hľadaj
Dnes je 21.05.2012, meniny má Zina

Zo života katedry

Prodekan J. Sabol získal Cenu primátora mesta Košice

       Spoločenským vyvrcholením osláv Dňa mesta Košice býva už tradične udeľovanie Cien mesta Košice a Cien primátora mesta Košice. Mestské zastupiteľstvo a primátor mesta ich udeľujú najvýznamnejším osobnostiam spätým s Košicami – za rozvoj mesta a šírenie jeho dobrého mena na Slovensku i v zahraničí. V deň udelenia prvej mestskej erbovej listiny (stalo sa tak 7. mája 1369) si každoročne preberie z rúk primátora Košíc – pred zrakmi ústavných činiteľov, starostov, členov mestskej rady a poslancov mestského zastupiteľstva i širokej verejnosti – najvyššie ocenenia mesta Košice niekoľko výnimočných jednotlivcov a kolektívov. Tento rok sa dostalo vzácnej pocty aj prodekanovi Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach Dr. h. c. prof. PhDr. Jánovi Sabolovi, DrSc. Primátor mesta Košice MUDr. Richard Raši, PhD., MPH, mu udelil Cenu primátora mesta Košice „za rozvoj a šírenie dobrého mena Univerzity P. J. Šafárika a Košíc vynikajúcou vysokoškolskou činnosťou a za zvyšovanie slovenskej kultúry“. Vedenie mesta Košice ocenilo osobný prínos profesora J. Sabola k rozvoju slovenskej jazykovedy, literárnej vedy a tiež Filozofickej fakulty a celej UPJŠ v Košiciach. „Predstavuje výraznú vedeckú a pedagogickú osobnosť, vo viacerých oblastiach obohatil bádateľské poznanie o originálne teórie,“ uvádza sa v zdôvodnení udelenia ceny. Navrhovatelia ďalej vyzdvihli skutočnosť, že profesor J. Sabol „skoncipoval základnú koncepciu rozvoja Katedry slovakistiky, slovanských filológií a komunikácie, je iniciátorom a spoluzakladateľom Laboratória experimentálnej fonetiky a komunikácie a Televízneho a filmového štúdia na Filozofickej fakulte UPJŠ, pracovísk na vysokej medzinárodnej úrovni. Univerzitu P. J. Šafárika a jej Filozofickú fakultu, ale i mesto Košice reprezentuje aj ako funkcionár a člen popredných slovenských a medzinárodných vedeckých, odborných, literárnych a kultúrnych inštitúcií a ako spoluorganizátor významných kultúrnych a vedeckých podujatí.“
       Pánu prodekanovi pre vedeckovýskumnú činnosť a doktorandské štúdium Dr. h. c. prof. PhDr. Jánovi Sabolovi, DrSc., v mene všetkých zamestnancov a študentov fakulty i celej univerzity k udelenej cene srdečne gratulujeme!

Košice 7. mája 2012
Text a foto: PhDr. Marián Gladiš

fotogaléria


Vedecký seminár venovaný prof. Františkovi Mikovi

Košice 26. apríla 2012 – Pedagógovia a študenti Katedry slovakistiky, slovanských filológií a komunikácie sa dnes popoludní zišli vo veľkej zasadačke Filozofickej fakulty UPJŠ, aby si pripomenuli život a dielo profesora Františka Mika – významného slovenského jazykovedca a literárneho vedca, nositeľa čestného titulu Doctor honoris causa Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (od roku 1995). V rámci interného vedeckého seminára pod názvom „Cesty (k) textu – Inšpirácie Františka Mika“ odznelo dvanásť odborných príspevkov v troch tematických blokoch: v jazykovednom vystúpili Dr. h. c. prof. PhDr. Ján Sabol, DrSc., doc. PhDr. Marianna Sedláková, PhD., PhDr. Iveta Bónová, PhD., Mgr. Lena Ivančová a Mgr. Eva Frühaufová, PhD.; v literárnovednom bloku s príspevkami vystúpili doc. PhDr. Oľga Sabolová, CSc., mim. prof., PhDr. Lukáš Šutor, PhD., PaedDr. Ivica Hajdučeková, PhD., a Mgr. Lenka Regrutová (z FF PU v Prešove); a v rámci mediálnovedného bloku svoje príspevky prezentovali doc. PhDr. Juraj Rusnák, CSc. (z FF PU v Prešove), Mgr. Ján S. Sabol, PhD., ArtD., a PhDr. Marián Gladiš. Do diskusie k jednotlivým príspevkom sa výraznou mierou zapojil aj prof. PhDr. Stanislav Rakús, DrSc., z FF PU v Prešove. Symbolickou bodkou za týmto (sčasti spomienkovým) podujatím bola projekcia filmového dokumentu o F. Mikovi, ktorého autorom je pedagóg FF UPJŠ, filmový režisér Ján S. Sabol. Publikačným výstupom bude recenzovaný vedecký zborník.

Text a foto: Marián Gladiš

fotogaléria


Pripomenuli sme si výročie úmrtia P. J. Šafárika

     „Pavol Jozef Šafárik – vedec a umelec“ – tak znel názov vedeckého seminára, ktorý pri príležitosti 150. výročia úmrtia P. J. Šafárika zorganizovala Katedra slovakistiky, slovanských filológií a komunikácie Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach (v spolupráci s mestom Košice a obcou Kobeliarovo). Podujatie sa uskutočnilo v piatok 27. januára 2012 vo veľkej zasadacej miestnosti Rektorátu UPJŠ. Seminár otvoril dekan Filozofickej fakulty UPJŠ prof. PhDr. Ján Gbúr, CSc., a prítomných účastníkov následne pozdravili rektor UPJŠ prof. MUDr. Ladislav Mirossay, DrSc., viceprimátorka Košíc MUDr. Renáta Lenártová a starosta Kobeliarova Jaroslav Nemčko.
     Plenárne rokovanie bolo rozdelené do troch tematických blokov: spoločensko-politického, jazykovedného a literárnovedného. S príspevkami a štúdiami reflektujúcimi život a dielo P. J. Šafárika postupne vystúpili prof. PhDr. Marcela Gbúrová, CSc., prof. PhDr. Júlia Dudášová, DrSc., doc. PhDr. Augustín Maťovčík, DrSc., doc. PhDr. Jozef Darmo, CSc., prof. PhDr. Ivor Ripka, DrSc., doc. PhDr. Ladislav Bartko, CSc., doc. PhDr. Marianna Sedláková, PhD., doc. PhDr. Oľga Sabolová, CSc., mim. prof., doc. PhDr. Peter Káša, CSc., Mgr. Ján Sabol, PhD., ArtD., prof. PhDr. Ján Gbúr, CSc., Dr. h. c. prof. PhDr. Ján Sabol, DrSc., a doc. PhDr. Marián Andričík, PhD. Všetky prezentované príspevky budú uverejnené v recenzovanom zborníku, ktorý vyjde v priebehu tohto roka. Pracovnú časť rokovania ukončilo neformálne spoločenské posedenie. Súčasťou spomienkového podujatia bola aj sobotňajšia exkurzia do Kobeliarova – rodiska P. J. Šafárika, konkrétne do Pamätného domu Pavla Jozefa Šafárika.
     Poďakovanie za úspešný priebeh podujatia patrí organizačnému tímu pod vedením doc. PhDr. Marianny Sedlákovej, PhD.

