Dňa 25. septembra 2025 Katedra histórie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach – spoločne s Karpatskou platformou – organizovala v priestoroch Historickej auly Rektorátu UPJŠ diskusiu pri príležitosti Dňa obetí holokaustu a rasového násilia na tému „Nikdy viac je teraz!“.
Účastníkmi diskusie boli vedúci Múzea holokaustu v Seredi PhDr. Martin Korčok, PhD., rabín z Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v SR Misha Kapustin, gréckokatolícky kňaz a vysokoškolský učiteľ doc. ThDr. Peter Borza, PhD., univ. prof., z Katedry histórie Filozofickej fakulty UPJŠ a politológ Grigorij Mesežnikov z Inštitútu pre verejné otázky. Diskusiu moderovala interná doktorandka Katedry histórie FF UPJŠ Mgr. Viktória Švigárová.
Podujatie otvorilo akordeónové trio z Konzervatória Petra Dvorského v Košiciach, po ktorom nasledovali úvodné slová moderátorky. Diskusiu svojimi príhovormi otvorili predseda Karpatskej platformy Rostyslav Pyliaiev a dekanka Filozofickej fakulty UPJŠ prof. Mgr. Renáta Panocová, PhD.
Účastníci sa v rámci diskusie dotkli viacerých aspektov, ktoré sa týkajú problematiky holokaustu v dnešnej spoločnosti. Diskutovali o tom, prečo sa k problematike holokaustu opätovne vraciame a prečo má táto téma význam nielen z hľadiska pripomínania si historických udalostí, ale aj v kontexte súčasných spoločenských výziev. Rozoberali úlohu, ktorú zohráva holokaust v kolektívnej a historickej pamäti a potrebu jeho zrozumiteľnej komunikácie so širšou verejnosťou.
Osobitnú pozornosť venovali aj jedinečnosti holokaustu spomedzi iných genocíd a skutočnosti, ako táto udalosť presahuje židovskú komunitu a stáva sa celospoločenskou a stále aktuálnou tematikou.
Diskutujúci osvetlili rozdiely medzi pojmami antisemitizmus a antisionizmus a upozornili na tendencie trivializovať a relativizovať holokaust, čo môže viesť k oslabovaniu jeho historického a spoločenského významu. Účastníci sa v neposlednom rade venovali aj problematike vzdelávania o holokauste na základných a stredných školách, kde sa tejto téme v učebných plánoch venuje pomerne obmedzený priestor v dôsledku nedostatočnej dotácie hodín dejepisu. Zdôraznili potrebu vytvárať dlhodobý efekt vzdelávania, ktoré by formovalo historické vedomie žiačok a žiakov.
V závere podujatia sa do diskusie zapojili aj diváci, ktorí sa mohli k preberaným témam vyjadriť a položiť otázky. K diskusii sa tak mali možnosť vyjadriť nielen súčasní, ale aj bývalí pedagógovia a široká verejnosť, ktorá bola prítomná na diskusii.
Podujatie vytvorilo priestor na dialóg o problematike holokaustu, ktorá je stále aktuálna a je potrebné o nej diskutovať nielen v nuansách faktografického spracovania minulosti, ale má byť aj súčasťou verejného diskurzu. Akcentovaný bol aj význam vzdelávania v tejto oblasti, ktoré je nevyhnutné na formovanie historického vedomia a lepšieho pochopenia aktuálnosti tematiky holokaustu v dnešnej spoločnosti.
Mgr. Veronika Tomková
