UNIVERZITA PAVLA JOZEFA ŠAFÁRIKA V KOŠICIACH - Lekárska fakulta

українська
AIS2

História ústavu

Ústav pre lekársku fyziku zahájil svoju činnosť v akademickom roku 1949/50 na Šrobárovej ulici č. 57, v jednej miestnosti adaptovanej budovy bývalého Zemského súdu. V lete 1984 ústav sa presťahoval do novopostavenej budovy na Tr. SNP 1, kde na 4. poschodí je jeho súčasné sídlo.

Na začiatku svojej činnosti teoretické ústavy LF v Košiciach boli veľmi malé, prakticky bez prístrojového vybavenia a s minimálnym počtom ľudí. Katedra chemických vied zahŕňala Ústav pre lekársku fyziku a Ústav pre lekársku chémiu. Vedúcim katedry bol od začiatku doc. MUDr. Jozef Skotnický, ktorý bol súčasne prednostom Ústavu pre lekársku fyziku.

Prof. MUDr.Jozef Skotnický, (nar. 2.9.1910), absolvoval LF UK v Bratislave v r. 1934. Po promócii nastúpil pracovať do Ústavu lekárskej fyziky, kde v roku 1943 habilitoval. Po zriadení LF v Košiciach prišiel pracovať do Košíc na miesto prednostu Ústavu lekárskej fyziky. V roku 1956 bol menovaný za zástupcu profesora a v roku 1965 za riadneho profesora aplikovanej fyziky. Lekársku fyziku na LF UPJŠ viedol a riadil až do odchodu do dôchodku v roku 1976. Napísal okolo 80 publikácií z oblastí elektrofyziológie, elektroniky, termodynamiky, matematiky, imunostimulácie a pedagogiky. Zaoberal sa skúmaním akčných potenciálov nervov a svalov, konštrukciou prístroja pre aplikáciu elektrošoku a elektronarkózy. ktoré umožnili zavedenie týchto liečebných metód na našich klinikách skôr, než boli k dispozícii zahraničné prístroje. Okrem iných ocenení International biographical centre in Cambridge mu udelilo "Cenu zlatej hviezdy“ a  bol nominovaný na "Medzinárodného muža roka 1995-96" za príspevok k "Novým základom prírodovedy" a k problematike "Imunostimulácia vo vzťahu k dlhovekosti".

Prof. MUDr. RNDr. Jozef Skotnický zomrel  18.1.2002 v  Košiciach.

Pri založení Ústavu pre lekársku fyziku v roku 1949 boli jeho pracovníkmi dvaja ľudia, prednosta ústavu doc. MUDr. Jozef Skotnický, a technický pracovník. Do roku 1953 asistentskú funkciu vykonávali študenti vyšších ročníkov. Prvým stálym asistentom ústavu sa stal v roku 1955 MUDr. B. Boručuk. V roku 1961 vznikla Katedra lekárskej fyziky pod vedením prof. MUDr. J. Skotnického. V roku 1971 opäť došlo k spájaniu viacerých katedier do väčších a bola zriadená Katedra lekárskej fyziky, rádiológie a nukleárnej medicíny , vedená prof. MUDr. E. Kunštadtom, DrSc. Po ďalšej reorganizácii v roku 1973 vznikla Katedra chorôb kožných a pohlavných, rádiológie a nukleárnej medicíny a lekárskej fyziky vedená prof. MUDr. J. Uhríkom, CSc. Aj keď predmety Lekárska fyzika, Rádiológia a nukleárna medicína majú obsahovo veľa spoločného, pracoviská sa odlišovali organizačne, náplňou výskumnej činnosti a navyše boli lokalizované v rôznych častiach mesta. V roku 1975 bola zriadená Katedra fyziológie a lekárskej fyziky vedená prof. MUDr.I. Ivančom, CSc. Výhodou tohto spojenia bolo najmä priestorové umiestnenie pracovísk v jednej budove, nadväznosť obsahu výučby a v značnej miere aj blízkosť výskumných tém.  V rokoch 1970 - 1976 možno pokladať učiteľské obsadenie na pracovisku za stabilizované (prof. MUDr. J. Skotnický, MUDr. B. Boručuk, R. Maník, M. Legiň).

