Milí študenti,
prihováram sa Vám pri príležitosti 17. novembra, kedy si Dňom boja za slobodu a demokraciu pripomíname Nežnú revolúciu z roku 1989, ale aj Medzinárodný deň študentstva.
Deň študentstva súvisí s jesennými udalosťami v roku 1939, kedy počas demonštrácie proti nacistickej okupácii strieľali okupanti bývalého Československa do davu a o život prišiel pritom študent medicíny Karlovej univerzity v Prahe Jan Opletal. Jeho pohreb vyústil do masovej manifestácie, na ktorú nacisti reagovali v noci na 17. novembra nečakaným útokom na vysokoškolské internáty v Prahe a v Brne, odkiaľ nacisti viac ako 1200 študentov do koncentračného tábora a zatvorili české vysoké školy na tri roky. O dva roky neskôr bol na pamiatku týchto udalostí vyhlásený 17. november za Medzinárodný deň študentstva.
Tento dátum sa v našej histórii opakovane stáva motívom pre odpor voči vládnucej moci. V novembri 1989 sa v bývalom Československu začala tzv. zamatová alebo nežná revolúcia. Postupne sa zrútil obludný komunistický systém nielen u nás, ale aj v okolitých krajinách. Domnievam sa, že aj táto revolúcia priniesla dôkazy o tom, že Slováci, aj Česi, si najviac vážia svoju slobodu a mier. Možno nie všetci mladí vedia, ale vo viacerých krajinách sa strieľalo, smrť našlo mnoho ľudí. Došlo aj k popravám čelných predstaviteľov režimu „v priamom prenose“ (napríklad v Rumunsku).
Uplynulo 31 rokov od našej nežnej. Veľa, či málo ? Narodil som sa 17 rokov po skončení 2. svetovej vojny, môj otec sa narodil počas prvej svetovej vojny. Keď sa dnes dívam na vývoj v našej spoločnosti, v Európe, ba i na celom svete, človeka môžu napadnúť všelijaké myšlienky.
Dnes na konci druhej dekády 21. storočia sme znovu svedkami vojnových konfliktov, ktoré sú dokonca aj priamo za našou východnou hranicou. Prekvapuje, že „neexistuje“ sila, ktorá by ich zastavila, naopak nové vznikajú (Náhorný Karabach).
Spoločenská situácia po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice vo februári 2018 sa znovu vyhrotila, začali protesty hnutia „Za slušné Slovensko“, ktoré vyvrcholili minulý rok v tomto čase pred nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami a do ulíc vyšli tisíce ľudí. Slováci opäť ukázali, že vedia vystúpiť proti násiliu spôsobom im vlastným – bez zbraní. Znovu očakávali spravodlivé potrestanie vinníkov. Áno, istá očista spoločnosti prebieha, ale zdá sa, že skutoční a najväčší vinníci zostávajú zatiaľ skrytí „v zamate“…
S údivom a hrôzou vnímam skutočnosť, že bývalí komunisti zvolávajú nepovolené manifestácie na dátum, ktorý je pre antikomunistov a všetkých demokraticky zmýšľajúcich ľudí, posvätný. Dátum, ktorý je posvätný aj pre Vás, pre študentov, najmä historicky. Nič a nikdy, viac neobmedzovali ľudské slobody ako fašizmus a komunizmus. Boli ste to práve Vy, študenti, ktorí ste sa neváhali postaviť na odpor jedným i druhým a dá sa povedať, že aj proti akejkoľvek nespravodlivej moci. Bolo to tak aj v roku 2018 a pevne verím, že aj za Vás môžem povedať, že svoj názor na spoločenské dianie vyslovíte vždy, keď bude treba.
Tento rok sa, žiaľ, nesie aj v tieni ďalšej spoločensky, hospodársky a ľudsky náročnej situácie. Je tu pandémia COVID-19, ktorá má ďaleko od zamatu. Zomierajú státisíce ľudí na celom svete… Proti nej sa nedá bojovať zhromaždeniami. Dajte preto svoj názor najavo inak. Na rozdiel od roku 1989, kedy sme nemali ani internet, ani sociálne siete, či mobily, kedy sa všetko pokrokové šírilo len osobnými stretnutiami, či náročným prepisovaním na písacích strojoch, dnešok ponúka obrovský priestor na vyjadrenie svojho postoja ku spoločenskej situácii, k odsúdeniu neofašistických tendencií.
Zdá sa však, že tohto roku si protidemokratické sily chcú dať 17. novembra „zraz“, aj keď navonok deklarujú svoju odlišnosť. Je dôležité aby sme dali najavo svoj odpor, pretože pozadie pandémie je veľmi nebezpečným pohubím pre šírenie nebezpečných ideológií. Som veľmi pyšný na študentov našej fakulty, ktorí už počas prvej vlny pandémie preukázali schopnosť identifikovať problém a ako dobrovoľníci ju pomohli zvládnuť. Som presvedčený, že z nich vyrastú výborní lekári a zdravotnícki pracovníci. Poznaním príčin sa dá bojovať nielen proti pandémií, či iným chorobám. Zdá sa, že aj dnešná spoločnosť (nemyslím teraz tých, o ktorých som písal vyššie), trpí viacerými chorobami. Politici nielenže zabúdajú na svoje sľuby, ale nedávno publikované povolebné plány naháňajú strach z osvojenia si „mocenských prístupov“. Dovolím si aj za Vás, za študentov napísať, že akademickú slobodu si vziať nedáme!