Text a foto: PhDr. Marián Gladiš

fotogaléria


S „pánom reportérom“ o reportáži

Vedieť čo chcem robiť, vedieť ako na to, k tomu organizačný talent, štipku novinárskeho šťastia a, samozrejme, aspoň základné znalosti niekoľkých cudzích jazykov – tak znie recept na dobrú reportáž v podaní „pána reportéra“ Petra Kubínyiho, ktorý zavítal na pôdu Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach, aby sa o svoje bohaté novinárske skúsenosti podelil s poslucháčmi masmediálnych štúdií (azda budúcimi kolegami) na tunajšej Katedre slovakistiky, slovanských filológií a komunikácie. Aká škoda, že na jeho príťažlivé rozprávanie „o reportáži ako žánri a životnom štýle“ bolo zvedavých len osem študentov – z vyše deväťdesiatich, ktorí mali v tom čase voľno. Žiaľ, aj toto je obraz nastupujúcej generácie mediálnych pracovníkov...
„Čitateľa si musíte získať hneď prvou vetou, aby chcel vašu reportáž dočítať až do konca. Citovaním bedekrov to však nedosiahnete,“ poradil hŕstke záujemcov súčasný predseda Slovenského syndikátu novinárov s tým, že práve opísané bedekre sú typickým obrazom väčšiny reportáží v slovenských médiách. „Ďalšou otázkou je, o čom má byť vaša reportáž. Určite by nemala byť o vás ako autorovi – kde ste boli, čo ste tam videli a ako ste sa tam dostali, ale o téme, ktorú chcete priniesť čitateľovi, a tú je ideálne spracovať cez príbeh konkrétneho človeka, ktorý je s miestom reportáže spojený. Nešťastie vo Fukušime a skutočnosť, ako naše médiá túto tému uchopili, svedčí o pravom opaku...“

Naše úprimné poďakovanie za zorganizovanie skvelého stretnutia so skvelým novinárom a človekom patrí Kataríne Čižmárikovej, predsedníčke Regionálnej organizácie Slovenského syndikátu novinárov v Košiciach.

Košice 13. decembra 2011
Text a foto: Marián Gladiš
  


O Horúcom lete s Viliamom Klimáčkom

Fidlikant na saxofóne píšuci na objednávku či požiadanie, propagátor komiksu a „poklesnutého umenia“, odporca bažiny, ktorá sa volá showbiznis, necítiaci k sebe žiaden sentiment – to je len pár prívlastkov, ktorými Viliam Klimáček charakterizoval sám seba.  My dodávame vyštudovaný lekár, riaditeľ alternatívneho bratislavského divadla GUnaGU (, ktorého alternatívnosť snáď dostatočne vyjadruje už samotný názov), režisér, autor jednej rozprávkovej knihy, dramatických aj prozaických textov. Svoj najnovší román Horúce leto 68 prezentoval v utorok 29.11.2011 na pôde Filozofickej fakulty UPJŠ. Zanietene rozprával o krajine preplnených knižníc, v ktorej sa dá stať dvojnásobným cudzincom, rešpekte k žijúcim postavám, vysvetľoval svoje motivácie a pohnútky k napísaniu tejto knihy, ktorá je ako sám povedal „bohužiaľ aktuálnou“. Toto stretnutie nebolo len rozprávaním o literatúre, divadle, historických zlomoch či emigračnej a inej politike. Bola aj o hraní pred komisiou, o tom, aké je to vyhorieť, o guli na guľtú, hre z obdobia SNP, v ktorej vystupuje okrem Salvadora Dalího aj slepé dievča, ktoré chce prebudiť sitnianskych rytierov, aj o tom, že dnes by sa zrejme rovnakú hru napísať neodvážil.

Text a foto: Mgr. Daniela Lešová

fotogaléria


Prednáška a prezentácia kníh prof. PhDr. Imricha Sedláka, CSc.

V pondelok 28.11.2011 nám v Knižnici Filozofickej fakulty predniesol prof. Imrich Sedlák krátku prednášku na tému - ako sám vravel - „inej, nie novej“ periodizácie slovenského literárneho romantizmu. Zároveň predstavil publikáciu Dejiny slovenskej literatúry, na ktorej sa autorsky podieľal aj dekan Filozofickej fakulty prof. PhDr. Ján Gbúr, CSc., a svoju biografiu Päťdesiat rokov v slovenskom národnom živote.
Ak by periodizáciu prof. Sedláka mali v skratke predstaviť, povedali by sme, že zatiaľ čo podľa tej staršej sa literárny romantizmus končí revolúciou v roku 1848, v jeho periodizácii sa revolučný rok ako medzník ani nevyskytuje. Je to preto, že podľa nášho hosťa revolúcia bola len dočasným prerušením, ale tvorivé koncepcie predstaviteľov romantizmu sa naďalej plynule rozvíjali aj po nej. Jeho periodizácia vyzerá takto:
   1. 1836 – 1843 – formovanie romantizmu
   2. 1843 – 1860 – zrenie a dozrievanie romantizmu
   3. 1860 – 1880 – doznievanie slovenského literárneho romantizmu.
Okrem nového pohľadu na periodizáciu romantizmu sa prof. Sedlák zaoberá mapovaním kultúrneho diania na východnom Slovensku od najstarších čias až podnes. Ako zdôraznil, nejde mu v žiadnom prípade o východoslovenský lokálpatriotizmus či separatizmus. Skúma východ vždy v kontexte celého Slovenska, čo je krokom k celostnejšiemu chápaniu (nielen) literárneho vývinu na Slovensku. Náš pán dekan prof. Ján Gbúr dodal, že centrum a periféria nie sú vecou geografického umiestnenia. O tom, či sa fakt kultúry nachádza v centre či na periférii, rozhoduje jeho kvalita.