Od r. 1976, po odchode prof. MUDr. J.Skotnického do dôchodku, pracovisko lekárskej fyziky, neskoršie biofyziky, riadil MUDr. B. Boručuk, CSc.

Doc. MUDr.Boris Boručuk, CSc., ( 25. I . 1930 - 3.7.1998), absolvoval LF v Košiciach v roku 1955. Patrí medzi prvých absolventov, ktorí začali a ukončili štúdium na LF v Košiciach. V roku 1955 začal pracovať v Ústave lekárskej fyziky v Košiciach, kde pôsobil až do odchodu do dôchodku v roku 1995. V roku 1976 obhajobou kandidátskej dizertačnej práce pred komisiou vedeckej rady SAV v Bratislave získal vedeckú hodnosť kandidáta vied. V rokoch 1976 - 1991 viedol činnost'pracoviska biofyziky. V roku 1986 získal vedecko-pedagogickú hodnosť docent. Vo vedeckom výskume spolupracoval s Ústavom všeobecnej fyziológie a molekulovej genetiky SAV v Bratislave v oblasti výskumu bunkových membrán. Výsledkom vedecko-výskumnej činností doc.MUDr. B. Boručuka, CSc. bolo 5 pôvodných vedeckých prác a 6 odborných prác publikovaných v odborných časopisoch, alebo na vedeckých konferenciách.
Doc. MUDr.Boris Boručuk, CSc.,
zomrel dňa 15.7.1998 v Košiciach.

V rámci Katedry fyziológie a lekárskej fyziky bolo 1.7.1985 zriadené oddelenie biofyziky, čím sa vylepšili podmienky pre rozvoj predmetu a samotného pracoviska. V roku 1986 bolo pracovisko biofyziky opäť presunuté zriadením Katedry lekárskej biológie a biofyziky, vedenej doc. RNDr. I. Kalinom, DrSc. Od roku 1988 existovala už len Katedra lekárskej biológie, ktorej súčasťou bolo aj pracovisko biofyziky. Rokom 1989 sa začala výrazná zmena kvalifikačnej štruktúry pracoviska príchodom fyzikov, absolventov odboru biofyzika (RNDr. M. Danilák, RNDr. L. Vojčíková,CSc., RNDr. G. Laputková, CSc.). Všetci už mali skúsenosti s vedecko-výskumnou aj pedagogickou prácou na iných fakultách, alebo ústavoch. RNDr. M. Danilák, biofyzik, absolvent Prírodovedeckej fakulty UPJŠ, sa orientoval na výuku výpočtovej techniky a informatiky. Prostredníctvom oddelenia biofyziky Katedra lekárskej biológie od roku 1987 zabezpečovala aj výuku informatiky, ktorá sa v roku 1990 vyčlenila ako samostatný predmet.

Začiatkom deväťdesiatych rokov boli na LF UPJŠ zriaďované menšie ústavy s cieľom stimulovať rozvoj jednotlivých odborov, a tým aj celej fakulty. V roku 1991 bol zriadený Ústav lekárskej biofyziky (poverený vedením doc. MUDr. B. Boručuk, CSc.) a Ústav lekárskej informatiky (poverený vedením
RNDr. M. Daniláka). Katedra biológie prijala v roku 1991 RNDr. L. Vojčíkovú, CSc. na miesto odbornej asistentky, ktorá sa stala na základe konkurzného konania prednostom Ústavu lekárskej biofyziky.

RNDr. Lea Vojčíková, CSc., (nar. 21. 4. 1959), absolvovala Prírodovedeckú fakultu UPJŠ v Košiciach v roku 1983, odbor biofyzika. Po ukončení štúdií pracovala na Katedre jadrovej fyziky a biofyziky PF UPJŠ vo funkcii odborného asistenta. V roku 1990 obhájila kandidátsku dizertačnú prácu vo vednom odbore biofyzika pred komisiou pre obhajoby kandidátskych prác na MFF UK v Bratislave. V ťažisku vedeckého záujmu RNDr. L. Vojčíkovej, CSc. je interakcia nukleových kyselín s modelovýrni lipidovými membránami. Výsledky výskumnej práce prezentovala v 59 publikáciach, z toho v 4 pôvodných vedeckých prácach v karentovaných časopisoch, 6 pôvodných vedeckých prác v domácich vedeckých časopisoch a jej práce boli citované v   citačných indexoch Web of Science a SCOPUS 43 krát. V súčasnosti pôsobí vo funkcii docent v Ústave lekárskej biofyziky, podieľa sa na výučbe slovenských a zahraničných študentov a riešení výskumných projektov.