Dnešní mladí sa určite nenechajú oklamať planými sľubmi. Vedenie fakulty spoločne so študentami deklarovalo ešte pred pandémiou potrebu zmenu výučby medicíny. Potrebu zavedenia inovatívnych metód, vrátane vybudovania Centra simulátorovej a virtuálnej medicíny. Zo všetkých strán zazneli slová podpory tejto myšlienke.
Je smutné konštatovať, že prvá vlna pandémie preukázala jasnú oprávnenosť našich snažení a zároveň potvrdila neschopnosť „mocných“ tejto krajiny pomôcť študentom Lekárskej fakulty. Tým študentom, ktorí znovu neváhali a v širokej miere pomáhajú v boji s pandémiou.
Pandémia nás zastihla absolútne nepripravených, žiaľ, nie našou vinou, pretože naša fakulta, ako už neraz vo svojej histórii, siahla do svojich vlastných zdrojov, prostriedkov získaných za výučbu študentov v anglickom jazyku a teraz, keď píšem tieto riadky, sme tesne pred otvorením prvej časti Centra simulátorovej a virtuálnej medicíny.
Na jar sme však boli nútení vôbec po prvýkrát v histórii našej fakulty realizovať výučbu v plnom rozsahu dištančnou formou. Doslova zo dňa na deň sme sa museli prispôsobiť sa celkom novej situácii, ktorá bola náročná tak pre pedagógov, ako aj študentov. Vyučovať medicínu a ďalšie zdravotnícke odbory týmto spôsobom je totiž veľmi zložité aj napriek maximálnemu úsiliu našich pedagogických a ďalších pracovníkov. Učitelia museli zvládnuť nečakanú výzvu, keď boli prinútení prispôsobiť sa novej situácii a nájsť vhodné formy výučby, aby študentom poskytli čo najviac poznatkov dištančnou formou, pretože tá nepredstavuje iba jednoduché zadávanie úloh učiteľmi a samoštúdium študentov…
Reakcie boli rôzne. Spočiatku prevažne kritické, ale dnes môžem konštatovať, že sme sa s touto veľmi náročnou úlohou vysporiadali veľmi dobre.
Ako sme si už „zvykli“, objavili sa aj škaredé a preukázateľne lživé názory, zaručené informácie, či dokonca články. Za opak Jána Kuciaka považujem tých, ktorí boli schopní napríklad zverejniť rozhovor s neexistujúcou študentkou… Neviem aké slová mám na to použiť. V danej chvíli, už bez emócií, len poviem „lož má krátke nohy“… Potvrdzujú to nielen vedomosti našich študentov, ale aj porovnania s výučbou na iných fakultách a napokon aj zlepšujúce sa postavenie našej univerzity vo svetových rebríčkoch. Chcem sa učiteľom i študentom, najmä tým, ktorí dali do nového spôsobu výučbu častokrát aj svoje srdce, veľmi pekne poďakovať.
Budovanie Centra simulátorovej a virtuálnej medicíny ma napĺňa nádejou na výrazné skvalitnenie výučbového procesu aj v tejto neľahkej situácii zapríčinenej pandémiou a som rád, že aj napriek všetkým ťažkostiam, ktoré sme museli prekonať, počnúc nájdením vhodných priestorov, ich rekonštrukciou, či verejným obstarávaním na jeho vybavenie a získaním samotného prístrojového vybavenia končiac. Pôjde pritom o nemalú, na úvod takmer trojmiliónovú investíciu.
Chcem aj na tomto mieste upozorniť, že UPJŠ LF získala síce od štátu dotáciu 800-tisíc eur za navýšenie počtu slovenských študentov o 80, ale ako jediná fakulta sa rozhodla tieto prostriedky „neprejesť“, ale investovať do vybavenia tohto centra a tak možno povedať, že až doposiaľ si fakulta buduje toto centrum sama, prostriedkami získanými za svoju náročnú každodennú prácu.
Z vlastných zdrojov pritom realizovala fakulta v posledných rokoch aj ďalšie veľké investície, napríklad prevažnú časť rekonštrukcie strechy, zateplenia a výmeny okien budovy, v ktorej pôsobí. V záverečnej fáze – teda tesne pred kolaudáciou a odovzdaním do prevádzky – je v súčasnosti posledná etapa rekonštrukcie IV. sekcie s Aulou LF a posluchárňami. Doslova ma hnevá stav parkoviska pred Aulou LF, pretože na počet „úspešných rokovaní“ na ministerstve zdravotníctva už nestačia ani prsty oboch rúk. Je hanbou, že priestor, ktorý logicky prilieha ku fakulte, patrí niekomu inému, kto nedisponuje prostriedkami na jeho zveľadenie. Fakulta ponúkla prakticky všetky spôsoby, akými by sa dal priestor skultivovať a pochopiteľne využiť dominantne pre našich zamestnancov.