Text: Mgr. Jozef Palaščák
Foto: Mgr. Daniela Lešová a Mgr. Jozef Palaščák

fotogaléria


 O látke, téme, probléme a tvare s profesorom Rakúsom

„Veľa tvorivých síl, úspechov a šťastných dní želá Stanislav Rakús.“ To je prianie adresované študentom aj vyučujúcim Katedry slovakistiky, slovanských filológií a komunikácie, ktorá v spolupráci s Univerzitnou knižnicou UPJŠ 10.11.2011 zorganizovala prezentáciu odborných publikácii významného slovenského prozaika a literárneho vedca prof. Stanislava Rakúsa, ktorému robil spoločnosť vydavateľ Koloman Kertész Bagala. Knihy Medzi látkou a témou a Hovoriť niečím iným sú prehĺbením teórie látky, témy, problému a tvaru, ktorá tvorí najväčší prínos autora do slovenskej literárnej vedy.  Rozprávačstvo, ktorým sú špecifické jeho prozaické knihy sa prejavilo aj na prezentácii, keď sme sa od pojmu tvar dostali k spätosti jeho textov ku konkrétnym miestam či vyberaniu hrobového miesta. Nech to znie akokoľvek sentimentálne, po slovách autora v hovorenej či písanej podobe zostáva na tvári úsmev či iskra v oku. Profesor Rakús ukázal, že ľudskosť a literárna veda, odbornosť a múzickosť sa nevylučujú, on sám je stelesnením ich koexistencie.

Text a foto: Mgr. Daniela Lešová 

fotogaléria


 O metafore s profesorom Jánom Zamborom

      Predstaviť svoje nové knihy (Tvarovanie básne, tvarovanie zmyslu a Slohy na otcovu smrť a iné španielske elégie) a podiskutovať o básnickej metafore a jej druhoch prišiel 7. apríla 2011 na pôdu Katedry slovakistiky, slovanských filológií a komunikácie Filozofickej fakulty UPJŠ významný slovenský básnik, pedagóg, literárny vedec a prekladateľ – profesor Ján Zambor. Aj keď už takmer tri desaťročia žije v Bratislave, k rodnému východu Slovenska a najmä k prešovsko-košickému akademickému prostrediu sa dodnes hrdo hlási. „Cítim sa spätý s prostredím, z ktorého som vyšiel,“ hovorí J. Zambor (pochádza z Tušickej Novej Vsi v okrese Michalovce), ktorého učiteľmi boli takí velikáni slovenskej jazykovedy a literárnej vedy ako Ján Sabol, Albín Bagin, Stanislav Rakús či nedávno zosnulý František Miko.
      Napriek tomu, že o metafore existuje množstvo štúdií, v mnohých nenájdete jedinú metaforu. Profesor Zambor sa vo svojej knihe Tvarovanie básne, tvarovanie zmyslu venuje interpretácii metafory, čím – pravdaže – na seba berie značné riziko, avšak (ako sám poznamenáva) bez toho o metafore hovoriť nemožno. „Interpretácia je riziko, ale treba ho podstúpiť. Je to produktívny spôsob skúmania umeleckého prostredia,“ tvrdí J. Zambor, ktorý sám seba považuje za „interpretačného optimistu“, a preto sa pridŕža pravidla „radšej nadinterpretovať, ako sa vzdať interpretácie“.
      K interpretátorsky najobľúbenejším autorom Jána Zambora patria Ján Stacho, Jozef Mihalkovič a Ján Švantner. Na základe akých kritérií si vyberá básnikov, ktorých interpretuje? „Celý život čítam týchto autorov, žijem nimi, celé ich básne poznám naspamäť,“ konštatuje profesor Zambor, ktorého srdcovou záležitosťou je aj ruská a španielska poézia. K jeho najmilovanejším patrí verš „génius píše abecedu svojou krvou, nie cudzou“ od populárneho ruského básnika Andreja Voznesenského.

Zdroj: časopis Univerzál, č. 2/2011, s. 8
Foto: Mgr. Jozef Palaščák a Marián Gladiš

fotogaléria


  O divadle s profesorom Karolom Horákom

      Foyer košického Domu umenia bolo 8. marca 2011 miestom nevšedného zážitku pre všetkých milovníkov a obdivovateľov diela profesora Karola Horáka – významného slovenského spisovateľa, dramatika, literárneho a divadelného vedca a uznávaného vysokoškolského pedagóga. Literárno-hudobné soaré venované jeho dramatickej, rozhlasovej a televíznej tvorbe – pod režisérskou taktovkou Jána S. Sabola – moderoval Peter Himič, riaditeľ košického Štátneho divadla a študent K. Horáka. „Som rád, že slovné spojenie ‚Horákov žiak‘ sa dnes chápe ako terminus technicus,“ vyznal sa P. Himič.
      A práve univerzitné prostredie a alternatívne divadlo vysokoškolákov boli K. Horákovi priam osudovo predurčené. „Študentské divadlo – to je vlastne polemika s klasickým divadelným tvarom, akési laboratórium poetiky. Robíme pohybové divadlo, trochu obrazné. Ide o symbiózu slova a pohybu. Aj na zahraničných festivaloch sme hrali po slovensky, naše texty sme nikdy neprekladali. Jazykovú bariéru sme prekonávali divadelnou výpoveďou a mali sme úspech,“ uviedol K. Horák.
      V rámci soaré si prítomní diváci vypočuli a pozreli ukážky z viacerých Horákových diel, napr. z rozhlasovej hry Ucho (vyhrala hlavnú cenu na Festivale rozhlasových hier v Piešťanoch v roku 1985), televízneho filmu Cukor (režíroval ho Stanislav Párnický) či kultových divadelných inscenácií Džura, Živý nábytok a Tip-top biotop. „Rozhlasové realizácie mojich hier boli pre mňa v minulosti ‚laboratóriom‘ – je škoda, že tým časom odzvonilo. Tento žáner sa z rozhlasového prostredia pomaly, ale isto vytráca,“ poťažkal si profesor Horák, podľa ktorého platí zásada „aký život, také divadlo“...

