
Sto rokov od objavenia jaskyne Domica si odborná verejnosť pripomína aj prostredníctvom nových poznatkov o jej vývoji, ekológii, podzemnej faune a predovšetkým moderného priestorového mapovania. Výsledky dlhoročného výskumu na konferencii Výskum, využívanie a ochrana jaskýň prezentovali aj pracovníci Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach.

V dňoch 6. – 8. októbra 2026 sa koná 16. vedecká konferencia Výskum, využívanie a ochrana jaskýň, ktorej významnou témou je 100. výročie objavenia jaskyne Domica. Súčasťou programu je odborná konferencia, výstava venovaná storočnici Domice, ako aj exkurzia do jaskyne a slávnostné zhromaždenie v Rožňave.
Výrazné zastúpenie na konferencii má Prírodovedecká fakulta UPJŠ, osobitne Ústav geografie a Ústav biologických a ekologických vied. Výskum Domice pritom predstavuje príklad dlhodobej spolupráce geografov, geoinformatikov, speleológov a biológov, pri ktorej sa klasický jaskyniarsky prieskum spája s modernými technológiami a detailným vedeckým poznaním krasového prostredia.
Z kilometrov chodieb vznikol detailný 3D model
Jedným z hlavných príspevkov pracovníkov Ústavu geografie bola prezentácia Jozefa Šupinského, ktorý v mene autorského kolektívu predstavil pozemné laserové skenovanie jaskyne Domica a využitie získaných priestorových dát v kartografii, modelovaní záplav jaskyne a online zdieľaní.
Pracovníci a spolupracovníci ústavu sa počas viacerých rokov podieľali nielen na vedeckom výskume Domice, ale aj na speleologickom prieskume a objavovaní nových jaskynných priestorov. Pomocou pozemného laserového skenovania – TLS LiDAR postupne zdokumentovali približne 10 kilometrov jaskynných chodieb. Výsledkom je mimoriadne detailný a geometricky presný trojrozmerný model jaskynného systému, ktorý si možno prezerieť online ako 3D mračno bodov alebo zjednodušený 3D model povrchu jaskyne.
Laserové skenovanie umožňuje zachytiť komplikovaný podzemný priestor v podobe hustého 3D mračna bodov a následne z neho vytvárať mapy, priečne a pozdĺžne profily či trojrozmerné vizualizácie. Takéto údaje zároveň predstavujú presný digitálny záznam súčasného stavu jaskyne a vytvárajú základ pre ďalší geomorfologický a environmentálny výskum, dokumentáciu objavených priestorov i monitoring ich zmien. Výskumný tím Ústavu geografie sa metódam laserového skenovania Domice venuje dlhodobo. Výsledky z tejto oblasti už boli publikované aj v medzinárodnej vedeckej literatúre.
Od speleologického prieskumu k novej mape Domice
Dôležitou súčasťou konferencie bolo aj pripomenutie histórie výskumu a mapovania jaskyne. Bývalý riaditeľ Ústavu geografiea, speleológ Zdenko Hochmuth v mene kolektívu predstavil príspevok Výskum, prieskum a mapovanie jaskyne Domica členmi Speleoklubu UPJŠ a Ústavu geografie PF UPJŠ. Program tak priamo reflektuje dlhoročné prepojenie vedeckého výskumu na UPJŠ s praktickým speleologickým prieskumom.
Zdenko Hochmuth zároveň na konferencii prezentoval novú mapu jaskyne Domica, ktorá je súčasťou expozície k 100. výročiu objavu Domice v Slovenskom múzeu ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši. Je pripravená v mierke 1:400 a dlhá takmer 5 metrov.
Mimoriadnou súčasťou sprievodného programu dňa 3.10.2026 bola aj speleologická exkurzia po objavnej trase Domice až k podzemnej slovensko-maďarskej štátnej hranici, ktorá nie je súčasťou bežne sprístupnenej prehliadkovej trasy. Približne 80 jaskyniarov sprevádzal podzemím práve Zdenko Hochmuth, dlhoročný člen Speleoklubu UPJŠ a jeden z najlepších znalcov tejto jaskyne. Domica spolu s maďarskou Baradlou vytvára rozsiahly cezhraničný jaskynný systém s dĺžkou vyše 32 km, pričom štátna hranica medzi Slovenskom a Maďarskom prechádza priamo jeho podzemnými priestormi. Na hranici sa nachádza aj podzemný hraničný kameň, osadený v roku 1949. Ide o mimoriadne nezvyčajnú podobu štátnej hranice a zároveň o miesto, ku ktorému sa bežný návštevník Domice nedostane. Exkurzia tak účastníkom konferencie ponúkla jedinečnú možnosť spoznať menej prístupnú časť jaskynného systému a symbolicky prepojila slovenskú a maďarskú časť Domica–Baradla.