V roku 1994 na základe konkurzného konania bol do funkcie prednostu Ústavu lekárskej biofyziky menovaný RNDr. Ján Sabo, CSc., ktorý vedie Ústav lekárskej biofyziky, ktorý bol premenovaný v roku 2012 na Ústav lekárskej a klinickej biofyziky doposiaľ.

Doc. RNDr. Ján Sabo, CSc., mim. prof. (nar. 19.10.1958), absolvoval Prírodovedeckú fakultu UPJŠ v Košiciach v roku 1982, odbor fyzika-chémia. Postupne pracoval na Katedre fyziky Vysokej školy technickej v Košiciach, Neurobiologickom ústave SAV v Košiciach, Mikrobiologickom ústave ČSAV v Třeboni, a v Ústave experimentálnej fyziky SAV v Košiciach. V roku 1989 ukončil internú ašpirantúru obhajobou kandidátskej dizertačnej práce pred vedeckou radou Lomonosovovej Moskovskej štátnej univerzity. Vedecký záujem RNDr. J. Saba  CSc. je zameraný na proteomickú analýzu humánnych buniek, izoláciu membránových proteínov, štúdium prenosu elektrónu v membránových proteínových komplexoch, konštrukciu biosenzorov a vplyv elektromagnetických polí na živú hmotu. Výsledky výskumnej práce prezentoval 81 prednáškami na domácich a zahraničných konferenciách, publikoval 215 publikácií, z toho 37 pôvodných vedeckých prác v karentovaných časopisoch, 22 pôvodných vedeckých prác v impaktovaných zahraničných časopisoch evidovaných v databázach Web of Science alebo SCOPUS, 

16 pôvodných vedeckých prác v zahraničných vedeckých časopisoch,   19 pôvodných vedeckých prác v domácich vedeckých časopisoch a 11 odborných prác. Získal a úspešne vyriešil 23 projektov a grantov a jeho práce boli citované v   citačných indexoch Web of Science a SCOPUS 330 krát ku dňu 31.12.2015. Na UPJŠ v Košiciach pôsobil vo funkciách prorektora pre rozvoj (2004 – 2007), prodekana pre vedecko-výskumnú činnosť LF UPJŠ (2000 – 2003, 2007 – 2011), predsedu Akademického senátu Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach (2011 – 2015),  podpredsedu Akademického senátu Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach (2015 – doteraz) a v ďalších akademických funkciách (podpredseda Vedeckej rady LF UPJŠ, člen Vedeckej rady UPJŠ, predseda Vedeckej komisie Vedeckej rady LF UPJŠ a ďalšie).   

Ústav lekárskej a klinickej biofyziky LF UPJŠ v Košiciach vedie doteraz.

 

Pedagogická činnosť

Lekárska fakulta v Košiciach, ako pobočka LF SU v Bratislave, po zahájení výuky sa riadila programom bratislavskej fakulty, podľa ktorého predmet lekárska fyzika sa vyučoval v zimnom semestri v rozsahu 4 hodiny prednášok a 2 hodiny cvičení za týždeň (4/2).

V školskom roku 1958/59 sa lekárska fyzika vyučovala v dvoch semestroch, keď v prvom semestri sa zapisoval klasifikovaný zápočet. Obsah prednášok sa riadil vtedajšími celoštátnymi osnovami a skriptami "Fysika pro mediky" , ktorých autorom bol doc. Dr. Kozel z Lekárskej fakulty Univerzity Karlovej. V ústave boli v roku 1952 vydané pomocné texty "Roztoky " (20 strán) a "Praktikum" (12 strán), ktoré napísal

doc. MUDr. J . Skotnický. Skúsenosti z prednášok v 50-tych rokoch boli zhrnuté do učebných textov z lekárskej fyziky, ktoré katedra vydala interne v roku 1961 a každoročne požičiavala študentom na celý semester. Spolu s príkladmi a návodmi na praktické cvičenia to boli hlavné učebné pomôcky pre študentov a používali sa do r. 1976.

