V sobotu 17. mája 2025 sme si pripomenuli spoločne s Maticou slovenskou a obcou Kobeliarovo 230. výročie narodenia Pavla Jozefa Šafárika – významnej osobnosti slavistiky a kultúry. Podujatie začalo slávnostnými službami Božími v evanjelickom kostole v Kobeliarove, pokračovalo pietnym aktom pri Šafárikovom rodnom dome a celú slávnosť zavŕšil kultúrny program.
KULTÚRNY PROGRAM
Chorus Universitatis Šafarikianae
Aká si mi krásna – Eugen Suchoň
Čie sa to ovečky – ľudová skladba v úprave Mikuláša Schneidera Trnavského,
Cez zelené žitečko – ľudová skladba v úprave Bohumila Čeněka.
Divadelná dramatizácia Petra Vrlíka Orly slovanského neba
Peter Schvantner ako Šafárik,
Peter Vrlík ako Ján Kollár.
Dokumentárny film Tichý génius
scenár: Ján Gbúr,
réžia: Marko Gajdoš, Marián Gešper, Ján Seman,
kamera a strih: Marko Gajdoš.
Ľudová hudba Pastrnoci z Novej Ľubovne
goralské, rusínske a slovenské piesne z rôznych regiónov Slovenska.
V rámci programu sa prítomným prihovorili starostka obce Kobeliarovo PaedDr. Janka Regrutová, literárny vedec a poradca rektora UPJŠ prof. PhDr. Ján Gbúr, CSc., predseda Matice slovenskej JUDr. Marián Gešper, PhD. a prorektorka pre medzinárodné vzťahy na UPJŠ Dr. h. c. prof. Mgr. Slávka Tomaščíková, PhD.
Doc. PaedDr. Pavol Parenička, CSc. zo Slovenského literárneho ústavu Matice slovenskej je autorom encyklopédií, vedeckých monografií, štúdií, je odborník na štúrovskú problematiku a známa tvár z dokumentárnych filmov Matice slovenskej. Pri príležitosti osláv 230. Šafárikových narodenín vydal publikáciu Pavol Jozef Šafárik: Doba, život, dielo, pamiatky, literatúra, ktorá je dostupná ONLINE.
Atmosféru slávnosti zachytili v Regine – magazín o živote v regiónoch.
Pavol Jozef Šafárik (13. máj 1795, Kobeliarovo – † 26. jún 1861, Praha)
pochádzal z evanjelickej učiteľskej rodiny. Kvalitné vzdelanie získal na lýceu v Kežmarku a neskôr na univerzite v Jene . Niekoľko rokov pôsobil ako riaditeľ srbského pravoslávneho gymnázia v Novom Sade, no kľúčové boli jeho roky v Prahe, kde sa od roku 1833 stal uznávaným vedcom, jedným zo zakladateľov slavistiky a významnou postavou českého i slovenského národného obrodenia. Vo svojom vedeckom výskume sa Šafárik primárne zameral na najstaršie dejiny slovanských národov. Medzi jeho najvýznamnejšie diela patria Slovanské starožitnosti (1837) a Slovanský národopis (1842), ktoré zásadným spôsobom rozšírili poznanie o pôvode a dejinách Slovanov. Šafárik sa venoval aj literárnej tvorbe.
Práce P. J. Šafárika významne prispeli k formovaniu slovanského povedomia a kultúrnej identity. Dodnes preto patrí medzi najväčších mysliteľov v slovanských i slovenských dejinách.
Česť jeho pamiatke!