Zdroj: časopis Univerzál, č. 2/2011, s. 8
Foto: Mgr. Daniela Lešová

 prof-Horak.jpg


  Jozef Marko: Myslite vždy na to, čo chcete dosiahnuť

       Študenti prvého a druhého ročníka – „masmediálnici“ privítali v utorok 22. marca 2011 na pôde FF UPJŠ vzácnych hostí z Magistrátu mesta Košice. Zatiaľ čo vedúci oddelenia pre styk s verejnosťou Ing. Jozef Marko prijal ich pozvanie už po druhý krát v priebehu dvoch rokov, pre hovorkyňu Mgr. Martinu Viktorínovú, M.A., to bola jej premiéra medzi budúcimi novinármi.
      Môžeme hovorcom veriť? Ako zvládnuť stres a nečakané problémy? Magistrát prepúšťa desiatky zamestnancov, čo bude s ľuďmi? „Padali otázky na telo“, no hostia odpovedali úprimne, pravdivo a profesionálne.
      Rozprávanie o neľahkej práci novinára, rozporuplnej a náročnej úlohe hovorcu bývalých VSŽ, ale aj o „rozsudku profesionálnej smrti“ v štátnom podniku Lesy SR dokázal Jozef Marko odľahčiť humorom a príjemným vystupovaním. Odhalil svoje sny a ambície, profesionálne i osobné, poslucháčov povzbudzoval v procese „vybojovať si svoje miesto na slnku“ : „ Myslite vždy na to, čo chcete dosiahnuť a určite budete úspešní,“ zdôraznil. Hovorkyňa Martina Viktorínová, vekom a mladistvým zjavom pripomínajúca skôr študentku, svojím vystúpením však potvrdila odbornú pripravenosť zvládnuť súčasnú náročnú pracovnú pozíciu. Politologické vzdelanie a stáž v zahraničí sú pre ňu dobrou profesionálnou základňou, čo ukázala aj v odpovediach na otázky z publika, ktoré boli prinajmenšom aj nečakané.
      Stretnutie sa nieslo v duchu príjemnej atmosféry, profesionality a ochoty podeliť sa o skúsenosti. Okrem nových znalostí a zážitkov si štyria z nás, ktorí podľa hostí kládli „nepríjemné“ a originálne otázky, získali knihu Nežná zelená (autorom je Ján Mičovský). Publikácia dokumentuje „zoradené fakty politickej moci a lobistickej skupiny“ v štátnom podniku Lesy SR v čase, keď tam pracoval aj Jozef Marko.
 
Zuzana Matkovská, študentka MSb 1

 

 DSC04159.JPG  DSC04158.JPG

 


 Majster Ballek: Najťažšie je nájsť prvú vetu

      Skvelý spisovateľ a znamenitý človek s krásnou dušou – tak sa nám predstavil významný slovenský literát, politik a diplomat Ladislav Ballek, ktorý koncom novembra navštívil Katedru slovakistiky, slovanských filológií a komunikácie Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach. Hoc rodák z juhu stredného Slovenska, hneď v úvode stretnutia s košickými študentmi sa vyznal z lásky aj k východu našej krajiny, odkiaľ pochádzajú nielen jeho starí rodičia (zo Spiša), ale tu žijú aj jeho brat (v Košiciach) a sestra (v Prešove).
      Majster Ballek si zaspomínal nielen na detstvo, študentské časy a svoje literárne začiatky, ale aj na takmer osem rokov strávených v Prahe ako veľvyslanec SR v Českej republike (2001 až 2008). „Nechtiac som sa stal rekordérom, asi na mňa zabudli,“ zažartoval a na vysvetlenie doplnil, že veľvyslanec opúšťa svoj diplomatický post zvyčajne po troch až štyroch rokoch. „Mnohí zahraniční diplomati, s ktorými som sa stretával, registrovali Slovensko ako hornatú krajinu, po ktorej chodia staré panie s kozičkami, aby sa uživili. Keď však osobne navštívili slovenské regióny, ostali očarení. Žartom som im vravieval: Keď pôjdete na Slovensko, nechoďte bez manželky, lebo sa nevrátite.“ Vzápätí však posmutnel: „Slovensko-české vzťahy sú dnes lepšie ako slovensko-slovenské či česko-české vzťahy. Týmto pomerom nerozumiem, a preto mi chýba motivácia tvoriť.“
      A čo je najťažšie pri písaní novely či románu? „Nájsť prvú vetu. Potom to už ide pomerne ľahko. Postavy, ktoré si vymyslíte, začínajú žiť v okamihu, keď si robia čo chcú. Musia byť živé, presvedčivé, musia mať dušu. Postava má vnucovať autorovi to, čo má hovoriť, nie naopak. Autor – rozprávač musí mať svoje postavy úprimne rád. Nuž a musí písať a písať, nesmie prestať – v noci, v horúčkach...“
      Ladislav Ballek (ako bývalý rozhlasový pracovník a redaktor denníka) sa vzápätí nevyhol dôraznej kritike súčasných médií. „Idú len po zábave a škandáloch. Pozitívna správa dnes nemá šancu dostať sa do novín, do rozhlasu či televízie ani nehovoriac. Informácie potrebné k životu preto hľadám v kultúre, nie v médiách, ktoré plne podľahli komercii. Viem, som príliš kritický, ale to preto, že ma tento stav znepokojuje a žiada sa mi vyvolať širšiu diskusiu na túto tému...“
 
Zdroj: časopis Univerzál, č. 4/2010, s. 10

  

 ballek-1.JPG  ballek-2.JPG

Navštívil nás Jaromír Nohavica 

Medzi dvoma košickými koncertmi, ktoré absolvoval koncom októbra – presnejšie 28. a 29. 10. 2010, si obľúbený český pesničkár Jaromír Nohavica našiel čas (aj vďaka skvelým osobným vzťahom s pedagógmi Katedry slovakistiky, slovanských filológií a komunikácie) na návštevu Filozofickej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach. Po skončení mimoriadne zaujímavej diskusie so študentmi a zamestnancami fakulty v preplnenej „aule“ na Petzvalovej ulici poskytol exkluzívny rozhovor vysokoškolskému časopisu Univerzál, ktorý pripravujú a vydávajú študenti masmediálnych štúdií Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach.
 
Text: Michal Lendel
Foto: Lucia Lendelová 
 
* * *
Link na na článok:

http://www.casopisuniverzal.sk/Univerzal/na_kave_s/Entries/2011/10/1_..._s_Jaromirom_Nohavicom.html
  

nohavica-1.JPG nohavica-2.jpg nohavica-3.JPG

 


   Študentská fikcia: Poslanec Mrava na súde neuspel

 „Súd ukladá žalovanému v treťom rade povinnosť uverejniť na prvej strane denníka Telegraf ospravedlnenie v nasledovnom znení...“ Nie, nejde o skutočný rozsudok, ale o študentskú fikciu na modelovom  súdnom pojednávaní odohrávajúcom sa na pôde Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

       Autor  myšlienky,  právnik JUDr. Peter Kerecman, PhD.,  v tomto akademickom roku viedol niekoľko prednášok pre poslucháčov študijného odboru Masmediálne štúdiá v rámci predmetu Masmediálne právo a etika. Cieľom fiktívneho súdneho procesu bolo predviesť študentom, ako sa ich získané poznatky dajú uplatniť v novinárskej praxi.