V roku 1971 vyšla nová celoštátna učebnica V. Santholzer a kolektív: Lekárska fyzika, ktorej spoluatorom bol aj prof. MUDr. ] . Skotnický. V priebehu 60-tych a 70-tych rokov rozsah výučby lekárskej fyziky sa menil postupne na 4/2, 3/3, 4/3, 5/2, 5/3 a 4/3 v prospech prednášok. V školskom.roku 1978/79 v súlade s celoštátnym trendom aj v LF UPJŠ sa presadil dôraz na praktickú výučbu, čo sa prejavilo aj tým, že počet hodín pre lekársku fyziku sa zmenil na 2/4 v prospech praktických cvičení. Postupne dochádzalo k zmene náplne predmetu, jeho ťažisko sa presunulo do oblasti biofyziky. Bolo to odrazom integračných tendencií vo vývoji vedeckého poznania, spojeného so vznikom viacerých hraničných vedných odborov, akým bola aj biofyzika.

Zmena rozsahu výučby bola jedným z prejavov obsahovej prestavby lekárskeho štúdia v Československu, ktorá na pôde lekárskej fyziky okrem zmeny počtu vyučovacích hodín sa prejavila aj premenovaním predmetu na biofyziku. Prestavba predmetu bola koordinovaná celoštátnou predmetovou radou pre biofyziku, ktorej členom za LF UPJŠ bol doc. MUDr. B. Boručuk, CSc.

Kolektív autorov napísal celoštátnu učebnicu "Základy biofyziky", ktorá vyšla v roku 1978 vo forme skrípt a neskôr (1986 a 1990) aj v knižnej forme pod názvom Biofyzika. Spoluautorom posledného vydania učebnice je aj doc. MUDr. B. Boručuk, CSc.

V období 1975 - 1979 sa v 4. ročníku LF UPJŠ vyučoval nový predmet "Kybernetické aspekty informačných sústav v medicíne a zdravotníctve". Na jeho výučbe sa učitelia lekárskej fyziky podieľali niekoľkými hodinami za semester. O niekolko rokov neskôr, v školskom roku 1986/87 v rámci predmetu biofyzika sa zavádza výučba informatiky, čo bolo spojené so zvýšením počtu hodín pre biofyziku na 2/5, neskôr 3/3 + 1, potom na 3/3+4, keď na výučbu informatiky boli zvlášť vyčlenené hodiny (1 resp. 4). Od zriadenia samostatného Ústavu lekárskej informatiky v roku 1991, biofyzika sa vyučuje v rozsahu 2/3 v prospech praktických cvičení. V školskom roku 1992/93 bolo na LF UPJŠ otvorené štúdium medicíny pre zahraničných študentov v anglickom jazyku. Všetky prednášky a cvičenia z biofyziky (2/3) zabezpečujú pracovníci Ústavu lekárskej biofyziky. Za tým účelom boli vydané interné návody na praktické cvičenia v anglickom jazyku.

V školskom roku 1996/97 bola po prvýkrát na LF UPJŠ koncipovaná náplň predmetu „Klinická biofyzika". Výučba prebieha v 5. ročníku všeobecného lekárstva, kde bola klinická biofyzika zaradená ako povinne voliteľný predmet (0/1 ). Semestrálna výučba je zakončená zápočtom a skúškou. Teoretická časť výučby je zabezpečovaná doc. RNDr. J. Sabom, CSc., praktická časť je realizovaná na klinike oftalmológie (Lasery v medicíne) klinike ORL a foniatrie (Audiometria), klinike rádiodiagnostiky (Magnetická rezonancia), oddelenií rehabilitácie a fyziatrie FNsP (Aplikácia elektrických prúdov, magnetických polí a laserov vo fyziatrii).

