UNIVERZITA PAVLA JOZEFA ŠAFÁRIKA V KOŠICIACH - Lekárska fakulta

українська
AIS2

História ústavu

1951-1991

Ústav sociálnej a behaviorálnej medicíny začal písať svoju históriu na Lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach v akademickom roku 1951/1952, kedy začala výučba sociálneho lekárstva pod názvom Organizácia zdravotníctva. Stalo sa tak hneď po vydaní zákona č. 103/1951 Sb. o jednotné preventivní a léčebné péči. Výučba bola začlenená do doktorského štúdia ako samostatný predmet a prebiehala v piatom ročníku. V marci roku 1955 vzniká Ústav organizácie zdravotníctva, ktorý bol spolu s Ústavom hygieny a Ústavom súdneho lekárstva začlenený do Katedry verejného zdravotníctva pod vedením doc. MUDr. J. Lukáčiho. Organizačná zmena v septembri 1963 vedie k osamostatneniu ústavov, a tak vzniká Katedra organizácie zdravotníctva pod vedením MUDr. M. Filipa. V novembri 1966 dochádza k jej premenovaniu na Katedru sociálneho lekárstva.

 

1991-2008

Udalosti nežnej revolúcie v roku 1989 opäť priniesli premenovanie katedry, ktorá od augusta 1991 fungovala ako Ústav humanitných vied, sociálnej medicíny a verejného zdravotníctva. Za prednostku bola menovaná MUDr. M. Jiroušková, CSc., ktorá viedla katedru do septembra 1992. Od októbra 1992 bola do funkcie prednostky menovaná MUDr. M. Kovářová, CSc., ktorá viedla ústav až do roku 2008. Od septembra 1993, po odčlenení humanitných vied, pôsobilo pracovisko samostatne ako Ústav sociálnej medicíny. Personálne obsadenie ústavu tvorili v tom čase, okrem prednostky, pracovníci - doc. MUDr. M. Bačová, CSc., MUDr. M. Jiroušková, CSc. a MUDr. Dana Záhorská. Neskôr sa pracovisko rozrástlo o laborantku A. Bérešovú, boli prijatí prví doktorandi - v roku 1995 Mgr. I. Nagyová a o 2 roky neskôr Mgr. A. Gecková, následne aj ďalší asistenti - MUDr. M. Pudelský, MUDr. Z. Katreniaková a MUDr. E. van Dalen.

 

2008-2015

K ďalšej organizačnej zmene dochádza na jeseň roku 2008, kedy bol spojením pracovísk Epidemiológie, Hygieny a Sociálnej medicíny vytvorený Ústav verejného zdravotníctva pod vedením prof. MVDr. Lýdie Čislákovej, CSc., pričom tieto pracoviská pôsobili v rámci ústavu ako samostatné oddelenia. Koncom roku 2009 pribudlo do štruktúry oddelenie Psychológie zdravia.

Ústav sociálnej a behaviorálnej medicíny vznikol po schválení Akademickým senátom LF UPJŠ v Košiciach vo februári 2015, kedy bol Ústav verejného zdravotníctva rozdelený na 4 samostatné pracoviská. Táto organizačná zmena vyplynula najmä z odlišného zamerania pedagogickej a vedecko-výskumnej činnosti jednotlivých pracovísk, ako aj z potreby posilniť samostatné postavenie jednotlivých odborov.

 

Pedagogická činnosť

V priebehu doterajšej histórie medzi prvoradé úlohy ústavu v oblasti pedagogickej činnosti patrilo zabezpečenie výučby sociálnej medicíny pre študentov všeobecného a zubného lekárstva v slovenskom a neskôr i v anglickom jazyku. Koncepcia a náplň výučby pritom prešli viacerými zmenami. Išlo najmä o presuny výučby z nižších ročníkov do 4. ročníka štúdia. Do roku 1998 sa v 6. ročníku konala štátna skúška zo Sociálnej medicíny spolu s Hygienou a Epidemiológiou. Boli rozpracované nové osnovy nadväzujúce na zahraničné poznatky. Dôraz bol položený najmä na sociálno-zdravotnú problematiku všetkých vekových skupín obyvateľstva, na protektívne a rizikové faktory najčastejšie sa vyskytujúcich neprenosných chronických ochorení a ich dopady na kvalitu života vo všetkých jej oblastiach. Ťažisko praktickej výučby bolo kladené na samostatnú prácu poslucháčov v teréne a ich aktivizáciu využitím moderných vyučovacích metód. Do výučby boli vo významnej miere aplikované poznatky z vedecko-výskumnej činnosti pracoviska.

Vtedajšia prednostka ústavu doc. MUDr. M. Kovářová, CSc., reagovala pružne na požiadavky zdravotníckej praxe a pracovisko sa od akademického roku 1995/1996 stalo na 6 rokov garantom bakalárskeho štúdia v odbore Ošetrovateľstvo. Začala sa tak budovať história a tradícia univerzitného vzdelávania sestier na východnom Slovensku. Ústav sa postupne zapojil do pregraduálneho vzdelávania vo všetkých akreditovaných študijných programoch – Verejné zdravotníctvo, Fyzioterapia, Laboratórne a vyšetrovacie metódy, Pôrodná asistencia.