      Predmetom pojednávania bola žaloba istého poslanca Jána Mravu za porušenie ochrany súkromia. Článok v denníku Telegraf totiž zverejnil informácie z jeho homosexuálnej minulosti, ktoré ostro kontrastovali s poslancovými kritickými vyhláseniami na adresu registrovaných partnerstiev. A práve  v čase, keď v parlamente aj v občianskej spoločnosti prebiehala živá diskusia o ich uzákonení. Obžalované boli hneď tri osoby: autor článku, zdroj, ktorý mu pikantné informácie poskytol, a vydavateľ denníka Telegraf. Predvolaných bolo hneď niekoľko svedkov, ktorí však svojimi tvrdeniami žalobcovi príliš nepomohli.
      Jednotlivých úloh sa zhostili denní i externí študenti druhého ročníka masmediálnej komunikácie. Ešte pred začiatkom pojednávania patrične upravili rozloženie lavíc a stoličiek, aby všetko vyzeralo autenticky, ako v súdnej sieni. „Sudca “ JUDr. Peter Kerecman, PhD., si dokonca obliekol originálny sudcovský talár.
      Úvod patril hlavným aktérom, ktorí počas svojich prejavov predostreli  postoje ku všetkým bodom sporu. Museli preukázať schopnosť zorientovať sa v problematike a logicky uvažovať, aby argumentovali vo svoj prospech. Nasledovali výpovede svedkov. Tí okolité publikum neraz rozosmiali svojím presvedčivým hereckým talentom. Príkladom bol Ivan Zezulka, ktorý majstrovsky zvládol úlohu homosexuálneho partnera poslanca Mravu zo študentských čias. Na výpovede svedkov mohli samozrejme reagovať jednotliví účastníci konania v snahe využiť ich vo svoj prospech.
      Ešte záverečné reči právnych zástupcov a – všetci von z miestnosti!  Po chvíli sa účastníci konania  mohli vrátiť na svoje miesta a vypočuť si rozsudok. Súd uznal žalobu za opodstatnenú iba voči vydavateľovi denníka Telegraf, ktorému uložil povinnosť verejne sa ospravedlniť za zverejnenie údajov súkromného charakteru o poslancovi Mravovi.
      Fiktívny, bezmála päťhodinový proces, splnil svoj účel. Študenti mali možnosť hlbšie pochopiť problematiku mediálneho zákonodarstva a lepšie si uvedomiť tenkosť ľadu, na ktorom balansujú novinári pri výkone svojho povolania. Povolania, ktoré raz  budú vykonávať aj naši študenti.

 Anton Vass a Viktor Wurm

fotogaléria


  Na konferencii Médiá a text 3

       V príjemnom prostredí mestečka Veľký Šariš sa koncom októbra 2010 (21. – 22. 10.) konala vedecká konferencia s medzinárodnou účasťou pod názvom Médiá a text 3. Podujatie zorganizovala Katedra komunikačných a mediálnych štúdií Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove a aktívne sa na ňom zúčastnili aj piati členovia našej katedry: Dr. h. c. prof. PhDr. Ján Sabol, DrSc. (s príspevkom Kalózne teliesko – binárne opozície – mediálne texty), Mgr. Ján S. Sabol, PhD., ArtD. (Slovenské verejnoprávne médiá – „včera, dnes a zítra“), PhDr. Renáta Koziaková (Stereotypy v reklame), Mgr. Jozef Dzurjak (Fenomén textu populárnej piesne v prostredí masmediálnej komunikácie) a PhDr. Marián Gladiš (Sociálne siete ako masovokomunikačné médiá – áno či nie?). Konferencia pracovala v dvoch sekciách – mediálnej a lingvistickej. Publikačným výstupom bude recenzovaný konferenčný zborník, ktorý vyjde začiatkom roka 2011 súbežne v tlačovej podobe a on-line verzii na internete.
      Na podujatí bola predstavená (a súčasne slávnostne uvedená do života) nová odborná publikácia z autorskej dielne prešovských a košických vysokoškolských pedagógov Texty elektronických médií s podtitulom Stručný výkladový slovník. Členmi autorského kolektívu pod vedením doc. PhDr. Juraja Rusnáka, CSc., z Prešovskej univerzity boli aj náš katedrový kolega Mgr. Ján S. Sabol, PhD., ArtD., a Mgr. Renáta Gregová, PhD., z Katedry anglistiky a amerikanistiky Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach. Táto mimoriadne užitočná publikácia (najmä pre poslucháčov masmediálnych štúdií) je v niekoľkých exemplároch k dispozícii aj v knižnici Filozofickej fakulty UPJŠ na Kostlivého ulici.
 

Text: Marián Gladiš

 texty-elektronickych-medii.jpg

 


  „Rozprávkový“ rozprávkar a „divadelné“ divadlo

 
       V utorok 11. mája nás svojou návštevou prekvapil a potešil autor predovšetkým rozprávkových kníh, ale aj próz a divadelných hier Ján Milčák. Okrem toho, ako jeho tvorba ovplyvňuje jeho prácu lekára a naopak sme si vypočuli aj úsmevné príbehy o sliepkach, ktorých najobľúbenejšie miesto bolo na orgováne, o tom, že klepot stroja upokojuje alebo, že kývanie ušami je najlepšou odpoveďou na zvedavé detské pohľady. Rozprávkar nám počas samotnej besedy potvrdil, že priťahuje pozornosť detských duší a že do každého z nás tak trocha vidí. Neprezradil však, či ho to niekto naučil alebo je to niečo, čo v sebe objavil náhodou. Keď ho stretnete na ulici, spoznáte ho podľa pokojného výrazu, úprimného pohľadu či kývajúcich uší, pokojne sa ho na to opýtajte.
       Po rozprávaní sa nám predstavil ďalší z autorov Karol Horák, tentoraz nám ukázal svoju divadelnú tvár a so svojím prešovským súborom vysokoškolákov odohral pár fragmentov. Koordinácia pohybov rúk a nôh, práca s hlasom – vedomé vizuálne a auditívne pôsobenie na diváka bolo vlastné každému členovi súboru. Ukázali, že na tvorenie netreba ozvučenie, osvetlenie, rekvizity či honosné kostýmy, že na to stačí chuť a chcenie. Dúfajme, že tvorivosť je nákazlivá.
 
Text: Mgr. Daniela Lešová

Foto: Mgr. Daniela Lešová

 

rozpravkar1.jpg rozpravkar2.jpg rozpravkar3.jpg

 


