Osemnásťčlenná vedecká výprava zastúpená nielen vedcami a vedkyňami, ale aj technickými pracovníkmi pod vedením Masarykovej univerzity v Brne (MUNI) pokračuje v systematickom monitoringu klimatických zmien, stavu ľadovcov či permafrostu, ako aj vo výskume nižších rastlín. Neoddeliteľnou súčasťou misie sú technické úlohy v rámci projektu Telegrafia – Warning Systems – predovšetkým kontrola, údržba a zabezpečenie chodu Českej vedeckej stanice Johanna Gregora Mendela, ktorá sa nachádza na Ostrove Jamesa Rossa, v jednej z najrýchlejšie sa meniacich oblastí Antarktídy. Blízko Antarktického polostrova prebieha intenzívne otepľovanie, roztápanie ľadovcov a premeny ekosystému, ktoré vytvárajú ideálne podmienky na terénny výskum v oblastiach klimatických zmien, ekológie, glaciológie a geólogie. Vo výskumnom tíme majú zastúpenie klimatológovia, glaciológovia, biológovia rastlín, mikrobiológovia, geológovia aj ekológovia.
Náročná cesta za poznaním
Česko-slovenská expedícia odštartovala svoju cestu 16. januára 2026 z Brna a po absolvovaní trasy cez Viedeň, Madrid, Santiago de Chile a patagónske Punta Arenas čelila prvej veľkej skúške. Nepriaznivé podmienky v Južnom oceáne znemožnili okamžitý presun do cieľovej stanice – Českej vedeckej stanice Johanna Gregora Mendela na Ostrove Jamesa Rossa, ktorú už 19 rokov prevádzkuje Masarykova univerzita v Brne. Tím vedcov a vedkýň musel stráviť takmer dva týždne na Ostrove kráľa Juraja, kde sa ich prechodným domovom stala čilská základňa Presidente Eduardo Frei Montalva, ktorú prevádzkuje čilské letectvo. Na ostrove sa dynamicky menia poveternostné podmienky. Priemerná rýchlosť vetra dosahuje 30 – 50 km/h. Teploty sa pohybujú v rozmedzí – 2 až +5 stupňov Celzia. Silné nárazy vetra výrazne obmedzovali pohyb tímu v teréne. „Zatiaľ sme na Ostrove kráľa Juraja, kde by som tiež chcel zbierať vzorky, ak mi to počasie dovolí. Funguje tu farebný systém – červená znamená prísny zákaz vychádzania, oranžová povoľuje výnimky a zelená znamená povolený pohyb, avšak vždy v minimálne dvoj- až trojčlenných skupinách a s vysielačkou, aby sme ostali v kontakte s domovskou stanicou. Keď nemôžeme vychádzať von, venujeme sa spracovaniu dát, písaniu odborných textov, príprave projektov a štúdiu literatúry,“ priblížil situáciu účastník expedície doc. RNDr. Michal Goga, PhD. V nehostinných podmienkach Antarktídy zohráva kľúčovú úlohu kvalitná vystroj a oblečenie, ktoré ochránia vedcov pred extrémnymi poveternostnými podmienkami a nízkymi teplotami či silným slnečným žiarením.
Až po zlepšení logistickej situácie sa vedci v piatok 6. februára 2026 úspešne vylodili z čilského polárneho ľadoborca Almirante Viel na Ostrove Jamesa Rossa. „Vylodenie z ľadoborca išlo hladko, mali sme naozaj veľmi pekné počasie, čo len potvrdzuje správnu logistiku a odbornosť kapitána lode. Každý jeden krok tu plánujeme vopred na základe počasia. Okrem vylodenia tímu expedície sa podarilo vyložiť aj kargo, ktoré sa k nám doplavilo až z Hamburgu. Mgr. Peter Váczi, Ph.D. z Masarykovej univerzity v Brne, ktorý vedie túto expedíciu, hneď po vylodení rozdelil úlohy, aby sme stanicu Johanna Gregora Mendela čo najskôr uviedli do prevádzky. Na stanici si sami zabezpečujeme prípravu stravy v kuchyni, pranie, pomáhame technikom, robíme údržbu okolo stanice a množstvo ďalších každodenných aktivít. To všetko realizujeme popri samotnom výskume, ktorý má naplánovaný každý jeden z nás. Logistika a plánovanie musia fungovať. Jednota kolektívu
a tímová práca vedie k úspechu,“ opísal docent Goga.