Kras skúmame aj ako dynamický prírodný systém
Výskum UPJŠ sa však nekončí pri samotnom mapovaní podzemných priestorov. Alena Gessert s Imrichom Sládekom a študentom Jakubom Miklošom prezentovali výsledky výskumu z lokality Silica na Silickej planine zameraného na obsah uhličitanov v pôde. Tento výskum dopĺňa poznanie procesov prebiehajúcich v krasovej krajine a vzťahov medzi pôdou, karbonátovým podložím a krasovým systémom.
Problematika vody bola zároveň výraznou témou celej konferencie – od dlhodobého hydrologického monitoringu Domice až po chemický stav vôd krasových kolektorov. Program tak ukazuje, že jaskyňu nemožno vnímať izolovane od procesov prebiehajúcich na povrchu, od infiltrácie vody cez pôdu a horninové prostredie až po jej pohyb podzemným krasovým systémom.
Sto rokov po objavení Domice jej výskum pokračuje
Sto rokov po objavení Domice tak táto výnimočná jaskyňa zostáva živým objektom vedeckého poznávania. Účasť pracovníkov Prírodovedeckej fakulty UPJŠ na konferencii dokumentuje dlhodobú tradíciu výskumu krasu a jaskýň na našej univerzite a schopnosť prepájať geografiu, geoinformatiku, speleológiu a biologické vedy. Práve interdisciplinárny prístup a moderné technológie umožňujú dnes vidieť Domicu s presnosťou a v súvislostiach, ktoré si jej objavitelia pred sto rokmi mohli len ťažko predstaviť.
Jaskynná fauna ako indikátor klimatických zmien
Významné zastúpenie mali aj vedci z Ústavu biologických a ekologických vied PF UPJŠ. Natália Raschmanová v mene koletívupredstavila výskum chvostoskokov (Collembola) ako indikátorov klimatickej zmeny vo vstupných zónach ľadových jaskýň. V ďalšom príspevku doktorand Michal Hurka vysvetlil sledovanie spoločenstviev chvostoskokov pozdĺž mikroklimatického gradientu v závrte pri ľadovej jaskyni Paradana v Slovinsku.
Tieto výsledky poukazujú na to, že aj drobné pôdne a jaskynné bezstavovce dokážu veľmi citlivo reagovať na zmeny teplotných a mikroklimatických podmienok. Jaskyne a ich vstupné zóny sa tak stávajú významnými prírodnými laboratóriami, v ktorých možno sledovať biologické dôsledky meniacej sa klímy.
Vybrané súvisiace publikácie:
Gallay, M., Kaňuk, J., Hochmuth, Z., Meneely, J. D., Hofierka, J., & Sedlák, V. (2015). Large-scale and high-resolution 3-D cave mapping by terrestrial laser scanning: a case study of the Domica Cave, Slovakia. International Journal of Speleology, 44(3), 277–291.
https://doi.org/10.5038/1827-806X.44.3.6
Gallay, M., Hochmuth, Z., Kaňuk, J., & Hofierka, J. (2016). Geomorphometric analysis of cave ceiling channels mapped with 3-D terrestrial laser scanning. Hydrology and Earth System Sciences, 20, 1827–1849.
https://doi.org/10.5194/hess-20-1827-2016
Šupinský, J., Kaňuk, J., Nováková, M., & Hochmuth, Z. (2022). LiDAR point clouds processing for large-scale cave mapping: a case study of the Majko dome in the Domica cave. Journal of Maps, 18(2), 268–275.
https://doi.org/10.1080/17445647.2022.2035270
Kaňuk, J., Šupinský, J., Meneely, J., Hochmuth, Z., Šašak, J., Gallay, M., & Callieri, M. (2024). Laser Scanning of a Complex Cave System during Multiple Campaigns: A Case Study of the Domica Cave, Slovakia. In 3D Imaging of the Environment: Mapping and Monitoring, 56–81.
https://doi.org/10.1201/9780429327575-4
Gallay, M., Šupinský, J., Nováková, M., & Minár, J. (2025). Extending Physical Geomorphometry into 3D: A Case Study on Domica Cave, Slovakia. Geomorphometry 2025 Proceedings.
https://doi.org/10.5281/zenodo.15306377
Marcin, M., Raschmanová, N., Miklisová, D., Šupinský, J., Kaňuk, J., & Kováč, Ľ. (2024). Karst landforms as microrefugia for soil Collembola: Open versus forested dolines. Elementa: Science of the Anthropocene, 12(1), 00107.
https://doi.org/10.1525/elementa.2023.00107
Raschmanová, N., Miklisová, D., & Kováč, Ľ. (2018). A unique small-scale microclimatic gradient in a temperate karst harbours exceptionally high diversity of soil Collembola. International Journal of Speleology, 47(2), 247–262.
https://doi.org/10.5038/1827-806X.47.2.2194 Kováč, Ľ. (1998). Chvostoskoky (Hexapoda, Collembola) jaskyne Domica. Slovenský kras, 36, 159–165.