  Autorské čítanie v Kulturparku v Kasárňach

 
       5.5. o 5tej sme sa v rámci Trojdňového autorského čítania známych slovenských autorov stretli – ako inak – so známymi slovenskými spisovateľmi. Kým si o prvom z večerov čosi povieme, patrí sa predstaviť hostí. Moderátorom bol Ján Gavura (básnik, prekladateľ). Otázky kládol Jánovi Litvákovi (básnik a prozaik), Danielovi Pastirčákovi (básnik, prozaik, prekladateľ), Richardovi Kittovi (básnik), Erikovi Jakubovi Grochovi (básnik, prozaik, prekladateľ) a pedagógovi našej univerzity Mariánovi Milčákovi (básnik, prekladateľ). Pre menej znalých by som podotkol, že spomínaní patria k elite Slovenskej poézie, alebo sa ňou raz stanú - Richard Kitta je predsa len ešte primladý. Kým poviem čosi viac, vysvetlím, že prvému z troch večerov sa venujem práve preto, že sa ho zúčastnil náš kolega.
       V živote každého z týchto pánov došlo k zlomu. Prežili revolúciu, zmenu vlastného pohľadu na umenie, zmenu svetonázoru. Napríklad z Daniela Pastirčáka ateistu sa stal kazateľ Cirkvi bratskej. Prvá otázka moderátora Jána Gavuru teda znela, pod čo zo svojho života by sa už dnes nepodpísali. Odpovede sa rôznili. Niektorí by sa nepodpísali pod svoju prvú knihu, Erik Jakub Groch by sa nepodpísal pod päť svojich kníh, ale napríklad Ján Litvák, alebo Daniel Pastirčák sa vidia ako celiství aj s tým, čoho sa v živote vzdali. Veď, ako vravel Daniel Pastirčák, zo Šavla sa stal Pavol, zo zbabelca Šimona sa stal Peter – skala.
       Napriek tomu, že sú všetci najmä básnikmi, boli ich odpovede priam epicky košaté. Nevyhli sa však ani lyrickej obraznosti. Priestor na ňu mali počas čítania svojich veršov, ale aj počas odpovedí na ďalšie dve otázky. Ich znenie bolo takéto: „Vedeli by ste si svoj život predstaviť bez písania? Je podľa vás poézia (pre vás) poézia formou bytia?“ Ako vravím, odpovede sa rôznili. To, čo bolo spoločné, bola ochota hľadať odpovede a ochota hľadať tie správne otázky. V tom je zároveň tvorba umelcov podobná vedeckému skúmaniu. Báseň otvára možnosti čítania bez dosiahnutia definitívneho významu obrazov. Veda otvára priestor, v ktorom je každé nové zistenie sprevádzané novými otázkami. Napriek rôznosti odpovedí je cesta k nim miestom, kde sme sa všetci stretli.
 
Text: Jozef Palaščák junior

Foto: Daniela Lešová

  

autorske-citanie1.jpg autorske-citanie3.jpg autorske-citanie4.jpg

 


  „Masmediálnici“ začali vydávať časopis Univerzál

        Košice 12. mája 2010 – Študenti masmediálnych štúdií Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (FF UPJŠ) v Košiciach uviedli do života svoj prvý komplexný mediálny produkt – študentský časopis s priliehavým názvom Univerzál. Úlohy krstných rodičov sa ochotne ujali dekan FF UPJŠ prof. PhDr. Ján Gbúr, CSc. a benjamínka pedagogického zboru Katedry slovakistiky, slovanských filológií a komunikácie Mgr. Lucia Jasinská. Svoje „krstné dieťa“ nepokropili šampanským – ako to v takýchto prípadoch býva zvykom, ale ho obsypali bielymi plastovými písmenkami a zaželali mu „dlhý a úspešný akademický život“.
       Časopis Univerzál bude vychádzať ako štvrťročník v počiatočnom náklade tristo kusov. Na šestnástich plnofarebných stranách (tvorcovia majú smelú ambíciu postupne zvyšovať nielen počet výtlačkov, ale aj strán časopisu) čitatelia nájdu množstvo zaujímavých informácií zo študentského a akademického života na košickej filozofickej fakulte, ale aj tzv. voľnočasové čítanie či vlastnú literárnu tvorbu študentov UPJŠ. Redakčná rada pritom kladie dôraz na žánrovú pestrosť ponúkaného „menu“ – okrem klasických správ a reportáží preto v Univerzáli nechýbajú ani fejtóny, glosy, recenzie a ďalšie žurnalistické žánre, z ktorých mnohé sa z tradičných tlačových médií (pomaly, ale isto) vytrácajú.
       „V premiérovom čísle ponúkame zaujímavé rozhovory so spisovateľmi Kornelom Földvárim a Petrom Šulejom a ich vydavateľom Kolomanom Kertészom Bagalom, recenziu oscarového Avatara, duchaplné fejtóny a glosy zo študentského prostredia či vskutku originálne rýchlokurzy španielčiny a taliančiny, ktoré čitateľovi zaručene vyčaria úsmev na tvári. Nuž a nezabúdame ani na úskalia materinského jazyka, na ktoré upozorňujeme v rubrike Jazykové okienko,“ uviedla šéfredaktorka časopisu Univerzál Lucia Lendelová, študentka 2. ročníka masmediálnych štúdií na FF UPJŠ v Košiciach.
 
Text a foto: Marián Gladiš

  fotogaléria


  „Novinári sú strážni psi demokracie“

        Stretnutie s odborníkom z praxe je vždy príležitosťou získať mnohé cenné poznatky. Študenti masmediálnej komunikácie si na záver výučby letného semestra pozvali na akademickú pôdu hosťa,  poradcu Ústavného súdu SR JUDr. Miloslava Babjaka.
       Má možnosť novinár chrániť svoj zdroj informácií, kde sú hranice jeho práva a etiky? Budúci profesionáli mali príležitosť čerpať z teoretických, ale aj praktických skúseností naslovovzatého odborníka a osvojiť si základné morálne princípy žurnalistiky. Po úvodnom vstupe z histórie masmediálneho  práva odpovedal prednášajúci na otázky zanietených študentov a vysvetlil, prostredníctvom príkladov, čo sa „v novinárskej brandži“ smie a čo nie je prípustné. Zvlášť sa zameral na pôsobenie a úlohu novinára v demokratickej spoločnosti.
       „Novinári sú strážni psi demokracie“, známym výrokom ukončil JUDr. Miloslav Babjak svoje vystúpenie. Masmediálne právo a etika sa prakticky dotýkajú všetkých, novinárov i občanov, ako sme sa presvedčili „suché“ paragrafy v zaujímavej prezentácii majú svoj presný rozmer i podnetné aplikácie. 
 