Popri priamej vyučbe lekárskej fyziky alebo biofyziky poslucháčov 1. ročníka, pracovníci ústavu boli zapojení aj do iných vzdelavacích aktivít. Okrem príležitostných odborných prednášok treba spomenúť i semináre o fyzikálnych vyšetrovacích a liečebných metódach v rámci kurzu pre laborantov zdravotníckych zariadení, výučbu fyziky v prípravných kurzoch pre záujemcov o štúdium na LF v Košiciach (50. roky) a úvodné kurzy z fyziky pre študentov prijatých do 1. ročníka pred zahájením školského roku (70. roky).

Ako vidno z predchádzajúceho prehľadu, obsah lekárskej fyziky alebo biofyziky na LF UPJŠ stále korešpondoval s obsahom tohto predmetu na ostatných lekárskych fakultách v Československu, resp. teraz v Slovenskej republike a v Českej republike. Odlišnosti v prednáškach voči iným fakultám vyplývali

z osobitosti jednotlivých prednášajúcich a z dostupnosti študijnej literatúry. Zmenené spoločenské podmienky a väčšia autonómia vo vyučovaní predmetu umožnili prehodnotiť v posledných rokoch pohľad na úlohu biofyziky v konštrukcii vzdelania poslucháčov LF UPJŠ.

V súčasnosti základnou koncepciou je skutočnosť, že medicína je založená na prírodovedných poznatkoch. Biofyzika má odhaľovať pre študentov základné fyzikálne zákony,ktoré sa uplatňujú v živej prírode. Pretože biofyzika predstavuje interdisciplinárne spojenie fyziky, biológie a chémie, má dobré východiskové predpoklady na dosiahnutie komplexného pohľadu na ľudský organizmus. Patologické zmeny tkanív alebo celého organizmu majú svoje spúšťacie mechanizmy na molekulovej a submolekulovej úrovni štruktúry živej hmoty. Súbor poznatkov týkajúcich sa fyzikálno-chemickej podstaty týchto mechanizmov umožní absolventom LF kvalifikované terapeutické zásahy rôznymi metódami humánnej medicíny do ľudského organizmu s cieľom normalizácie zdravotného stavu pacientov.

Na druhej strane bez poznania základných fyzikálnych pricípov moderných diagnostických a terapeutických metód nie je pravdepodobné kvalifikované využívanie napríklad počítačovej tomografie, magnetickej rezonancie alebo laserovej terapie. V súčasnom svete ekologického tlaku na človeka sú pre poslucháčov LF rovnako dôležité poznanie mechanizmu účinku a schopnosť ohodnotiť nebezpečnosť vplyvu fyzikálnych faktorov na ľudský organizmus z hľadiska tvorby a ochrany životného a pracovného prostredia.

Boli vytýčené tri základné ciele výučby:

l. Poskytnúť poslucháčom teoretické a praktické znalosti, ktoré umožnia pri jednotlivých patologických javoch v ľudskom tele vytvoriť si predstavu o procesoch na molekulovej úrovni alebo pri interakcii žiarenia s ľudským organizmom na subatómovej úrovni.

2. Poskytnúť poslucháčom elementárne fyzikálne základy najdôležitejších diagnostických a terapeutických metód.

3. Prehĺbit' prehľad poslucháčov v nových poznatkoch prírodných vied.

Vychádzajúc z uvedených názorov a cieľov, pracovníci Ústavu lekárskej biofyziky uskutočnili v posledných rokoch rad drobných reformných krokov v obsahu a organizácii výučby. Pozornosť je sústredená na kvalitu prednášok. Po konzultáciách s prednášajúcimi lekársku chémiu boli niektoré témy týkajúce sa roztokov vynechané z obsahu prednášok. Získaný priestor bol zaplnený novými témami modernej medicíny, akými sú v diagnostike magnetická rezonancia, PET a v terapii lasery. Dôkazom vnímavosti pulzu doby študentami je skutočnosť, že práve uvedené témy sa stretávajú s výrazným záujmom poslucháčov.

