UNIVERZITA PAVLA JOZEFA ŠAFÁRIKA V KOŠICIACH - Filozofická fakulta

українська
AIS2

Pripomíname si 160. výročie úmrtia Pavla Jozefa Šafárika

 

Kultúrna a vedecká obec na Slovensku a v Českej republike si v týchto dňoch pripína 160. výročie úmrtia významného slovenského historika, etnografa, básnika a zakladateľa vedeckej slavistiky PAVLA JOZEFA ŠAFÁRIKA (13. 5. 1795, Kobeliarovo – 26. 6. 1861, Praha).

Pavol Jozef Šafárik patrí k najvýznamnejším osobnostiam slovenských dejín, po ktorej je pomenovaná ulica alebo námestie v každom väčšom slovenskom meste a od roku 1959 aj druhá najväčšia klasická univerzita na Slovensku – Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Napriek tomu akoby ostával „v tieni“ iných významných osobností. Prečo vie o ňom verejnosť na Slovensku tak málo?
„Myslím si, že dôvodov je viacero,“ hovorí odborník na život a dielo P. J. Šafárika a bývalý prorektor UPJŠ pre rozvoj vzťahov s verejnosťou (2015 – 2019) prof. PhDr. Ján GBÚR, CSc., ktorý pôsobí na Katedre slovakistiky, slovanských filológií a komunikácie Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach.
„P. J. Šafárik sa verejne príliš neangažoval, preto ho väčšinová časť slovenskej verejnosti počas jeho života takmer nepoznala. Jeho jediná verejná a politická angažovanosť je spojená s prípravou a priebehom Slovanského zjazdu v Prahe v roku 1848, na ktorom sa zapojil do riešenia sporu medzi predstaviteľmi Slovákov a delegátmi dvoch južnoslovanských národov – Srbmi a Chorvátmi – o riešenie národno-emancipačného procesu slovanských národov v rámci Uhorska,“ približuje prof. J. Gbúr s tým, že ostatnú časť svojho života Šafárik venoval humanitnej vede.

„Dvojdomý“ autor

Jeho vedecké knižné tituly boli oceňované predovšetkým v slovanskom akademickom prostredí, keďže sa venoval najmä slovanskej filológii a etnogenéze Slovanov.
Ďalším dôvodom, prečo Šafárik ostával a ostáva „v tieni“ významných osobností slovenskej kultúrnej histórie, je podľa prof. J. Gbúra aj skutočnosť, že je považovaný – spolu s ďalším rodeným Slovákom Jánom Kollárom – za „dvojdomého“ autora, ktorý patrí rovnako do českej aj slovenskej kultúry.
„Od roku 1959, keď si meno Pavla Jozefa Šafárika požičala do svojho názvu naša univerzita, výrazne ožilo vo verejnosti, a nielen v akademickej, aj Šafárikovo dielo. Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach sprístupňuje a propaguje jeho vedecké diela a básnickú tvorbu pre našich študentov a pre širokú čitateľskú a kultúrnu verejnosť na Slovensku aj v zahraničí. Verím, že v trende aktívnej a cieľavedomej propagácie života a tvorby Šafárika bude pokračovať aj v ďalších rokoch.“

Zaradil slovenčinu medzi samostatné „nárečia“

Aký je najdôležitejší prínos Šafárika pre slovenský národ, slovenskú kultúru a slovenskú históriu? Prečo by mala verejnosť o ňom vedieť omnoho viac ako v súčasnosti?
„Hlavným prínosom je Šafárikovo vedecké dielo a osobitne jeho tri monumentálne knižné tituly – Geschichte der slawischen Sprache und Literatur nach allen Mundarten (Dejiny slovanského jazyka a literatúry všetkých nárečí), Slovanské starožitnosti a Slovanský národopis. Ide o základné vedecké diela slavistiky s vypracovanou metódou komplexného spracovania rozsiahlej filologickej a etnologickej látky,“ konštatuje prof. J. Gbúr.
Zároveň vyzdvihuje snahu P. J. Šafárika o globálny pohľad na Slovanstvo a jeho jazykové členenie a taktiež skutočnosť, že zaradil slovenčinu medzi samostatné „nárečia“ – na úroveň s češtinou – a redefinoval pojmy slovanský národ, slovanský jazyk, slovanská literatúra a literárna kultúra.

Nový dokument o Šafárikovom živote a diele

Dôležitým prínosom je aj básnická tvorba Šafárika sústredená do zbierky poézie Tatranská múza s lýrou slovanskou.
„Vďaka výbornému prekladu Ľubomíra Feldeka do súčasnej slovenčiny má priestor na to, aby úspešne vstúpila nielen do súčasnej školskej literárnej praxe, ale aj medzi čitateľov hľadajúcich inšpirácie v slovenskej klasicistickej poézii,“ myslí si literárny vedec prof. PhDr. Ján Gbúr, CSc., ktorý autorsky spolupracuje na príprave dokumentu o P. J. Šafárikovi.
„Ide o projekt nového dokumentárneho filmu o živote a diele tohto velikána, ku ktorému som napísal scenár. Zahrnul som doň najnovšie vedecké poznatky o Šafárikovom súkromnom a profesionálnom živote aj o jeho diele. Nebyť problémov spojených s pandémiou, film by bol už dokončený. Verím, že keď bude priaznivá situácia, verejnosť si ho bude môcť pozrieť na jeseň v tomto roku.“

Spracoval: M. Gladiš, FF UPJŠ

Posledná aktualizácia: 22.06.2021