Peter Getlík

študent 1. ročníka Masmediálnej komunikácie

  

beseda2-MSb.jpg beseda3-MSb.jpg beseda1-MSb.jpg

 


 Doktorandi Katedry slovakistiky, slovanských filológií a komunikácie na medzinárodnej konferencii v Prahe

        Koncom apríla, presnejšie 28. a 29., sa konala v Prahe medzinárodná konferencia s názvom Podoby a funkce příběhu: pokus o interdisciplinární a intermediální debatu. Usporiadal ju Ústav pro českou literaturu Akademie Věd ČR v spolupráci s Pedagogickou fakultou Univerzity Karlovy. Za jej organizáciou stáli Mgr. Stanislava Fedrová a PhDr. Alice Jedličková, CSc..
       Pre nás, začínajúcich doktorandov, bola táto konferencia zaujímavá z viacerých dôvodov. Jej prostredníctvom sme mali možnosť sa stretnúť s iným typom myslenia o literatúre, veď platí: iný kraj, iný mrav. A literárnovedného myslenia sa to týka tiež. Rôznosť je daná tak rozdielnou českou tradíciou, ako aj väčšou otvorenosťou voči západným vplyvom (dekonštruktivizmus, naratológia). V diskusiách k našim i cudzím príspevkom zaznelo nemálo podnetných pripomienok, na ktoré sme čakali. Rovnako sa dalo predpokladať, že keď sa do sveta vydáme, uvidíme, koľko nám toho ešte treba vo svete, nielen v tom literárnovednom, spoznať.
       Ako to už vo svete býva, stretli sme sa na medzinárodnej konferencii nielen s Čechmi a Poliakmi. Takmer polovica autorov príspevkov boli totiž Slováci. Kým Česi nadväzujú pri uvažovaní o príbehu na naratologickú tradíciu Lubomíra Doležela, Slováci majú vo výbave Františka Miku, ale zaznelo aj meno nášho prodekana profesora Jána Sabola.
       K samotnej konferencii. S príspevkami vystúpili takmer tri desiatky účastníkov. Hlavná téma, Podoby a funkce příběhu: pokus o interdisciplinární a intermediální debatu, bola členená do podtém. V jednej z nich s názvom Obraz jako inscenace příběhu so svojím príspevkom Príbeh anestetiky v umení vystúpila Mgr. Daniela Lešová. V ďalšej sekcii s názvom Hledání kognitivního rámce: příběh vystúpil Mgr. Jozef Palaščák s príspevkom Príbeh ako gnozeologický nástroj.
       Treba povedať, že konferencia bola súťažná a tiež treba priznať, že sme našej univerzite žiadne ocenenie nepriniesli. Motivácie sme však získali neúrekom. Príbeh našej cesty do Prahy nie je jedným z tých, ktoré končia návratom zo sveta a formulkou „a žili šťastne, až kým nepomreli“, hoc je Praha aj rozprávkovo stovežatá. Predpokladám, že tento príbeh sa s variáciami bude opakovať, časom na stúpajúcej úrovni. O rok to môže byť príbeh o novom dialógu, sprevádzaní sa v poznaní, ale aj nočnom hrade, vyľudnenom, bez sprievodcov, až pôsobí, akoby sa ponúkal na čítanie, ktoré ešte nie je známe. Oba póly, možnosť stretnúť sa aj možnosť objaviť, sú základnými motiváciami, ktoré sme si v Prahe obnovili.
 
Text: Jozef Palaščák

Foto: Daniela Lešová

  fotogaléria


  K. Földvári, P. Šulej a K. K. Bagala u nás

             Katedru slovakistiky, slovanských filológií a komunikácie poctili 3. marca 2010 svojou návštevou hostia zo „západu“. Prvý z z nich - Koloman Kertész Bagala, vedie vydavateľstvo LCA v Leviciach. Ako sám o sebe hovorí, je redaktorom s hrubou redakčnou ceruzkou a keďže je vlastníkom vydavateľstva, vydáva len knihy, ktoré sa mu páčia. Predstavil zatiaľ neznáme knihy dvoch už známych autorov – Petra Šuleja a Kornela Földváriho.  Predošlý deň hostia strávili v Prešove, kde sa okrem besedy s nimi, konala aj dernisáž výstavy nášho kolegu Jozefa Palaščáka.
            Peter Šulej prezentoval, po zbierkach poézie a novelách, prvý z dlhších prozaických textov – román História. Podľa slov samotného autora si v ňom každý čitateľ nájde „to svoje“, pretože použil postupy erotického románu, románu noir či cyber-punku. Mnohoplánovosť nie je však jediným znakom kvality pri posudzovaní textu. Autor má skúsenosti aj s vydávaním časopisu – je šéfredaktorom časopisu Vlna, ktorý je venovaný mladej, inovatívnej a experimentálnej kultúre na Slovensku a vo svete.
            S redaktorskou prácou má skúsenosti aj tretí hosť, ktorého literárnoteoretická publikácia O detektívke je knihou ojedinelej kvality, venovaná žánru, ktorý sa zvykne označovať ako okrajový. Kornel Földvári má vzácnu schopnosť rozprávať s humorom o sebe samom. Je neodolateľný, keď vraví, že publikáciu o slovenskom výtvarníkovi Dušanovi Polakovičovi napísal, keď mal o tri vrstvy machu menej ako dnes, že skleróza je dôsledok toho, že nezomrel včas, alebo, že za vyhynutím redakcie dnes už neexistujúceho denníka bol príchod jeho, technického antitalentu, s disketou v ruke. Pomohol nám, detektívky menej znalých, uvedomiť si, ako vyzerá, alebo by mala vyzerať dobrá detektívka. Samozrejme, že jednou zo špecifických čŕt detektívky je pútavosť, jej hodnota však nespočíva len v odhalení vraha. Ako autor vraví, detektívka nie je len tajnička, ktorá stráca zmysel vylúštením. Tak, ako pri každom texte, aj pri detektívke je dôležité to, ako je napísaná, vystavaná špecifická realita plná zločinov, zločincov a detektívov. Citujúc slová Kornela Földváriho: „ Ak však detektív začne filozofovať, pozor na vec! Nestihne totiž ani vytiahnuť búchačku.“

            Rozprávanie s autormi a vydavateľom bolo obohacujúce a príjemne uvoľnené, takže nám zostáva len dúfať, že čoskoro opäť  v priestoroch našej katedry privítame vydavateľa s novými knihami od týchto alebo od ďalších autorov.

 

foldvari1.jpg foldvari2.jpg

 


