Prejsť na obsah

Najnovšia knižná práca Marcely Gbúrovej

2minút, 24sekúnd

Marcela Gbúrová: Slavdom in Europe, Europe in Slavdom. A Vision of the Modernisation of Slavs by Štefan Launer. LAP LAMBERT Academic Publishing. Saarbrücken, Detschland. 116 s. ISBN 978-3659-71462-7

Najnovšia knižná práca Marcely Gbúrovej vznikla na podnet nemeckého vydavateľstva Lambert Academic Publishing. Vydavateľstvo oslovilo profesorku Katedry politológie FF UPJŠ v súvislosti s uverejnenou štúdiou v politologickom časopise Slovak Journal of Political Sciences (Liberalism According to Štefan Launer or on an Ethno-Emancipation Theory. Slovak Journal of Political Sciences. 2013, Volume 14, Issue 2, Pages 122 – 149). Knižná práca, ktorá vyšla v angličtine, je oproti uvedenej štúdii rozšíreným a prehĺbeným ponorom do problematiky. V troch rozsiahlych kapitolách sa autorka pokúsila identifikovať životné a národno-emancipačné osudy Štefana Launera v historicky prelomových 40. rokoch 19. storočia.
     Recenzovaná knižná publikácia nanovo otvorila tému dejín politického myslenia slovenských intelektuálov v prvej polovici 19. storočia, ktorí sa usilovali porozumieť Herderovým a Heglovým koncepciám, ale aj koncepciám a názorom iných mienkotvorných európskych intelektuálov týchto čias. Súčasne sa usilovali hľadať vlastné riešenia budúcnosti slovenského národa v rámci Uhorska, Slovanstva a Európy. Rozmer slovenského politického myslenia v 40. rokoch 19. storočia možno najviac pozorovať, ako to zdôrazňuje M. Gbúrová, na sporoch a modernizačných predstavách o slovanskom priestore u dvoch predstaviteľov tohto myslenia – Ľudovíta Štúra a Štefana Launera.
     Najmä v závere knižnej novinky autorka sumarizuje svoj pohľad na Š. Launera. Zdôrazňuje, že z pohľadu súčasnej civilizačnej paradigmy produktívnejšiu civilizačnú cestu Slovanom načrtol Š. Launer, pretože položil dôraz na racionálny rozmer filozofie európskych dejín. Nepodľahol dobovým rusofilským ani slovanským zjednocovacím koncepciám. Proti ním postavil dvojstupňovú integráciu európskych národov. V prvom kroku predpokladal kultúrno-civilizačné vyrovnanie slovanských národov so západoeurópskymi národmi cestou vzdelávania a osvojovania si výdobytkov ich kultúry, literatúry a techniky. V druhom kroku predpokladal vzájomné obohacovanie na princípe pôvodnej kultúrno-civilizačnej tvorby, čo je aj princípom súčasnej politiky Európskej únie.
     Kniha M. Gbúrovej je odborným politologickým pohľadom na citlivé témy slovenskej národnej identity v 19. storočí. Osobitne treba vyzdvihnúť objavenie osobnosti Štefana Launera, slovenského osvieteneckého racionalistu a liberála. V jeho prípade sa potvrdilo, ako pripomína M. Gbúrová, že „osudy tzv. okrajových názorových prúdov na závažné civilizačné otázky nemusia mať krátky život“.

Mgr. Gabriel Eštok, PhD.
Katedra politológie FF UPJŠ v Košiciach


Študuj na UPJŠ