buniek sa dnes snažia „preprogramovať“ imunitu – posilniť jej obranu, keď zlyháva, a stlmiť jej útok, keď sa obráti proti nám. Prednáška priblíži fascinujúci príbeh tohto objavu, jeho význam pre modernú medicínu a ukáže, ako sa základný imunologický výskum mení na konkrétne liečebné prístupy budúcnosti.
Nobelova cena za fyziku 2024
Ako malý elektrický obvod dokázal, že kvantová mechanika funguje na veľkej škále.
Prednášajúci: RNDr. Martin Gmitra, PhD., Ústav fyzikálnych vied PF UPJŠ v Košiciach
Anotácia: Kvantová mechanika je často opisovaná ako veda o veľmi malých veciach – o atómoch, elektrónoch a časticiach, ktoré sa správajú spôsobom, ktorý je pre bežný život neznámy. V objavoch, ktoré boli ocenené Nobelovou cenou za fyziku v roku 2025, sa však kvantové efekty prejavujú nie na mikroskopickej úrovni, ale v celom makroskopickom elektrickom obvode. Táto prednáška predstaví fascinujúci príbeh o tom, ako fyzici vytvorili malé supravodivé elementy a zistili, že sa môžu správať ako umelé atómy. Preskúmame, že zapojenie supravodivých elementov do jednoducho vyzerajúceho elektrického obvodu po ochladení takmer na absolútnu nulu sa stáva makroskopickým kvantovým objektom – objektom, ktorý môže uniknúť z potenciálovej studne tunelovaním a ktorého energia je kvantovaná podobne ako energia vibrujúcej molekuly. Tieto prekvapivé objavy nielen potvrdili, že kvantová mechanika popisuje systémy oveľa väčšie ako je atómová mierka, ale tiež položili základy pre dnešné supravodivé qubity, ktoré sú súčasťou kvantových počítačov.