 

Vedecko-výskumná činnosť

V historickom kontexte pracovisko rástlo nielen odborne, ale aj vedecky. Začiatky vedecko-výskumnej činnosti boli skromné. Od roku 1958 sa ústav zapájal do riešenia štátnych, rezortných a fakultných úloh. Do roku 1989 bola vedecko-výskumná činnosť ústavu zameraná na štúdium zdravotného stavu obyvateľstva v oblasti Východoslovenských železiarní, riešila sa čiastková úloha štátneho plánu „Socioekonomická a zdravotnícka charakteristika územia, obyvateľstva a okresov Košice a Bardejov“. Garantmi výskumu  boli prof. MUDr. M. Filip, CSc. a doc. RNDr. Ing. P. Kováč, CSc.

Podstatná zmena nastala vo vedecko-výskumnej činnosti ústavu po roku 1989. V nadväznosti na programy WHO a na spoluprácu so zahraničnými univerzitami boli, predovšetkým zásluhou vtedajšej prednostky ústavu doc. MUDr. M. Kovářovej, CSc., rozbehnuté viaceré aktivity. Išlo o uzatvorenie bilaterálnej spolupráce s Univerzitou v Groningene v Holandsku (1994) a uzatvorenie spolupráce s niekoľkými zahraničnými univerzitami a pracoviskami na multilaterálnej úrovni (1996). Vtedajšia prednostka ústavu bola v rokoch 1994-1996 členkou riešiteľského kolektívu projektu TEMPUS podporeného Európskou úniou, ktorého výstupom bolo zaradenie nového predmetu „Manažment v zdravotnej starostlivosti“ do curricula UPJŠ LF v Košiciach. Od tej doby sa ústav stal garantom výučby tohto predmetu nielen u študentov v lekárskych, ale v súčasnosti aj vo všetkých nelekárskych odboroch. V tom období získal ústav v spolupráci s II. Internou klinikou LF UPJŠ v Košiciach aj prvú medzinárodnú vedecko-výskumnú grantovú úlohu, ktorá riešila problematiku merania kvality života u pacientov s reumatoidnou artritídou (projekt EURIDISS). Ústav sa postupne zapojil do ďalších medzinárodných projektov zameraných na monitorovanie determinantov zdravia a aspektov kvality života v detskej, adolescentnej, dospelej a seniorskej populácii. V roku 2001 bol spoluriešiteľom medzinárodnej štúdie spokojnosti sestier s kvalitou pracovného života (projekt NEXT), doc. MUDr. M. Kovářová, CSc. sa stala koordinátorkou projektu pre Slovensko. V spolupráci s Kanceláriou WHO na Slovensku a Jesseniovou lekárskou fakultou UK v Martine sa pracovníci ústavu (A. Bérešová, Z. Katreniaková, M. Pudelský) zapojili do niekoľkých prierezových štúdií organizovaných WHO Europe – Healthy ageing, GYTS, GHPS a HBSC. Aj pri skromnom personálnom obsadení ústav poskytol, v rámci spolupráce s Northern Centre for Health Care Research (NCH) a Rijksuniversiteit Groningen (RuG) v Holandsku, priestor pre dve študentky v doktorandskom štúdiu na tejto zahraničnej univerzite - Mgr. I. Nagyovej a Mgr. A. Geckovej. Ďalší dvaja doktorandi - MUDr. Z. Katreniaková a MUDr. M. Pudelský, ako spoluriešitelia medzinárodných projektov, absolvovali a úspešne ukončili doktorandské štúdium na LF UK v Bratislave v odbore sociálne lekárstvo.

V nasledujúcich rokoch spolupráca s Univerzitou v Groningene (RUG) pokračovala  v rámci  KISHKosice Institute for Society and Health, prostredníctvom dvoch výskumných programov - "Mládež a zdravie" pod vedením Mgr. A. Madarasovej Geckovej, PhD a "Chronické choroby" pod vedením Mgr. I. Rajničovej Nagyovej, PhD. V rokoch 2006-2010 KISH získalo štatút univerzitného centra excelentnosti. Od roku 2010 bol výskumný program "Mládež a zdravie" zastrešovaný oddelením psychológie zdravia Ústavu verejného zdravotníctva a výskumný program "Chronické choroby" oddelením sociálnej medicíny.

V rámci výskumného programu "Chronické choroby" bolo v rokoch 2005-2014 na Univerzite v Groningene obhájených 14 doktorandských prác, publikovaných bolo vyše 70 (S)SSCI publikácií (kategória ADC), a skupina získala h-index 14 (zdroj: Scopus). Pracovníci ústavu boli zapojení do riešenia ďalších vyše 20 domácich a zahraničných projektov, vrátane projektov Európskej komisie (6. a 7. RP) a získali finančné prostriedky vo výške viac ako 1,1 mil. EUR. V súčasnosti sa pracovisko sa zameriava na výskum biobehaviorálnych a psychosociálnych determinantov zdravia a kvality života zdravotne a sociálne znevýhodnených skupín populácie, predovšetkým chronicky chorých, etnických menšín a seniorov.

Posledná aktualizácia: 04.11.2015