Demokracia je systém, ktorý si vyžaduje neustálu starostlivosť, pravidelné kontroly a zdravé prostredie. Práve na tejto myšlienke bola postavená výstava, ktorú zorganizovali študentky a študenti učiteľstva dejepisu na Filozofickej fakulte UPJŠ v Košiciach a slávnostne ju otvorili 17. novembra 2025. Jej cieľom bolo poukázať na stav demokracie na Slovensku v minulosti a dnes, zdôrazniť význam občianskej angažovanosti a pripomenúť odkaz Nežnej revolúcie v súčasných spoločenských podmienkach.
Autori výstavy prirovnali fungovanie demokracie k ľudskému telu. Tak ako organizmus závisí od prísunu kyslíka, ktorý udržiava jeho životné funkcie v rovnováhe, aj demokratický systém potrebuje súhru svojich základných mechanizmov, aby zostal stabilný. Ak kyslík chýba, jednotlivé procesy sa narúšajú a celý organizmus prestáva fungovať. Rovnako je to aj s demokraciou.
Týmto „kyslíkom“ je kvalitné vzdelávanie – aby demokracia prežila, občania musia porozumieť jej fungovaniu, rozvíjať kritické myslenie a vnímať pokusy o jej oslabovanie. Zdravá demokracia potrebuje fungujúci a spravodlivý právny štát (mozog), slobodné voľby odolné voči manipulácii a dezinformáciám (pľúca), živú a nezávislú občiansku spoločnosť (srdce) a napokon vzdelaných občanov ako nositeľov kyslíka.
Výstava mala výrazne interaktívny charakter. Každý návštevník dostal na začiatku malú priesvitnú guličku symbolizujúcu molekulu kyslíka a stal sa tak metaforickou červenou krvinkou. Symbolicky tým prevzal svoj podiel zodpovednosti za stav spoločnosti.
Expozícia previedla návštevníkov kľúčovými obdobiami moderných slovenských dejín, a to od prvej Československej republiky až po súčasnosť. Každé obdobie bolo doplnené vlastnou „lekárskou správou“, ktorá hodnotila kondíciu jednotlivých orgánov demokracie a upozorňovala na ich oslabenia. Výstava ukázala, že demokracia na Slovensku nebola nikdy lineárnym príbehom. Je skôr sledom období posilnenia aj oslabenia, obnovy i varovných signálov, ktoré ovplyvňovali jej vitalitu.
Keď návštevníci prešli historickými súvislosťami, ktoré ukazovali, aké udalosti viedli k fungovaniu či zlyhávaniu demokracie, dostali možnosť zamyslieť sa nad tým, čo by bolo potrebné posilniť dnes. Tento zámer sa naplno prejavil v záverečnej časti výstavy – symbolickej „tepne“. Tu stáli pred sériou tvrdení o vlastnom postoji k dnešnému stavu demokracie: záleží mi na spravodlivých zákonoch, chcem byť súčasťou tvorby spoločnosti, či chcem dať váhu svojmu hlasu namiesto toho, aby som rozhodovanie prenechal iným.
Z vyše 700 návštevníkov sa len 13 rozhodlo preniesť svoju „voľbu“ na niekoho iného. Hoci nejde o reprezentatívny prieskum, ide o výrazný signál túžby ľudí byť aktívnou súčasťou demokratického procesu. Výstava jasne ukázala, že demokracia nie je anonymný mechanizmus, ale výsledok rozhodnutí, ktoré robíme každý deň. Tak ako v tele nie je žiadna krvinka zbytočná, aj v spoločnosti má každý jednotlivec svoj nezastupiteľný význam.
Demokracia prežíva len vtedy, ak ju aktívne živíme. A to poznaním, angažovanosťou, kritickým myslením a ochotou niesť svoj podiel zodpovednosti. Ak na to rezignujeme, slabne. Výstava preto pripomenula, že budúcnosť demokracie závisí vždy len od nás.
Bc. Monika Smoleňová
študentka 1. roč. Mgr. štúdia učiteľstva (história – anglický jazyk)
Foto: Samuel Tatar