Lekárska fakulta okrem toho pokračuje aj v ďalších rekonštrukčných prácach vnútri objektu a z vlastných zdrojov začala nedávno s realizáciou rekonštrukcie vnútorných rozvodov vody. Zveľaďuje tiež objekty na Šrobárovej 2, kde sídli časť predklinických ústavov.
Realizovať takéto finančne náročné stavebné či rozvojové investície môže fakulta iba vďaka svojim mimorozpočtovým zdrojom získaným za výučbu študentov v anglickom jazyku. Zahraniční študenti majú nezanedbateľný ekonomický prínos nielen pre fakultu, ale aj celú univerzitu a región mesta Košíc nevynímajúc. Preto sú niektoré útoky proti zahraničným študentom nepochopiteľné, nehovoriac o tom, že univerzita sa v svetových rebríčkoch posunula výrazne dopredu práve kvôli plneniu tohto ukazovateľa. O vysokom kredite Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach, ktorá ponúka svojim študentom, slovenským i zahraničným, skutočne veľmi kvalitné štúdium medicíny, svedčí aj skutočnosť, že aktuálne ju navštevujú zahraniční medici pochádzajúci z viac ako 50 krajín sveta, vrátane tých ekonomicky najvyspelejších. Za takmer tridsať rokov, čo môžu UPJŠ LF navštevovať aj študenti zo zahraničia, evidujeme už celkovo 74 krajín pôvodu našich študentov. Vysoký záujem študentov z vyspelých krajín západnej Európy vypovedá o kvalite a atraktivite našej značky v medzinárodnom meradle. Značka Lekárskej fakulty UPJŠ pritiahla do Košíc takmer tisíc tristo mladých ľudí zo zahraničia a celkovo na nej študuje vyše tritisíc študentov – budúcich lekárov, zubných lekárov, ošetrovateľov, fyzioterapeutov a verejných zdravotníkov.
Bolo by však žiaduce pritiahnuť na našu fakultu aj viac učiteľov zo zahraničia. Ocenili by to nielen zahraniční, ale aj naši študenti.
Dnes si naši študenti pripomínajú svoj deň – Medzinárodný deň študentstva. Deň, s ktorým sa spája veľa významných historických udalostí. Deň, ktorý láka k vyjadreniu názorov. Nežijeme ľahkú dobu. Sme akoby vo vojne s vírusom. Vo vojne s neviditeľným nepriateľom, ktorý významne ovplyvnil naše životy. Obávame sa o zdravie svojich blízkych, aj o to vlastné. Obávame sa, čo prinesie pribrzdenie ekonomiky. Želáme si čo najskôr nádej na zmenu k lepšiemu.
George Bernard Shaw povedal, že „inteligentní ľudia vedia, že sa dá veriť iba polovici toho, čo počujú – a iba veľmi inteligentní vedia aj to, ktorej polovici…“ Zažili sme toho spolu dosť, záleží nám spoločne na mene našej Alma mater a preto si dovolím tvrdiť, že v prípade našej fakulty, ste to práve Vy, milí študenti, ktorí viete, kde je pravda.
Želám Vám tiež veľa energie na Vaše štúdium, hoci aktuálne komplikované prijatými protipandemickými opatreniami, i veľa úspechov na ceste za Vašim vysneným cieľom stať sa lekárom, zubným lekárom, ošetrovateľom (sestrou), fyzioterapeutom či verejným zdravotníkom, ktorých význam pre spoločnosť podčiarkuje aj aktuálna situácia.
Prajem Vám veľa energie a trpezlivosti pri náročnom štúdiu, veľa snov a ambícií, ale aj veľa pekných chvíľ spojených so študentským životom, ktoré je síce teraz takisto ovplyvnené pandémiou, no aj tak bude tým najkrajším obdobím Vášho života. Užite si preto študentský čas v rámci možností, ktoré ponúka, aby Vám naň zostali krásne spomienky. Pretože po jeho skončení prídu rôzne povinnosti a veľká zodpovednosť súvisiaca so zdravím a životmi pacientov, ktoré budú závisieť na Vašich rozhodnutiach a schopnostiach.
Želám Vám preto v neposlednom rade aj dobrých učiteľov, ktorí Vám odovzdajú potrebné poznatky, ale azda aj naučia chápať súvislosti, klásť si tie správne otázky a hľadať odpovede, ktoré využijete vo svojej budúcej praxi.
Verme, že v boji s koronavírusom začne ľudstvo s príchodom vakcín pomaly vyhrávať a že náš život sa dostane čo najskôr do bežných koľají. To nám, všetkým, prajem z celého srdca…
Váš dekan
Daniel Pella