Antarktída ako živé laboratórium
Vedecké ciele misie sú zamerané na komplexné sledovanie stavu polárnych geo- a ekosystémov. Výskum docenta Michala Gogu je zameraný na antarktické biotopy, konkrétne na štúdium nižších rastlín – machov a lišajníkov. Tieto organizmy sú tzv. pioniermi, pretože osídľujú oblasti Antarktídy ako prvé a okrem iného slúžia ako citlivé indikátory environmentálnych zmien. „Každý nájdený sporofyt je kľúčovým dôkazom úspešnej reprodukcie rastlín v extrémnom prostredí a poskytuje cenné informácie o ich adaptácii, prežívaní a stabilite lokálnych ekosystémov,“ približuje svoj výskum.
Okrem výskumu rastlinstva tím monitoruje dynamiku zmien ľadovcov a permafrostu, vývoj odľadnených území, riečne a jazerné systémy, environmentálne procesy v extrémnych polárnych podmienkach. Aj samotná práca vedcov v teréne je limitovaná extrémnym počasím. Silný vietor spôsobuje, že reálna teplota – 5 °C je pocitovo vnímaná ako mrazivých – 20 °C.Bezpečnosť je najvyššou prioritou, aj preto bude súčasťou expedície okrem vedeckého výskumu výrazná modernizácia zdravotníckeho vybavenia Českej vedeckej stanice, ako informovala Masarykova univerzita v Brne v tlačovej správe.
„Mínus päť stupňov v Antarktíde nie je to isté ako mínus päť v Európe. Antarktída nám každým dňom pripomína, aká silná dokáže byť príroda, a že my sme len jej hosťami, ktorí musia rešpektovať jej podmienky. Hoci nám čerstvý sneh a silný vietor často komplikujú prácu v teréne, vďaka skvelej tímovej spolupráci sa nám podarilo úspešne oživiť stanicu a rozbehnúť plánovaný výskum. Každá nájdená vzorka machu či lišajníka v tomto extrémnom prostredí je pre nás dôležitým kúskom skladačky v pochopení klimatických zmien. Pracujeme tu od rána do večera bez ohľadu na víkendy. Pocit, že môžeme reprezentovať slovenský výskum
v takých náročných podmienkach, je nesmierne motivujúci,“ uviedol v zatiaľ poslednej správe z Antarktídy doc. Michal Goga. V najbližších dňoch členovia expedície plánujú vyraziť do terénu aj na dlhšie vzdialenosti, čo znamená, že niekoľko dní strávia v kempoch mimo stanice.
Prestíž a medzinárodný význam pre UPJŠ v Košiciach
Doc. RNDr. Michal Goga, PhD. sa mohol zúčastniť expedície aj vďaka odbornému a inštitucionálnemu zázemiu Technologického a inovačného parku UPJŠ v Košiciach pod vedením jeho riaditeľa RNDr. Andreja Miroššaya, PhD.: „Účasť experta z Technologického a inovačného parku UPJŠ v Košiciach na takejto expedícii potvrdzuje vysokú úroveň slovenských výskumných inštitúcií. Prepojenie základného výskumu s praktickými inováciami v podmienkach, kde priestor na improvizáciu prakticky neexistuje, posúva hranice ľudského poznania. Antarktický výskum je dôkazom, že kvalitná veda sa rodí tam, kde sa stretáva odbornosť, tímová spolupráca a rešpekt k prírode. Prajem docentovi Gogovi veľa úspechov.“
Pre viac informácií sledujte Technologický a inovačný park UPJŠ v Košiciach.