 Vzácny hosť z krajiny vychádzajúceho slnka hovoril a spieval po slovensky

 
            Profesor sociológie AKIHIRO ISHIKAWA, z Chuo University v Tokiu sa študentom a pedagógom Katedry slovanských filológií a komunikácie FF UPJŠ predstavil výbornou slovenčinou. Témou prednášky (18.11.2009) bola práve jeho cesta k slovenčine a slovenskej kultúre:
             "Keď som bol mladý, koncom 50-tych a v 60-tych rokoch, v Japonsku bolo rozvinuté silné študentské hnutie, ktoré sa orientovalo na vieru v demokraciu a socializmus. Tak som sa rozhodol robiť sociologický výskum v socialistickej spoločnosti bez ideologickej náklonnosti z mojej strany a vybral som si Československo ako najrozvinutejšiu krajinu. To bolo pred 40 rokmi. V roku 1967, keď som navštívil túto krajinu po prvý raz, bolo to v Prahe." povedal prof. Akihiro Isikawa a s úsmevným preháňaním dodal: "Od českých kolegov som sa dozvedel, že Slováci veľa pijú a často spievajú a podľa mňa takí ľudia nie sú zlí, a tak som sa rozhodol ísť na Slovensko..."
            V roku 1974 sa zúčastnil  Letnej školy slovenského jazyka – Studia Academica Slovaca, čo mu otvorilo dvere k slovenskej kultúre aj k ľuďom. Prof. Akihiro Ishikawa spojil do veľkej miery so Slovenskom nielen svoju prácu, ale aj záujmy. "O živote Slovákov som napísal v knihe Slovenská horúčka, ktorá vyšla v Japonsku," pripomenul. "Najcennejšie pre mňa sú postoje Slovákov k vonkajšiemu svetu. Slováci nemajú vo svojich dejinách skúsenosti s inváziou do iných štátov, ani s potláčaním iných národov, a tým dokazujú, že národ môže prežiť aj bez militantnej moci. Znamená to, že pre systémy národa je dôležitejšia kultúra ako vojenská moc. Aj prostredníctvom nej môže prispievať k obohacovaniu ľudského sveta.“
            Prof. Akihiro Ishikawa je známy aktivitami v oblasti kultúry, folklóru a umenia na Slovensku. Je veľkým znalcom Slovenska a slovenčiny. Dlhé roky bol prezidentom Japonsko–československej spoločnosti a od roku 1999 je prezidentom Japonsko–slovenskej spoločnosti so sídlom v Tokiu. V oblasti kultúry a folklóru na Slovensku spoluorganizuje súťaž v speve japonských ľudových piesní a recipročne zasa slovenských v Japonsku.

             Ako inak než slovenskou ľudovou piesňou sa mohlo skončiť stretnutie so vzácnym hosťom z krajiny vychádzajúceho slnka. Na harmonike ho sprevádzal profesor Ján Sabol a spoločne tak nadchli poslucháčov, že tí sa spontánne, tlieskajúc do rytmu, pridávali k spevu.

 fotogaléria


  Naši hostia –  novinári Anna Lemessányová a Dušan Károly

             Prváci a druháci “masmediálnici” FF UPJŠ mali v utorok 13.10.2009 zaujímavú možnosť, o investigatívnej, teda pátrajúcej žurnalistike na Slovensku hovoriť s tými najpovolanejšími. Pozvaní hostia, novinári Anna Lemessányová a Dušan Károly z televízie Markíza nesklamali ich očakávania. Živo a pútavo im predstavili občiansku i celospoločenskú tému, ktorú spracuvávajú v rámci relácií Lampáreň a Paľba.
            Hostia pripomenuli, že investigatívna, teda pátrajúca žurnalistika siaha do čias pôsobenia významného žurnalistu Jozepha Pulitzera, okrem iného mal toto krédo: „Zločiny, ktoré sa držia v tajnosti, akoby ani neexistovali. Ukážte ich na svetle, popíšte ich, zaútočte na ne, zosmiešnite ich v tlači. Skôr alebo neskôr ich verejná mienka zničí. “ Na stránkach jeho novín sa objavovali články o korupcii, krádežiach zo štátnych fondov a o všetkom, čo ráňalo americkú demokraciu. Ľuďom sa noviny páčili, náklad vzrástol a noviny prosperovali.
            Tento druh publicistiky si vyžaduje veľkú dávku odvahy a pracovistosti. No aj profesionality v zhromažďovaní a spracovávaní informácií. Študentov zaujímali konkrétnosti pri odhaľovaní “háklivých” problémov.
Na podnet dekana, profesora Jána Gbúra, ktorý sa diskusie zúčastnil, hostia prisľúbili spoluprácu, aby študenti mali i reálne možnosť spoznať prípravu materiálu do vysielania. Najlepšie dve otázky boli ocenené drobnými reklamnými darčekmi.
 

  Objavovali tajomstvo výroby ocele i práce novinárov

Druháci "masmediálnici" naštartovali nový akademický rok dynamicky a kreatívne. Záver septembra sa pre nich niesol v znamení objavovania tajomstva výroby ocele a práce novinárov. Dvadsiatka študentov úspešne zvládla exkurziu do U.S.Steel Košice a podnikových novín Oceľ východu, ktoré si onedlho pripomenú polstoročnicu svojho vydávania. Spoznali ťažké hutnícke prevádzky, zoznámili sa s TOP hovorcom 2009 Jánom Bačom, vedúcou vydania Ivetou Fialovou, obaja im úprimne zodpovedali všetky, hoc aj súkromnejšie otázky. Druhá, tiež dvadsaťčlenná skupina absolvovala "ostrú" tlačovú besedu na pôde Slovenského syndikátu novinárov v Košiciach. Dni španielskej kultúry, téma tlačovej besedy, boli pre nich natoľko zaujímavé, že sa organizátorov opýtali na mnohé podrobnosti. Študenti si v praxi počínali skvelo, odvážne i disciplinovane, no pritom "novinársky", zaslali verejnosti o sebe len tie najlepšie správy. Získané poznatky zúročia vo forme vlastných materiálov na nadchádzajúcich seminároch.
 

fotogaléria


  Interný odborný seminár

 V priestoroch Katedry slovakistiky, slovanských filológií a komunikácie FF UPJŠ sa v posledný marcový štvrtok (26. 03. 2009) konal interný odborný seminár. Organizátori ho pripravili na počesť životného jubilea  profesora PhDr. Jána Sabola, DrSc. Oslávenec svojím vystúpením na tému Segmentálny a suprasegmentálny podsystém zaujal kolegov i prítomných študentov. Skoro dve desiatky odborných tém, vedecko-výskumných aktivít, ktorými sa prezentovali všetci členovia katedry i významní hostia, budú podchytené v samostatnom zborníku.

 

   
Zľava dekan prof. PhDr. Ján Gbúr, CSc.,
doc. PhDr. Miloslava Sokolová, CSc., a
prof. PhDr. Ján Sabol, DrSc., pri otvorení podujatia.
Pohľad na účastníkov odborného seminára, ktorý predznamenal začiatok tradície každoročných stretnutí študentov a pedagógov.

  


  Beseda s novinárom Jozefom Markom

Spestrením prednášky pre študentov „masmediálnikov“, z prvého ročníka Katedry slovanistiky, slovanských filológií a komunikácie FF UPJŠ, bola v týchto dňoch beseda s novinárom Jozefom Markom (na fotografii uprostred). Mladí sa pýtali na jeho skúsenosti s novinárskou prácou. Poznatky  žurnalistu, ktorý niekoľko rokov pôsobil aj ako hovorca bývalých VSŽ, zaujali  študentov natoľko, že stretnutie prekročilo vopred určený časový limit. Hosť však ochotne, úprimne a profesionálne odpovedal na všetky otázky. Trom najaktívnejším študentom odovzdal svoju publikáciu s výstižným názvom Tri životy hovorcu.

 


 

Posledná aktualizácia: 11.05.2012
Posledná aktualizácia: 18.05.2012