História Katedry mikrobiológie
Katedra mikrobiológie vznikla v roku 2015 odčlenením od Katedry bunkovej biológie a rozšírila tak spektrum klasických biologických katedier na Ústave biologických a ekologických vied (ÚBEV). Jej prvým vedúcim bol doc. RNDr. Peter Pristaš, CSc. Aktuálne ju tvorí šesť stálych zamestnancov, čím sa radí medzi najmenšie katedry v rámci ÚBEV.
Katedra sa od svojho začiatku zameriavala na environmentálnu mikrobiológiu, predovšetkým na štúdium extrémofilov – mikroorganizmov prežívajúcich v prostrediach s extrémnymi fyzikálnymi parametrami, ako sú teplota (nad 55°C či pod 20°C), vysoko alkalické alebo kyslé pH (pH < 4 alebo pH > 8), salinita (2-5 M NaCl alebo KCl), v prítomnosti radiácie, ťažkých kovov (arzén, kadmium, meď, zinok) či za nedostatku živín (napr. baktérie zo sírnych prameňov).
V poslednom období sa zameriavame predovšetkým na „soľ-milujúce“ baktérie, tzv. halofily. Hoci je Slovensko vnútrozemská krajina a nemáme more, aj u nás môžeme nájsť celkom unikátne prostredia s vysokou salinitou. Príkladom je minerálny prameň „Slaná voda“ v Oravskej Polhore a najmä prešovská soľanka – takmer nasýtený roztok soli, využívaný ešte donedávna na produciu soli v Prešovskom solivare.
Nemenej vzrušujúcou témou sú síru-oxidujúce baktérie, obývajúce sírne pramene (známe pod názvom „vajcovky“), na ktoré je Slovensko mimoriadne bohaté. Tieto litotrofné baktérie sú adaptované na život v prostredí s nízkou dostupnosťou živín a dokážu pre svoj život využívať ako zdroj energie rôzne redukované zlúčeniny síry. Ich štúdium je nesmierne náročné a zároveň veľmi dôležité, pretože tieto baktérie boli pravdepodobne jednými z prvých živých foriem života na našej Zemi a poskytujú nám dôležité nápovedy o evolúcii života. Z vyššie spomenutých prostredí izolovala naša výskumná skupina veľký počet mikroorganizmov, z ktorých mnohé sú celkom nové baktériálne druhy. Vykazujú tiež zaujímavé metabolické charakteristiky, uplatniteľné v biotechnológiách a obnove životného prostredia (napr. produkujú výnimočne stabilné enzýmy či bioplasty).
Ďalším výskumným smerom Katedry mikrobiológie je genetická ekológia, konkrétne štúdium mechanizmov šírenia génov antibiotickej rezistencie v mimonemocničnom prostredí, ako aj štúdium vplyvu rôznych faktorov na toto šírenie (znečistenie iónmi kovov a vznik skríženej rezistencie voči kovom a antibiotikám).
Viac o našich aktivitách si môžete pozrieť na nasledujúcich stránkach:
- aktuálne riešené projekty
- záverečné práce, riešené na našej katedre
- prehľad vybraných publikácií
- Facebook stránka našej katedry