Obsah ostatných prednášok bol prebudovaný na základe konzultácií s kolegami z ústavov a kliník, ktoré v najväčšej miere nadväzujú svojimi predmetmi na biofyziku - a to hlavne z fyziológie, patologickej fyziológie, z kliniky rádioterapie a onkológie, kliniky ORL a foniatrie a očnej kliniky.  Snažíme sa, aby obsah prednášok odrážal nielen súčasný stav medicíny, ale aj jej vývojové trendy, diagnostické a terapeutické metódy budúcnosti.

Prehľad výučby na Ústave lekárskej a klinickej biofyziky v akademickom roku 2016/2017

Študijný program Predmet Rozsah   Počet študentov
 
Všeobecné lekárstvo Lekárska biofyzika 4/3 230
  Klinická biofyzika 0/1 2
General Medicine Medical biophysics 4/3 185
  Clinical Biophysics 0/1 4
Zubné lekárstvo Lekárska biofyzika pre zubné lekárstvo   2/2 43
Dental medicine Medical biophysics for Dental medicine 2/2 40
Fyzioterapia Biofyzika 1/2 14
  Biomedicínske inžinierstvo 1/1 15
Ošetrovateľstvo Základy biofyziky a rádiológie 1/2 25
Verejné zdravotníctvo   Biofyzika 1/2 9
 
Sumárny počet študentov: 567

 

Vedecko-výskumná činnosť

Vedecko-výskumná činnosť ústavu od jeho založenia bola rôznorodá a najmä zásluhou jeho prednostu doc. Dr. J. Skotnického mala na vtedajšie pomery vysokú úroveň. Možno ju zatriediť do viacerých oblastí:

l . Elektrofyziológia - metódy a prístroje na registráciu a interpretáciu akčných potenciálov.

2. Zlepšovanie a stavba prototypov rôznych laboratórnych, diagnostických a liečebných prístrojov.

3. Základný výskum v termodynamike týkajúci sa revízie termodynamických pojmov a viet.

Výsledky tejto aktivity v 50-tych a 60-tych rokoch boli publikované v rôznych domácich a zahraničných časopisoch, akými boli: Rozhledy matematicko-přírodovědecké, Matematika ve škole, Casopis pro pěstovaní matematiky a fyziky, Cs. časopis pre fyziku, Bratislavské lekárske listy, Slaboproudy obzor, Zborník prác LF UPJS v Košiciach, Physikalische Grundlagen der Medizin. Abhandlungen aus der Biophysik, Experimentelle Technik der Physik, Der matematische und naturwissenschaftliche Unterricht.

V súčasnosti vedeckovýskumná činnosť Ústavu lekárskej a klinickej biofyziky je sústredená na dobudovanie Špecializovaného laboratória proteomiky, ktoré bude technologickou a metodickou základňou pre proteomický výskum predovšetkým na Lekárskej fakulte, ale aj pre všetky akademické pracoviská univerzít a ústavov SAV v Košiciach a východoslovenskom regióne Slovenska.

Proteomika ako vedný odbor bola sformovaná približne pred 20 rokmi a patrí medzi najnovšie dynamicky rozvíjajúce sa oblasti molekulárnej medicíny. Proteomika skúma štruktúru a funkciu kompletného súboru proteínov syntetizovaných ľudským organizmom, ktorý bol označený termínom proteóm. Proteomika je považovaná za ďalší stupeň štúdia biologických systémov, ktorý prichádza po genomike. Je komplikovanejšia v porovnaní s genomikou, pretože genóm je viacmenej stabilný a rovnaký vo všetkých bunkách, zatiaľ čo proteóm vykazuje značné odlišnosti medzi bunkami a mení sa v čase. Proteíny určujú fyziologický stav organizmu a zmeny v kvalite a kvantite proteínov spúšťajú ochorenia. Na druhej strane úspešný terapeutický zásah v tele pacienta sa opäť odráža v zmenách proteómu tkanív. To znamená, že proteomika v budúcnosti bude mať nezastupiteľnú úlohu nielen v diagnostike ochorení, aj aj v kontrole úspešnosti terapie. Z uvedeného dôvodu proteomika nie je len bežným radovým technologickým a metodickým prístupom k výskumu príčin a diagnostike chorôb na molekulovej úrovni, ale predstavuje  kľúčovú strategickú technológiu v medicínskom výskume v dlhodobom horizonte. Aj keď v súčasnosti žijeme v atmosfére medicínskych prevratných možností molekulovej genetiky, podľa vizionárskych analýz impakt proteomiky na praktickú medicínu v oblasti diagnostiky a kontroly efektívnosti terapie bude v horizonte 15 rokov väčší ako možnosti, ktoré ponúka genomika v súčasnosti, a bude ponúkať genomika v budúcnosti v svojej najdokonalejšej podobe. 

Technologicky proteomika spočíva na troch základných skupinách metodík:

1. 2D elektroforéze, ktorá slúži na redukciu komplexnosti proteómu buniek distribúciou proteínov do spotov na základe izoelektrického bodu a hmotnosti proteínov

2. 2D nano HPLC, ktorá rozdeľuje peptidy vzniknuté digesciou proteínov z vybraných spotov získaných 2D elektroforézou enzýmami na frakcie

3. hmotnostnej spektrometrii, ktorá zmeraním hmotnosti peptidov, prípadne celých proteínov, umožňuje určiť zloženie a štruktúru proteínov relevantných z diagnostického alebo terapeutického hľadiska

4. bioinformatike, t. j. informatickým spracovaním digitálnych dát, ktoré sa získavajú na výstupe z hmotnostných spektrometrov

Predovšetkým hmotnostná spektrometria je metódou, ktorá zahŕňa rozsiahlu aplikáciu fyzikálnych poznatkov v lekárskom výskume a z uvedeného dôvodu bola zvolená za strategický výskumný program Ústavu lekárskej a klinickej biofyziky. 

V Špecializovanom laboratóriu proteomiky Ústavu lekárskej a klinickej biofyziky LF UPJŠ v Košiciach doteraz boli vybudované a metodicky zvládnuté všetky vyššie vymenované stupne proteomiky. Pomocou dvoch rozvojových projektov MŠ SR bolo získané kompletné prístrojové vybavenie na 2D elektroforézu, vrátane skenera a CD kamery na snímanie gélov a softweru PD quest na vyhodnocovanie gélov (firma BIORAD). Rovnako pomocou ďalšieho projektu bol získaný základný komponent druhého stupňa, 2D nano HPLC Ultimate 3000 (firma Dionex). Pomocou projektu SEPO 2 bol získaný hmotnostný spektrometer MALDI TOF-TOF ULTRAFLEXTREME (firma Bruker), ktorý umožňuje ionizáciu proteínov a peptidov fotónmi elektromagnetického žiarenia. Schopnosť fotónov ionizovať peptidy a proteíny je obmedzená len na niektoré skupiny analyzovaných molekúl. S cieľom komplexnejšej analýzy vzoriek pacientov a laboratórnych línií buniek boli skompletizované ďalšie paralelne  technologické vetvy analýzy vzoriek, ktoré umožňujú ionizáciu vzoriek elektrickým nábojom, ktoré zahŕňajú nanoHPLC-iónovú pascu, nanoHPLC-QTOF a na kvantitatívnu analýzu mikroHPLC-QQQ. Tým sme dosiahli štandardnú priemernú technologickú úroveň v proteomickom výskume z medzinárodného hľadiska.

Na úrovni prípravy vzorky bude dobudovaná zatiaľ jednoduchá línia na mnohokompotentnú sieť prístrojov a zariadení, ktorá umožní variantnú kombinovanú prípravu vzoriek na proteomickú analýzu  podľa špecifických vlastností telovej tekutiny alebo tkaniva.

Strategickým cieľom pre činnosť Ústavu lekárskej biofyziky v ďalšom období je upevnenie významu ústavu pre akreditáciu fakulty, zvýšenie prestíže ústavu medzi pracoviskami doma a v zahraničí, a akceptovanie výučby biofyziky poslucháčmi ako atraktívneho, potrebného pre prax predmetu, poskytujúceho teoretické základy pre prírodovedne založenú súčasnú medicínu.

 

Posledná aktualizácia: 20.04.2017